SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 147/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2015prerokoval vyhlásenie sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ o odmietnutí sudkyne Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky Ľudmile Gajdošíkovej vo veci vedenej Ústavným súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 718//2014 a takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková n i e j ev y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 718//2014.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. februára2015 doručené vyhlásenie sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ ako účastníka konania vo vecivedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 718//2014 (ďalej len „účastník konania“) podľa§ 28 odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len,.zákono ústavnom súde“) o odmietnutí sudkyne ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej v tejto vecipre jej predpojatosť.
2. Svoju námietku predpojatosti sudkyne Ľudmile Gajdošíkovej účastník konaniaodôvodnil takto: „Získal som informáciu o tom, že mnou odmietnutá sudkyňa - členka senátu ústavného súdu má podľa § 11 odsek 2 zákona zachovaný pracovný pomer ku Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, pre ktorý pomer k účastníkovi konania ústavného súdu vedeného pod číslom II. ÚS 718//2014 (ktorým je porušovateľ mnou podanou ústavnou sťažnosťou namietaného základného práva), možno mať pochybnosti o jej nepredpojatosti.“
3. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková vo vyjadrení z 5. marca 2015 k uvedenej námietkeúčastníka konania uviedla:
«V Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky som pracovala do vymenovania za sudkyňu ústavného súdu, t. j. do 22. januára 2000, kedy ma prezident Rudolf Schuster vymenoval prvý raz za sudkyňu ústavného súdu a na výkon funkcie sudkyne ústavného súdu som bola uvoľnená. Rovnaká situácia bola 16. februára 2007, keď ma prezident Ivan Gašparovič vymenoval do funkcie sudkyne ústavného súdu. Bez ohľadu na nie celkom zrejmý kontext použitia tohto dôvodu som toho názoru, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom mojej prípadnej predpojatosti pri rozhodovaní vo veci ⬛⬛⬛⬛. Nie som jediná sudkyňa ústavného súdu, ktorá bola uvoľnená na výkon funkcie sudkyne ústavného súdu z orgánu verejnej moci (ktorý má k tomuto orgánu zachovaný svoj pracovný alebo porovnateľný vzťah), ktorý je/môže byť účastníkom konania pred ústavným súdom (napr. t. č. sú na výkon funkcie na ústavnom súde uvoľnení piati sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (z t. č. aktuálneho počtu 11 sudcov ústavného súdu), ktorý (Najvyšší súd Slovenskej republiky), je jedným z najčastejších účastníkov konania na ústavnom súde. Uvoľnenie na výkon funkcie sudcu ústavného súdu z orgánu verejnej moci, ku ktorému sa sudcovi ústavného súdu jeho pracovný alebo porovnateľný vzťah zachováva, podľa môjho názoru ho nemôže sama osebe „diskvalifikovať“ vo vzťahu k jeho rozhodovacej činnosti.
V nadväznosti na moje vyjadrenie oznamujem, že námietku predpojatosti voči mojej osobe uplatnenú ⬛⬛⬛⬛ považujem za nedôvodnú a vyjadrujem presvedčenie, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato v súlade so sľubom, ktorý som podľa čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zložila už dva razy.»
4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskejfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebok ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
5. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môžeju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
6. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak ide o rozhodovanie v senáteústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
7. V predmetnej veci koná a rozhoduje II. senát ústavného súdu v zložení: LadislavOrosz, predseda, Ľudmila Gajdošíková a Sergej Kohut, členovia senátu.
8. Podľa čl. IV bod 1 písm. b) Rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde o vylúčení sudcu, ak ideo sudcov II. senátu ústavného súdu, rozhoduje III.. senát ústavného súdu.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, abyrozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, žesúd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujatoa neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažnépre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaképríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súdmá právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
10. V danom prípade posudzovanie nestrannosti sudkyne Ľudmily Gajdošíkovejzo subjektívneho hľadiska v zásade neprichádza do úvahy, pretože v námietke vznesenejúčastníkom konania, ani vo vyjadrení sudkyne nie sú uvedené dôvody, ktoré by mohlinasvedčovať jej vzťahu k samotnej prerokúvanej veci (akejkoľvek zainteresovanosti) alebodôvody týkajúce sa vzťahu k účastníkom konania (ich zástupcom), ktoré by jej bránilirozhodovať vo veci nezaujato.
11. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko („zdanie“), ústavný súd pri jeho posudzovanímusel brať do úvahy konkrétne okolnosti.
12. Podľa § 136 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskoršíchpredpisov zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkciea na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnompomere, mu nepatrí.
Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť zamestnávateľa uvoľniť zamestnancadlhodobo na výkon verejnej funkcie, pričom počas doby uvoľnenia ide medzi nimi výlučneo formálno-právny vzťah, bez existencie vzájomných práv a povinností. Tento právnyinštitút slúži výlučne na účely opätovného prijatia do pracovného pomeru zamestnanca,po skončení výkonu verejnej funkcie (vo verenom záujme).
13. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskejrepubliky Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“) je(samostatnou) právnickou osobou, ktorá zabezpečuje veci spojené s výkonom funkcieprezidenta a s politickou a verejnou činnosťou prezidenta a podľa § 3 ods. 2 citovanéhozákona zamestnancom kancelárie prezidenta neprislúcha vystupovať v mene prezidenta,pokiaľ na to nie sú výslovne splnomocnení.
14. Podľa čl. 101 ods. 1 ústavy je prezident hlavou Slovenskej republiky a (...)vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.
15. Z uvedeného článku ústavy a ustanovení citovaného zákona jednoznačnevyplýva, že prezident Slovenskej republiky a kancelária prezidenta sú dva samostatnéprávne subjekty, pričom účastníkom predmetného konania sp. zn. II. ÚS 718//2014 jeprezident Slovenskej republiky.
16. Vychádzajúc z uvedených právnych súvislostí v spojení so skutočnosťami, žesudkyňa Ľudmila Gajdošíková už v kancelárii prezidenta nepracuje viac ako pätnásť rokova v dôsledku zmien v osobách vykonávajúcich funkciu prezidenta Slovenskej republikyso súčasným prezidentom Slovenskej republiky ani nemohla prísť do pracovného kontaktu,ústavný súd konštatuje, že námietky predpojatosti voči nej vznesené účastníkom konania niesú opodstatnené ani z objektívneho hľadiska, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokutohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2015