SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 147/2023-58
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
1. Sťažovateľ bez zastúpenia advokátom ústavnou sťažnosťou doručenou 6. marca 2023 Okresnému súdu Bratislava V, ktorú tento súd doručil ústavnému súdu 8. marca 2023 a ktorú sťažovateľ doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 13. marca 2023, namieta „sústavné porušovanie ľudských práv a základných slobôd a porušenie práv maloletých detí sťažovateľa a jeho rodiny po dobu 12 rokov Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, Krajským súdom Bratislava, Okresným súdom Bratislava V, Okresným súdom Bratislava I, MS SR, MPSVaR, Ústredím PSVaR, UPSVaR Bratislava, NR SR, GP SR, KP BA, OP BA V, OP BA I, OP BA III, PPZ SR, KR PZ SR, OKP BA I, OKP BA III, OKP BA V, Súdnej rady SR, Justičnou akadémiou SR, Verejného ochrancu práv, vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a z medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná“. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opisuje priebeh množstva konaní vedených na všeobecných súdoch a na orgánoch správy súdov, pričom žiada, aby ústavný súd zrušil množstvo rozhodnutí všeobecných súdov. Sťažovateľ okrem toho uvádza, že je zastúpený sám sebou, a v tejto súvislosti namieta nesúlad noriem, ktoré ustanovujú, že v konaní o ústavnej sťažnosti musí byť zastúpený advokátom, s medzinárodnými zmluvami.
2. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom. Sťažovateľ s touto normou, ktorou je ústavný súd viazaný, zrejme nesúhlasí a nemieni v konaní o svojej ústavnej sťažnosti dať sa zastúpiť advokátom. Preto nebol dôvod na to, aby bol podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzvaný na to, aby sa dal zastúpiť advokátom. Požiadavka zastúpenia sťažovateľa advokátom podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je a zrejme ani na výzvu ústavného súdu sťažovateľovi nebude splnená. Ústavná sťažnosť nemá náležitosť ustanovenú § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto bola z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
3. K presvedčeniu sťažovateľa o tom, že je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, aby musel byť v konaní o ústavnej sťažnosti zastúpený advokátom, treba uviesť, že prekážka prístupu k súdu v konaniach pred najvyššími súdnymi inštanciami, ktorá spočíva v ustanoveniach procesných predpisov o povinnom právnom zastúpení, je aj z pohľadu týchto medzinárodných zmlúv akceptovateľná (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bakowska proti Poľsku z 12. 1. 2010, bod 45). Okrem toho z pohľadu úlohy ústavných súdov ako súdov poslednej inštancie pri ochrane základných práv možno akceptovať, že konania pred nimi môžu byť viac formálne (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Arribas Antón proti Španielsku z 20. 1. 2015, bod 50).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2023
Robert Šorl
predseda senátu