znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 145/04-16

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ž. B., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom bývalého Pozemkového úradu   Bratislava – mesto v konaní vedenom   pod sp.   zn. 99/91/PÚ,   postupom   bývalého Okresného   úradu   Bratislava   IV,   odboru   pozemkového,   poľnohospodárstva   a lesného hospodárstva,   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   96/18735,   99/91   a   postupom   Obvodného pozemkového úradu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 17/03-10/J07, 99/91, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   Ž.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2004 doručená   sťažnosť   JUDr.   Ž.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou   JUDr.   I.   R.,   Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom bývalého Pozemkového úradu Bratislava – mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 99/91/PÚ o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), postupom bývalého Okresného úradu Bratislava IV, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný   úrad“),   v konaní   o vydanie   nehnuteľnosti   podľa   zákona   o   pôde   vedenom   pod sp. zn. 96/18735, 99/91 a postupom Obvodného pozemkového úradu Bratislava (ďalej len „obvodný   pozemkový   úrad“)   v konaní   o vydanie   nehnuteľnosti   podľa   zákona   o pôde vedenom   pod   sp.   zn.   17/03-10/J07,   99/91   vo   veci   oprávnených   JUDr.   Ž.   B.,   E.   B., MUDr. J. B., Ž. B. a povinného – hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Z predložených rozhodnutí vyplýva, že okresný úrad rozhodnutím č. j. 99/91, sp. zn. 492/02-10/J07 z 29. apríla 2002 povolil obnovu konania svojho rozhodnutia z 30. apríla 1997 právoplatného 17. júna 1997.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že právny predchodca sťažovateľky, jej nebohý manžel – MUDr. A. B., si uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava – mesto písomne podaním zo 16. septembra 1991 v súlade s ustanoveniami   zákona   o   pôde.   Bývalý   Pozemkový   úrad   Bratislava   –   mesto   vydal rozhodnutie   sp.   zn.   99/91/PÚ   z   12.   novembra   1992,   ktoré   bolo   rozsudkom   bývalého Mestského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.   18   S 119/92   zo 16.   júla   1993   zrušené   a vrátené správnemu   orgánu   na   ďalšie   konanie.   Bývalý   okresný   úrad   vydal   rozhodnutie   sp.   zn. 96/18735   z 30.   apríla   1997.   Vzhľadom   na   to,   že   pôvodnú   nehnuteľnosť   nebolo   možné vydať,   žiadali   dedičia   (medzi   nimi   aj   sťažovateľka)   po   MUDr.   A.   B.   poskytnutie náhradného pozemku. Dňa 10. januára 2003 vydal bývalý okresný úrad rozhodnutie č. j. 99/91, sp. zn. 17/03-10/J07. Proti tomuto rozhodnutiu podal Slovenský pozemkový fond Bratislava odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   2   Sp/54/2003   zo 6.   októbra   2003,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 19. januára 2004.

Podľa   sťažovateľky   bolo   konaním   obvodného   pozemkového   úradu   porušené   jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že obvodný pozemkový úrad nekoná bez zbytočných prieťahov. Za prieťah možno považovať podľa názoru sťažovateľky celé konanie od 16. júla 1993 až do 19. januára 2004, pretože za prieťah   možno   považovať nielen   obdobie   nečinnosti   správneho   orgánu,   ale aj obdobie, o ktoré   sa   konanie   predĺži   v dôsledku   nesprávneho   (neefektívneho,   nedôsledného a nezákonného) postupu rozhodujúceho orgánu.

Sťažovateľka   považuje   za   primerané,   aby   jej   bolo   poskytnuté   finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk. Pri vyčíslení zadosťučinenia vychádzala sťažovateľka z celkovej   dĺžky   reštitučného   konania   a z charakteru   samotného   konania.   Sťažovateľka považuje   za   mimoriadnu   ujmu   to,   že   konanie,   ktorého   zmyslom   je   náprava   krívd spáchaných bývalým režimom do roku 1989 na svojich občanoch, je svojím priebehom ďalším porušovaním jej základných práv.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo   sťažovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo v konaní vedenom na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava – Mesto   pod   sp.   zn.   99/91/PÚ,   neskôr   v konaní   vedenom   na   bývalom   Okresnom   úrade Bratislava II, odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pod sp. zn. 96/18735, 99/91, neskôr v konaní vedenom pod sp. zn. 17/03-10/J07, 99/91, v súčasnosti vedenom u odporcu porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľky podľa § 25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok právomoci   ústavného   súdu.   Ústavný   súd   stabilne   judikoval,   že   do   sféry   pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že aj taký zásah podlieha princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   a   je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne   konanie   všeobecného   súdu   nie   je   napraviteľné   účinným procesným   prostriedkom   alebo postupom   nadriadeného alebo inštančne   vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Sťažovateľka   namietala   v konaní   obvodného   pozemkového   úradu,   resp.   jeho právnych predchodcov zbytočné prieťahy v konaní v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.   1   dohovoru.   Účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade   neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že ak bola právoplatne skončená   skôr,   ako   sa   sťažovateľ   domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   na   ústavnom   súde,   ústavný   súd   poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď   k porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo   porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

Sťažovateľka sťažnosťou z 19. marca 2004 uplatnila námietku porušovania svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde bez toho, aby preukázala, že takúto námietku podľa   ustanovenia   §   244   ods.   1   a nasl.   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho poriadku v znení neskorších predpisov uplatnila na všeobecnom súde.

Podľa   ustanovenia   §   244   ods.   1   citovaného   zákona   v správnom   súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   citovaného   zákona   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Z dôvodu   prieťahov   v konaní   si   sťažovateľka   uplatnila   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk. Vzhľadom na to, že sťažnosť na prieťahy v konaní bola podaná až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa skončilo rozsudkom krajského súdu   sp.   zn.   2   Sp/54/2003   zo 6.   októbra   2003   (rozsudok   nadobudol   právoplatnosť 19. januára 2004 a sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 19. marca 2004), právoplatným rozhodnutím krajského súdu bol odstránený stav právnej neistoty a preto ústavný súd už nemá právomoc na prejednanie tohto porušenia.

V prípade, že by správne konanie vo veci ešte trvalo, rozhodnutie ústavného súdu obsahujúce príkaz na konanie bez prieťahov, ako aj rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení je viazané na vyhovenie vo veci samej.

Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že označené základné právo bolo uplatnené na nepríslušnom súde, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004