znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 147/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť L. V., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 110/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. V. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2009   doručená   sťažnosť   L.   V.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 110/2003.

Zo   sťažnosti   nevyplývalo,   či   sťažovateľ   využil   právny   prostriedok   na   ochranu jeho základných   práv   podľa   §   53   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   nebolo   k nej   priložené   splnomocnenie   na zastupovanie   sťažovateľa   advokátom v zmysle   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   ale   obsahom   sťažnosti   bola   žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd preto 31. marca 2009 vyzval sťažovateľa na doplnenie podania v lehote 15 dní od doručenia výzvy a požiadal ho, aby náležite preukázal odôvodnenosť žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu svojimi osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi predložením   ústavnému   súdu   predpísaným   spôsobom   vyplneného   a potvrdeného príslušného   tlačiva.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   sťažovateľa   náležite   poučil o podmienkach, ktorých splnenie sa podľa § 30 a § 138 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   v spojení   s   §   31a   zákona o ústavnom súde vyžaduje na to, aby bolo možné žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť, a upozornil ho okrem iného na to, že jednou z týchto podmienok je preukázanie skutočnosti, že v prípade podanej sťažnosti nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv.

Ústavný súd tiež vyzval sťažovateľa na preukázanie vyčerpania právneho prostriedku na   ochranu   jeho   základného   práva   a pripomenul   mu,   že   v danom   prípade   je   týmto prostriedkom sťažnosť podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov, resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Na výzvu sťažovateľ reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 28. apríla 2009, ktoré obsahovalo iba čiastočne vyplnené a potvrdené tlačivo o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,   ktoré však   neobsahuje údaje   o príjmoch   sťažovateľa   ani   jeho manželky,   aj   keď   je   v ňom   informácia,   že   je   zamestnaná.   Dôkaz   o realizácii   právneho prostriedku   ochrany   základného   práva   sťažovateľa   –   podanie   sťažnosti   na   prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu – sťažovateľ nepredložil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom   sťažnosť   adresovaná   predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62   zákona o súdoch.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde).   Vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   podanie   uvedenej   sťažnosti   na prieťahy predsedovi okresného súdu napriek výzve nepreukázal.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí a zistil, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú odmietol.

Nedostatkom   predloženého   tlačiva   o osobných,   majetkových   a zárobkových pomeroch,   v ktorom   sťažovateľ   nevyplnil   časť   označenú   ako „Príjmy   z pracovného (členského) pomeru alebo nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia)“, sa ústavný súd už ďalej nezaoberal, ani sťažovateľa opätovne na odstránenie nedostatkov nevyzýval. Sťažovateľovi by totiž za daných okolností (neprípustnosť sťažnosti) nebolo možné ustanoviť právneho   zástupcu   najmä   z dôvodov   nepreukázania   skutočnosti,   že   v prípade   podanej sťažnosti nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv, čo je jednou z kumulatívnych podmienok pre takéto rozhodnutie ústavného súdu.

Ústavný   súd   na   záver   poznamenáva,   že   odmietnutie   sťažnosti   v tomto   prípade neznamená,   že   by   sa   sťažovateľ   v tejto   veci   už   nemohol   v budúcnosti   na   ústavný   súd obrátiť.   Ochranu základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy pri pokračujúcej nečinnosti okresného súdu by však mohol   ústavný   súd   poskytnúť   iba   v prípade,   že   budú   splnené   podmienky   konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2009