znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 146/05-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   októbra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť K. V., K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní sp. zn. 7 C 8/94, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo K. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7 C 8/94 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 7 C 8/94 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   K.   V. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20 000   Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bardejov j e   p o v i n n ý   nahradiť trovy právneho zastúpenia K. V. v   sume   2   608   Sk   (slovom   dvetisícšesťstoosem   slovenských   korún)   právnej   zástupkyni JUDr. Ľ. V. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti K. V. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2005 doručená sťažnosť K. V., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 7 C 8/94.

Ústavný súd uznesením č.   k. III. ÚS 146/05-14 z 18. mája 2005 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 7. septembra 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 4. júla 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 14. februára 1994 doručil okresnému súdu žalobu   proti   odporcovi   J.,   š.   p.,   B.   (ďalej   len   „odporca“),   ktorou   sa   domáhal   vydania nehnuteľnosti, ktorú zdedil po A. V. v dedičskom konaní sp. zn. Dnot 98/52, a zároveň žiadal o úhradu náhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti v určenej sume.

Okresný súd stanovil termín pojednávania na 27. apríl 1994, na ktorom sťažovateľ po zistení, že na predmetnej nehnuteľnosti je odporcom postavená stavba, žiadal, aby okresný súd určil, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve sťažovateľa, a zároveň požadoval finančnú náhradu v stanovenej sume.

Okresný súd rozsudkom z 18. novembra 1994 zaviazal odporcu uhradiť stanovenú sumu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti návrh sťažovateľa odmietol.

Sťažovateľ   aj   odporca   podali   proti   uvedenému   rozsudku   odvolanie.   Krajský   súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na pojednávaní 18. októbra 1995 uznesením rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie prejednanie.

Následne okresný súd stanovil termíny pojednávaní na 17. január 1996, 23. február 1996 a 21. marec 1996, na ktorom okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom. Krajský súd uznesením   z 29.   apríla   1997   zrušil   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   a vec   vrátil   na ďalšie konanie a dokazovanie okresnému súdu. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. marec 1998 a sťažovateľ upresnil petit svojej žaloby voči odporcovi týkajúci sa finančného plnenia vo veci neoprávneného obohatenia sa odporcom.

Okresný súd uznesením z 22. mája 1998 nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie   a kartografie.   Následne   sa   odporca   dostal   do   konkurzu   a uvedenú   skutočnosť krajský súd uznesením z 28. októbra 1998 oznámil okresnému súdu. Na základe uvedenej skutočnosti okresný súd uznesením zo 4. decembra 1998 prerušil konanie v uvedenej veci. Sťažovateľ podal   proti   predmetnému uzneseniu   odvolanie a požadoval, aby sa   v konaní pokračovalo.

Sťažovateľ   podal   14.   decembra   1998   z dôvodu   právnej   istoty   prihlášku   do konkurzného konania vedeného proti odporcovi vo veci náhrady za užívanie nehnuteľnosti. Krajský súd oznámil sťažovateľovi 9. októbra 2002 vo veci sp. zn. 1 K 351/98, že správca konkurznej podstaty poprel prihlásenú pohľadávku, a odkázal sťažovateľa, aby svoj nárok uplatnil určovacou žalobou v stanovenej lehote.

Sťažovateľovi   bolo prípisom   krajského   súdu   z 18.   novembra   2002   oznámené,   že správca   konkurznej   podstaty   podal   návrh   na   pokračovanie   v konaní   sp.   zn.   7   C   8/94, v ktorom by sa malo rozhodnúť o vlastníckom práve k nehnuteľnosti týkajúcej sa predmetu daného   konania.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   sťažovateľ   požiadal   9.   decembra   2002 okresný súd o nariadenie termínu pojednávania s poukázaním na skutočnosť, že predmetný súdny spor je vedený od roku 1994 a v tomto konaní nastali prieťahy, pričom so zreteľom na túto skutočnosť požiadal o vyjadrenie predsedu okresného súdu.

Okresný   súd   následne   vo   výzve   z   27.   augusta   2003   požiadal   sťažovateľa,   aby v určenej lehote predložil doplnenie svojho návrhu za ďalšie obdobie v súdnom konaní. Okresný súd ďalším prípisom z 19. septembra 2003 požiadal sťažovateľa, aby v určenej lehote   doplnil   svoje   podanie   o požadované   náležitosti   týkajúce   sa   predmetu   konania. Sťažovateľ súdom požadované skutočnosti doplnil podaním z 3. októbra 2003.

Okresný súd uznesením z 13. októbra 2003 prikázal poverenému znalcovi vyhotoviť znalecký   posudok   týkajúci   sa   predmetu   konania.   Poverený   súdny   znalec   vypracoval znalecký posudok z 19. novembra 2004 a sťažovateľovi bol doručený 10. decembra 2004.

Okresný   súd   podaním   z   3.   decembra   2004   vyzval   sťažovateľa,   aby   sa   v určenej lehote   vyjadril   k znaleckému   posudku   a doplnil   okruh   účastníkov   konania   v zmysle uvedeného znaleckého posudku. Sťažovateľ vyjadrením zo 17. decembra 2004 poukázal na vady znaleckého posudku s tým, že sa vyjadrí až po ich odstránení. Následne od uvedeného obdobia nebol predmetný znalecký posudok dopracovaný ani nebolo v danej veci nariadené pojednávanie.

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovateľ   v   petite   svojej   sťažnosti   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní   sp.   zn.   7   C   8/94   a   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Sťažovateľ   zároveň   požaduje   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 500 000 Sk.

Ústavný súd výzvou z 21. júna 2005 a 30. augusta 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi zo 16. septembra 2005 uviedol prehľad   úkonov   vykonaných   v posudzovanej   veci   a vyjadril   sa,   že   vychádzajúc z chronológie úkonov, „... ale najmä skutočnosti, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 10. 1998 sp. zn. 1 K 351/98 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších   predpisov   bolo   konanie   vo   veci   prerušené,   nemožno   súhlasiť   s tvrdením sťažovateľa, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Za také nemožno považovať ani prieťahy pri znaleckom dokazovaní, lebo k zmenám v osobe znalcov pribratých do konania došlo z dôvodov na ich strane, naviac zo zdravotných dôvodov, a v prípade znalca Ing. B. súd využil možnosť uloženia poriadkovej pokuty na odstránenie prieťahu“.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   stanovisku   žiada   sťažnosť   sťažovateľa   ako nedôvodnú   zamietnuť,   pretože   podľa   jeho   názoru   vzhľadom   na   prerušenie   konania   ani celková dĺžka konania nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru, že postupom okresného súdu v tomto konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia predsedu okresného súdu, ako aj spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 8/94 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   12.   januára   1994   žalobu   vo   veci   finančnej náhrady za užívanie nehnuteľností odporcom s prílohami. Okresný súd vydal 31. januára 1994 pokyn na doručenie výzvy navrhovateľovi, aby v určene lehote predložil písomnosti týkajúce sa predmetu konania. Správa katastra v B. doručila okresnému súdu 11. februára 1994 písomnosti vo veci predmetu konania.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   15.   februára   1994   úpravu   návrhu   na   začatie konania   s prílohami.   Okresný   súd   vydal   15.   februára   1994   pokyn   na   doručenie   výzvy Správe katastra v B., aby v určenej lehote zaslala požadované písomnosti, ako aj žaloby sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie.

Správa katastra v B. listom z 28. februára 1994 doručila okresnému súdu požadované písomnosti.   Odporca   doručil   okresnému   súdu   9.   marca   1994   vyjadrenie   k žalobe sťažovateľa. Okresný súd vydal 10. marca 1994 pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 23. marca 1994 vyjadrenie k predmetu konania a požiadal   o nariadenie   pojednávania.   Okresný   súd   stanovil   14.   apríla   1994   termín pojednávania na 27. apríl 1994. Na pojednávaní 27. apríla 1994 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené za účelom ďalšieho dokazovania.

Okresný súd vydal 28. apríla 1994 pokyn na doručenie výzvy Štátnemu okresnému archívu   v B.,   aby   v určenej   lehote   predložil   spis   týkajúci   sa   predmetu   konania.   Štátny okresný archív v B. doručil okresnému súdu 17. mája 1994 fotokópie dokumentov, ktoré sa v archíve nachádzali.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 30. mája 1994 úpravu petitu žaloby. Okresný súd vydal   14.   septembra   1994   pokyn   na   doručenie   zmeny   petitu   sťažovateľa   odporcovi a 25. októbra 1994 nariadil termín pojednávania na 15. november 1994. Na pojednávaní 15. novembra   1994   bolo   vykonané   ďalšie   dokazovanie   a pojednávanie   bolo   uznesením odročené   na   18.   november   1994   za   účelom   vyhlásenia   rozsudku.   Na   pojednávaní 18. novembra 1994 okresný súd rozsudkom č. k. 7 C 8/94-44 zaviazal odporcu uhradiť sťažovateľovi určenú finančnú sumu s príslušenstvom.

Okresný   súd   pokynom   z 19.   decembra   1994   zaviazal   sťažovateľa   uhradiť   súdny poplatok   za   podanie   návrhu   na   začatie   konania   v určenej   lehote.   Sťažovateľ   doručil okresnému súdu 5. januára 1995 žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku a odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 7 C 8/94-44 z 18. novembra 1994. Odporca doručil okresnému súdu 4. januára 1995 odvolanie proti predmetnému rozsudku.

Okresný súd vydal 9. januára 1995 pokyn na doručenie odvolaní účastníkov konania protistrane a vyzval odporcu na úhradu súdneho poplatku. Okresný súd uznesením č. k. 7 C 8/94-57   z 9.   januára   1995   priznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a 1. februára 1995 vydal pokyn na zaslanie spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaniach   podaných   účastníkmi   konania.   Posudzovaný   spis   bol   krajskému   súdu doručený 9. februára 1995.

Podľa záznamu okresného súdu z 20. februára 1995 odporca uhradil súdny poplatok 6. februára 1995 (č. l. 68 spisu). Okresný súd prípisom z 24. mája 1995 a 6. júna 1995 požiadal   odporcu   o zaslanie   fotokópie   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   7   C   8/94-44 z 18. novembra 1994. Odporca doručil okresnému súdu požadovanú fotokópiu 31. mája 1995.

Krajský súd nariadil 20. septembra 1995 termín pojednávania na 18. október 1995. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 4. októbra 1995 dodatok k odvolaniu zo 4. januára 1995. Na pojednávaní 18. októbra 1995 boli vypočutí účastníci konania a krajský súd uznesením č. k. 16 Co 64/95-66 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 30. novembra 1995.

Okresný súd vydal 4. decembra 1995 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania a 3. januára 1996 nariadil termín pojednávania na 17. január 1996. Na pojednávaní 17. januára 1996 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby, bolo vykonané   ďalšie   dokazovanie   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za účelom ďalšieho dokazovania.

Okresný   súd   prípisom   zo   17.   januára 1996   požiadal   Slovenský   pozemkový   fond Bratislava, regionálne pracovisko P., o zaslanie informácie týkajúcej sa predmetu konania. Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   17.   januára   1996   písomnosti   týkajúce   sa   predmetu konania. Odpoveď Slovenského pozemkového fondu Bratislava, regionálneho pracoviska P., bola okresnému súdu doručená 23. januára 1996.

Okresný súd stanovil 29. januára 1996 termín pojednávania na 23. február 1996. Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   30.   januára   1996   vyjadrenie   týkajúce   sa   predmetu posudzovaného   konania.   Okresný   súd   úpravou   zákonnej   sudkyne   z 19.   februára   1996 odročil termín pojednávania určený na 23. február 1996 na neurčito a 6. marca 1996 nariadil termín pojednávania na 21. marec 1996.

Sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   13.   marca   1996   písomnosť   týkajúcu   sa predmetu   konania.   Na   pojednávaní   21.   marca   1996   okresný   súd   ukončil   dokazovanie a rozsudkom   č.   k.   7   C   8/94-90   zaviazal   odporcu   uhradiť   sťažovateľovi   finančnú   sumu s príslušenstvom, v časti návrh zamietol a v časti konanie zastavil.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   9.   mája   1996   odvolanie   proti   predmetnému rozsudku. Okresný súd vydal 13. mája 1996 pokyn na doručenie odvolania sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie a 29. mája 1996 vydal pokyn na doručenie spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní. Posudzovaný spis bol krajskému súdu doručený 3. júna 1996.

Okresný   súd   dal   úpravou   z 3.   júna   1996   pokyn   na   zaslanie   vyjadrenia   odporcu k odvolaniu   sťažovateľa   krajskému   súdu.   Podľa   úradných   záznamov   krajského   súdu z 1. júla 1996 a 13. januára 1997 sťažovateľ nahliadol v uvedené dni do spisu. Krajský súd uznesením č. k. 16 Co 279/96-104 z 29. apríla 1997 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 16. júna 1997.

Okresný   súd   vydal   17.   júna 1997 pokyn na doručenie uznesenia   krajského súdu účastníkom   konania.   Okresný   súd   vydal   28.   júla   1997   pokyn   na   doručenie   prípisu odporcovi. Vyjadrenie odporcu bolo okresnému súdu doručené 27. augusta 1997. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 25. novembra 1997 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do spisu.

Okresný súd vydal 4. decembra 1997 pokyn na doručenie prípisu odporcovi. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 12. decembra 1997 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do spisu. Vyjadrenie odporcu s prílohami bolo okresnému súdu doručené 29. decembra 1997. Okresný súd vydal 15. januára 1998 pokyn na doručenie prípisu odporcovi. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 28. januára 1998 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do spisu. Odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie s prílohami 28. januára 1998.

Okresný súd nariadil 19. februára 1998 termín pojednávania na 17. marec 1998. Na pojednávaní   17.   marca   1998   účastníci   konania   navrhli   prizvanie   súdneho   znalca z odboru geodézie a kartografie a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania. Okresný súd úpravou z 19. marca 1998 vyzval odporcu na úhradu poplatku v určenej lehote v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Podľa úradného záznamu   okresného   súdu   z 29.   apríla   1998   odporca   neuhradil   v stanovenej   lehote požadovaný poplatok.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   8/94-189   z 22.   mája   1998   pribral   do   konania povereného   súdneho   znalca   z odboru   geodézie   a kartografie.   Poverený   znalec   doručil okresnému   súdu   4.   júna   1998   oznámenie,   že   činnosť   súdneho   znalca   nevykonáva zo zdravotných dôvodov.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   8/94-192   z 3.   júla   1998   odvolal   povereného súdneho   znalca   a ustanovil   ďalšieho   znalca   z odboru   geodézie   a kartografie   za   účelom vypracovania   znaleckého   posudku   v stanovenej   lehote.   Okresný   súd   vydal   3.   júla 1998 pokyn   na   vyznačenie   právoplatnosti   uznesenia   č.   k.   7   C   8/94-189   z 22.   mája   1998 a vymáhanie zálohy na znalecké dokazovanie.

Okresný súd prípisom zo 7. septembra 1998 urgoval povereného súdneho znalca, aby predložil znalecký posudok. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 29. septembra 1998 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do spisu. Okresný súd vydal 19. októbra 1998 pokyn na zistenie dátumu doručenia prípisu zo 7. septembra 1998 poverenému súdnemu znalcovi.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   8/94-197   zo   4.   decembra   1998   prerušil posudzované   konanie   z dôvodu   vyhlásenia   konkurzu   na   majetok   odporcu   uznesením krajského súdu sp. zn. 1 K 351/98 z 28. októbra 1998 a zároveň vydal pokyn na doručenie predmetného uznesenia účastníkom konania.

Okresný súd vydal 31. januára 2000 pokyn na uloženie posudzovaného spisu   na lehotu do 30. júna 2000. Úpravou z 3. júla 2000 vydal okresný súd pokyn na uloženie spisu na   lehotu   do   31.   decembra   2000   a následné   predloženie   zákonnej   sudkyni.   Úpravou z 8. januára 2001 vydal okresný súd pokyn na uloženie spisu na lehotu do 3. júna 2001 a následné predloženie zákonnej sudkyni.

Správca   konkurznej   podstaty   odporcu   doručil   okresnému   súdu   31.   októbra   2002 návrh na pokračovanie v posudzovanom konaní, pretože sťažovateľ uplatnil svoje nároky aj v rámci konkurzného konania vedeného pred krajským súdom. Podľa úradných záznamov okresného   súdu   z 3.   marca   2003,   24.   apríla   2003,   2.   júna   2003   a 21.   augusta   2003 sťažovateľ nahliadol v uvedené dni do posudzovaného spisu.

Okresný súd vydal 27. augusta 2003 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby v určenej   lehote   doplnil   svoju   žalobu,   a poverenému   súdnemu   znalcovi   oznámenia o predĺžení lehoty na predloženie znaleckého posudku. Sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania 17. septembra 2003. Okresný súd prípisom z 19. septembra 2003 urgoval sťažovateľa, aby v určenej lehote doplnil finančné nároky vyplývajúce z petitu žaloby. Sťažovateľ doručil okresnému súdu odpoveď na uvedený prípis 6. októbra 2003.

Poverený súdny znalec požiadal listom z 29. septembra 2003 okresný súd o zrušenie uznesenia č. k. 7 C 8/94-192 z 3. júla 1998 z vážnych zdravotných dôvodov. Okresný súd vydal 13. októbra 2003 pokyn na doručenie prípisu odporcovi, aby v určenej lehote uhradil súdne poplatky v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

Okresný súd uznesením č. k. 7 C 8/94-210 z 13. októbra 2003 odvolal povereného súdneho znalca a ustanovil   ďalšieho   znalca, aby v určenej   lehote   vypracoval   a predložil znalecký   posudok.   Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   22.   októbra   2003 vyjadrenie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže vypracovať znalecký posudok. Okresný súd uznesením č. k. 7 C 8/94-213 z 13. októbra 2003 odvolal povereného súdneho znalca a ustanovil ďalšieho znalca, aby v určenej lehote vypracoval a predložil znalecký posudok.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   8.   novembra   2003   žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 31. januára 2004. Okresný súd prípisom zo 7. novembra 2003 oznámil poverenému súdnemu znalcovi predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 31. januára 2004. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 21. novembra 2003 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do spisu.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 19. novembra 2003 súdny poplatok za vypracovanie znaleckého posudku bol správcom konkurznej podstaty za odporcu uhradený 13. novembra 2003. Okresnému súdu bolo 2. februára 2004 doručené dožiadanie krajského súdu   vo   veci   zistenia   popretej   pohľadávky   týkajúcej   sa   konkurzného   konania   proti odporcovi.

Okresný   súd   prípisom   zo   4.   februára   2004   zaslal   posudzovaný   spis   poverenému súdnemu znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku v lehote do 20. februára 2004. Okresný súd vydal 24. mája 2004 pokyn na zaslanie urgencie poverenému súdnemu znalcovi za účelom predloženia znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením č. k. 7 C 8/94-223 z 1. júla 2004 udelil poriadkovú pokutu poverenému súdnemu znalcovi z dôvodu nepredloženia znaleckého posudku v stanovenej lehote. Okresný súd vydal 23. septembra 2004 pokyn na doručenie urgencie poverenému súdnemu   znalcovi   za   účelom   predloženia   znaleckého   posudku.   Okresný   súd   vydal 7. októbra   2004   pokyn   na   doručenie   ďalšej   urgencie   poverenému   súdnemu   znalcovi   za účelom predloženia znaleckého posudku pod hrozbou udelenia poriadkovej pokuty.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   24.   novembra   2004   požadovaný znalecký posudok. Okresný súd vydal 3. decembra 2004 pokyn na doručenie znaleckého posudku   účastníkom   konania,   aby   sa   k nemu   vyjadrili   v stanovenej   lehote.   Sťažovateľ doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k znaleckému   posudku   20.   decembra   2004,   pričom žiadal doplnenie znaleckého posudku.

Okresný súd prípisom z 5. januára 2005 požiadal povereného súdneho znalca, aby v určenej lehote doplnil znalecký posudok. Odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému   posudku   7.   januára   2005.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 11. januára 2005 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu.

Okresný súd vydal 19. januára 2005 pokyn na zistenie dátumu doručenia urgencie poverenému   súdnemu   znalcovi,   pričom   podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   bola predmetná   doručenka   reklamovaná   3.   februára   2005.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa doručila   okresnému   súdu   3.   februára   2005   žiadosť   o nariadenie   termínu   pojednávania a zároveň sťažnosť na prieťahy v konaní.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   15.   februára   2005   žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty. Okresnému súdu bol 24. februára 2005 doručený prípis Krajského   súdu   v Bratislave,   justičnej   pokladnice,   vo   veci   poriadkovej   pokuty   uloženej poverenému   súdnemu   znalcovi.   Okresný   súd   vydal   9.   marca   2005   pokyn   na   doručenie urgencie   poverenému   súdnemu   znalcovi   za   účelom   predloženia   doplnenia   znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 17. marca 2005 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 5. apríla 2005 vyjadrenie týkajúce sa doplnenia znaleckého posudku. Okresný súd prípisom z 13. apríla 2005 oznámil poverenému súdnemu znalcovi, že trvá na doplnení znaleckého posudku   v zmysle   predchádzajúcich   urgencií,   a zaslal   aj   odpoveď   Krajskému   súdu v Bratislave, justičnej pokladnici, na jeho prípis.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   8/94-255   z 3.   mája   2005   priznal   odmenu   za vypracovanie znaleckého posudku poverenému súdnemu znalcovi. Poverený súdny znalec listom z 10. mája 2005 doplnil predložený znalecký posudok. Okresný súd vydal 3. júna 2005 pokyn na doručenie uznesenia č. k. 7 C 8/94-255 z 3. mája 2005 poverenému súdnemu znalcovi a právnej zástupkyni sťažovateľa.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 10.   júna   2005   sťažovateľ   nahliadol v uvedený deň do spisu. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 23. júna 2005 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 8/94-255 z 3. mája 2005. Okresný súd pokynom   z 27.   júna   2005   predložil   spis   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu   v   Prešove   za účelom   rozhodnutia   o odvolaní   podanom   súdnym   znalcom.   Spis   bol   Krajskému   súdu v Prešove doručený 29. júna 2005. Ústavný súd výzvou z 15. júla 2005 požiadal predsedu Krajského súdu v Prešove o zaslanie posudzovaného spisu. Uvedeným záznamom (č. l. 276) spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   uvádza,   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 59/03), pričom uvedený účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná   (rozhodnutie sp. zn. I.   ÚS   76/03,   II.   ÚS   157/02).   K vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu“   (rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania sú finančné nároky vyplývajúce z užívania nehnuteľností, teda vec, ktorú možno z hľadiska náročnosti zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, a to ako po právnej, tak aj skutkovej stránke.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri podrobnom   preštudovaní   daného   spisu   nezistil   žiadne   okolnosti,   ktorými   by   sťažovateľ prispel   k zbytočným   prieťahom   v konaní.   Sťažovateľ   viackrát   žiadal   okresný   súd o nariadenie pojednávania a prostredníctvom právnej zástupkyne podal 31. januára 2005 aj sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   pričom   v danom   období   trvalo   posudzované   konanie 11 rokov.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu   uvedeného   základného   práva   podľa   ústavy, ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný v období od 31. októbra 2002, keď správca konkurznej podstaty zastupujúci odporcu doručil okresnému súdu návrh na pokračovanie v konaní, do 27. augusta 2003 (9,5 mesiacov). V danom období trvalo posudzované konanie viac ako 9,5 rokov, preto bolo nutné postupovať v konaní obzvlášť efektívne, aby bola právna neistota sťažovateľa vo veci čo najrýchlejšie odstránená.

Ústavný   súd   zároveň   posúdil   ako   zákonnú   prekážku   v konaní   (napr.   rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00) obdobie od 4. decembra 1998 do 31. októbra 2002, keď bol na majetok odporcu vyhlásený uznesením krajského súdu sp. zn. 1 K 351/98 konkurz, čím bolo konanie zo zákona prerušené. Toto obdobie nebolo z uvedeného dôvodu ústavným súdom z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov hodnotené.

Ústavný súd zároveň z prehľadu spisu sp. zn. 7 C 8/94 zistil, že činnosť okresného súdu   vykazovala   od   4.   februára   2002   do   9.   marca   2005   znaky   neefektívnosti,   pretože v tomto období sa okresný súd sústredil len na vyžiadanie znaleckého posudku od súdneho znalca   a jeho   následné   doplnenie,   čo   v čase,   keď   posudzované   konanie   trvá   viac   ako 11 rokov, je z hľadiska požiadaviek ústavnosti neakceptovateľné.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení zo 16. septembra 2005 uviedol, že vzhľadom na početnosť úkonov, ktoré boli v danej veci vykonané, vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu, ako aj prieťahy v znaleckom dokazovaní, kde došlo k výmene súdnych znalcov zo zdravotných   dôvodov,   nemožno   súhlasiť   s tvrdením   sťažovateľa,   že   v konaní   došlo zo strany okresného súdu k zbytočným prieťahom, ktoré by mali za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedených dôvodov navrhuje predseda okresného súdu sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci   konal.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy celkovú   dĺžku   zbytočných   prieťahov,   ktoré   nastali   nečinnosťou   okresného   súdu v posudzovanom konaní, ako aj skutočnosť, že právna neistota sťažovateľa v tejto veci trvá viac   ako   11,5   rokov,   pričom   sťažovateľ   svojím   správaním   neprispel   k   predĺženiu predmetného   konania.   Zároveň   ústavný   súd   zohľadnil   aj   zákonnú   prekážku   v konaní   – vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu, ako aj stupeň právnej neistoty sťažovateľa, ktorý je umocnený jeho pokročilým vekom.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, preto sumu 20 000   Sk   považuje   ústavný   súd   za   primeranú   okolnostiam   prípadu   a vo   zvyšnej   časti žiadosť sťažovateľa týkajúcu sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom podľa oznámenia Štatistického úradu   Slovenskej   republiky   bola   za   prvý   polrok   2004   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 10. októbra 2005   vyčíslila   trovy   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   služby   –   prevzatie a príprava sťažnosti, spracovanie sťažnosti, a to každý úkon v hodnote 1 154 Sk, ako aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   suma   trov   právneho   zastúpenia   vyčíslená   právnou zástupkyňou   sťažovateľa   neprekračuje   sumu   podľa príslušných   ustanovení   vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej právnou zástupkyňou sťažovateľa, t. j. v sume 2 608 Sk (t. j. dvakrát 1 154 Sk + dvakrát 150 Sk), ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005