znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 146/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. P., K., pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 15 Nc 55/02-37 z 30. augusta 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. A. P.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2003 doručená sťažnosť JUDr. A. P., K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 Nc 55/02-37 z 30. augusta 2002.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   žalobca   Vojtech   Babič   podal na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o vrátenie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, ktorá je vedená na uvedenom súde pod sp. zn. 20 C 286/00. Okresný   súd   v predmetnej   veci   vydal   18.   októbra   2000 platobný rozkaz, proti   ktorému sťažovateľka   v zákonom   stanovenej   lehote   podala   odpor.   V podanom   odpore   namietala okrem iného aj miestnu nepríslušnosť okresného súdu s poukazom na ustanovenia § 82 ods. 2,   §   84   a §   87   písm.   a)   a   b)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“). Na základe vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti bol spis postúpený Okresnému súdu Košice   II   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie   podľa   §   105   ods.   1   a   2   OSP.   Okresný   súd Košice II s postúpením predmetnej veci nesúhlasil, a preto krajský súd v súlade s § 105 ods. 3   OSP   svojím   uznesením   č.   k.   15   Nc   55/02-37   z 30.   augusta   2002   rozhodol,   že na konanie vo veci sp. zn. 20 C 286/00 je miestne príslušný okresný súd. Predmetným rozhodnutím krajského súdu došlo podľa sťažovateľky k porušeniu zákona, pretože v ňom nerešpektoval   zákonom   ustanovené   hranice   obvodov   súdov,   ako aj   k porušeniu   ústavou zaručených práv, pretože miestne príslušným je podľa kritérií občianskeho súdneho konania v danom prípade Okresný súd Košice II.

Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 15 Nc 55/02-37 z 30. augusta 2002, ktorým rozhodoval   o otázke   príslušnosti   súdu,   podala   sťažovateľka   podnet   na   mimoriadne dovolanie,   ktorý   bol   Krajskou   prokuratúrou   v Košiciach   odložený   z dôvodu   jeho neprípustnosti. Zachovanie dvojmesačnej lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka zdôvodňuje doručením oznámenia o odložení jej podnetu na mimoriadne dovolanie Krajskou prokuratúrou v Košiciach 12. mája 2003.

Sťažovateľka   ďalej   vo   svojej   sťažnosti   navrhla,   aby   ústavný   súd   rozhodol po vykonanom   dokazovaní   nálezom   nasledovne: „vyhodnotil   moju   sťažnosť   ako opodstatnenú a vyslovil, že Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15 Nc 55/02-37 zo dňa 30. 8. 2002 došlo k porušeniu mojich práv na súdnu a inú právnu ochranu v čl. 46 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zrušil napadnuté rozhodnutie.“

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie   je jej   podanie   v zákonom   stanovenej   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z tvrdení   sťažovateľky   uvedených   v sťažnosti,   ako aj z listinných   dôkazov,   ktoré k nej pripojila, vyplýva, že uznesenie krajského súdu č. k. 15 Nc 55/02-37 z 30. augusta 2002 nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2002. Sťažnosť sťažovateľky z 20. mája 2003 bola ústavnému súdu doručená 22. mája 2003.

Sťažovateľka v predmetnej veci podala na Krajskú prokuratúru v Košiciach podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorým odôvodňovala vo svojej sťažnosti zachovanie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd vyslovil, že mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ nemôže uplatniť osobne a s ktorým sa ako právny účinok nespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého porušenia ústavného práva alebo slobody, nemá povahu účinného právneho prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda takého právneho prostriedku, ktorý musí sťažovateľ vyčerpať skôr, ako sa v konaní pred ústavným súdom môže uchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 127 (mutatis mutandis II. ÚS 34/99).

Podanie   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   nemožno   považovať za využitie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde. Pre posúdenie otázky zachovania lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nie je preto rozhodujúce,   kedy   bolo sťažovateľke doručené oznámenie o odložení jej podnetu na podanie   mimoriadneho   dovolania   (12.   mája   2003),   ale   dátum   nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu (15. november 2002).

Sťažovateľka sa teda ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov domáhala až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 18. júna 2003