znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 147/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2015prerokoval vyhlásenie sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ o odmietnutí sudkyne Ústavnéhosúdu   Slovenskej   republiky   Ľudmile   Gajdošíkovej   vo veci   vedenej   Ústavným   súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 718//2014 a takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmila   Gajdošíková   n i e   j ev y l ú č e n á   z výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní   vedenom   Ústavným   súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 718//2014.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. februára2015 doručené vyhlásenie sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ ako účastníka konania vo vecivedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 718//2014 (ďalej len „účastník konania“) podľa§ 28 odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len,.zákono ústavnom súde“) o odmietnutí sudkyne ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej v tejto vecipre jej predpojatosť.

2. Svoju námietku predpojatosti sudkyne Ľudmile Gajdošíkovej účastník konaniaodôvodnil takto: „Získal som informáciu o tom, že mnou odmietnutá sudkyňa - členka senátu   ústavného   súdu   má   podľa   §   11   odsek   2   zákona   zachovaný   pracovný   pomer ku Kancelárii   prezidenta   Slovenskej   republiky,   pre   ktorý   pomer   k   účastníkovi   konania ústavného   súdu   vedeného   pod   číslom   II.   ÚS   718//2014   (ktorým   je   porušovateľ   mnou podanou   ústavnou   sťažnosťou   namietaného   základného   práva),   možno   mať   pochybnosti o jej nepredpojatosti.“

3. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková vo vyjadrení z 5. marca 2015 k uvedenej námietkeúčastníka konania uviedla:

«V   Kancelárii   prezidenta   Slovenskej   republiky   som   pracovala   do   vymenovania za sudkyňu ústavného súdu, t. j. do 22. januára 2000, kedy ma prezident Rudolf Schuster vymenoval prvý raz za sudkyňu ústavného súdu a na výkon funkcie sudkyne ústavného súdu som   bola   uvoľnená.   Rovnaká   situácia   bola   16.   februára   2007,   keď   ma   prezident   Ivan Gašparovič vymenoval do funkcie sudkyne   ústavného súdu. Bez ohľadu   na nie celkom zrejmý kontext   použitia   tohto dôvodu som toho názoru, že táto   skutočnosť   nemôže byť dôvodom mojej prípadnej predpojatosti pri rozhodovaní vo veci ⬛⬛⬛⬛. Nie   som   jediná sudkyňa   ústavného   súdu, ktorá bola uvoľnená na   výkon funkcie sudkyne ústavného súdu z orgánu verejnej moci (ktorý má k tomuto orgánu zachovaný svoj pracovný alebo porovnateľný vzťah), ktorý je/môže byť účastníkom konania pred ústavným súdom   (napr.   t.   č.   sú   na   výkon   funkcie   na   ústavnom   súde   uvoľnení   piati   sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (z t. č. aktuálneho počtu 11 sudcov ústavného súdu), ktorý (Najvyšší súd Slovenskej republiky), je jedným z najčastejších účastníkov konania na ústavnom súde. Uvoľnenie na výkon funkcie sudcu ústavného súdu z orgánu verejnej moci,   ku   ktorému   sa   sudcovi   ústavného   súdu   jeho   pracovný   alebo   porovnateľný   vzťah zachováva, podľa môjho názoru ho nemôže sama osebe „diskvalifikovať“ vo vzťahu k jeho rozhodovacej činnosti.

V nadväznosti na moje vyjadrenie oznamujem, že námietku predpojatosti voči mojej osobe   uplatnenú ⬛⬛⬛⬛ považujem   za   nedôvodnú   a   vyjadrujem presvedčenie,   že   som   spôsobilá   a   pripravená   rozhodovať   v   predmetnej   veci   objektívne a nezaujato v súlade so sľubom, ktorý som podľa čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zložila už dva razy.»

4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskejfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebok ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

5. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môžeju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

6. Podľa   § 28 ods. 2 zákona o ústavnom   súde, ak ide o rozhodovanie v senáteústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

7. V predmetnej veci koná a rozhoduje II. senát ústavného súdu v zložení: LadislavOrosz, predseda, Ľudmila Gajdošíková a Sergej Kohut, členovia senátu.

8.   Podľa   čl.   IV   bod   1   písm.   b)   Rozvrhu   práce   ústavného   súdu   na   rok   2015pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde o vylúčení sudcu, ak ideo sudcov II. senátu ústavného súdu, rozhoduje III.. senát ústavného súdu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, abyrozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, žesúd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujatoa neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažnépre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaképríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súdmá právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10.   V danom   prípade   posudzovanie   nestrannosti   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovejzo subjektívneho hľadiska v zásade neprichádza do úvahy, pretože v námietke vznesenejúčastníkom konania, ani vo vyjadrení sudkyne nie sú uvedené dôvody, ktoré by mohlinasvedčovať jej vzťahu k samotnej prerokúvanej veci (akejkoľvek zainteresovanosti) alebodôvody   týkajúce   sa   vzťahu   k účastníkom   konania   (ich   zástupcom),   ktoré   by   jej   bránilirozhodovať vo veci nezaujato.

11. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko („zdanie“), ústavný súd pri jeho posudzovanímusel brať do úvahy konkrétne okolnosti.

12.   Podľa   §   136   zákona   č.   311/2001   Z.   z.   Zákonník   práce   v znení   neskoršíchpredpisov   zamestnávateľ   uvoľní   zamestnanca   dlhodobo   na   výkon   verejnej   funkciea na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnompomere, mu nepatrí.

Z tohto   ustanovenia   vyplýva   povinnosť   zamestnávateľa   uvoľniť   zamestnancadlhodobo na výkon verejnej funkcie, pričom počas doby uvoľnenia ide medzi nimi výlučneo formálno-právny   vzťah,   bez   existencie   vzájomných   práv   a povinností.   Tento   právnyinštitút slúži výlučne na účely opätovného prijatia do pracovného pomeru zamestnanca,po skončení výkonu verejnej funkcie (vo verenom záujme).

13.   Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskejrepubliky Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“) je(samostatnou)   právnickou   osobou,   ktorá   zabezpečuje   veci   spojené   s   výkonom   funkcieprezidenta a s politickou a verejnou činnosťou prezidenta a podľa § 3 ods. 2 citovanéhozákona zamestnancom kancelárie prezidenta neprislúcha vystupovať v mene prezidenta,pokiaľ na to nie sú výslovne splnomocnení.

14. Podľa čl. 101 ods. 1 ústavy je prezident hlavou Slovenskej republiky a (...)vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

15.   Z uvedeného   článku   ústavy   a   ustanovení   citovaného   zákona   jednoznačnevyplýva, že prezident Slovenskej republiky a   kancelária prezidenta sú dva samostatnéprávne   subjekty,   pričom   účastníkom   predmetného   konania   sp.   zn.   II.   ÚS   718//2014   jeprezident Slovenskej republiky.

16. Vychádzajúc z uvedených právnych súvislostí v spojení so skutočnosťami, žesudkyňa Ľudmila Gajdošíková už v kancelárii prezidenta nepracuje viac ako pätnásť rokova v dôsledku   zmien   v osobách   vykonávajúcich   funkciu   prezidenta   Slovenskej   republikyso súčasným prezidentom Slovenskej republiky ani nemohla prísť do pracovného kontaktu,ústavný súd konštatuje, že námietky predpojatosti voči nej vznesené účastníkom konania niesú opodstatnené ani z objektívneho hľadiska, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokutohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2015