znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 144/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., K., Česká republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C 143/90 z 10. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2009 doručená   sťažnosť   A.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn. 16 C 143/90   z 10. mája 2007,   ktorým   zastavil   konanie   v jej   právnej   veci   a odstúpil   vec   miestne príslušnému súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Jsem matkou J. K., nar...., který vykonával od... základní vojenskou službu u V. Zde byl dne... v místnosti dozorčího zasažen výstřelem ze služební pištole, s kterou nesprávne a bezdůvodně   manipuloval   rtm.   V.   V.   Zpúsobenému   zranení   múj   syn   téhož   dne   podlehl. Protože mi J. K. poskytoval před nástupem vojenské služby výživné, podala jsem dne 27. 6. 1990 u Okresného súdu Bratislava I žalobu o náhradu nakladú na výživu pozůstalých dle ustanovení § 199 tehdejšího zákoníku práce.

Toto řízení bylo skončeno usnesením Okresného súdu Bratislava I ze dne 10. 5. 2007, č.   j.   16   C   143/90-180,   kterým   Okresný   súd   Bratislava   I   konštatoval   svou   místní nepŕíslušnost a řízení zastavil.

V současné dobé byla podaná žaloba znovu u českého soudu a řízení stále ješte běží. Pro toto řízení mi byl jakožto nemajetné ustanoven bezplatně právní zástupce a byla jsem osvobozena od placení soudních poplatků...

Mám za to, že Okresný súd Bratislava I zbytečnými průtahy v řízení, kvůli nimž trvalo řízení sedmnáct let, porušil mé právo na projednání věci bez zbytečných průtahú, zaručené čl. 48 odst. 2 Ústavy SR.

Obracím se tedy na Ústavný súd SR a žádám, aby mi Ústavní soud podle § 56, odst. 4 zákona č. 28/1993 Z. z. priznal přiměřené finanční zadostiučinění.

Protože pro řízení pred Ústavním soudem SR je povinné zastoupení advokátem a já jsem nemajetná, žádám, aby mi Ústavní soud pro toto řízení bezplatné ustanovil advokáta, který by tuto stížnost náležitě doplnil.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej (procesnej) lehoty odpustiť ani ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 16 C 143/90 z 10. mája 2007, ktorým zastavil konanie v jej právnej veci. Ústavný súd zistil, že citované uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 30. júna 2007.

Vzhľadom   na   dátum   nadobudnutia   právoplatnosti   rozhodnutia   okresného   súdu (30. jún 2007) a dátum doručenia sťažnosti ústavnému súdu (12. marec 2009) je zrejmé, že v danej   veci   sťažovateľka   si   uplatnila   nárok   na   ochranu   ústavnosti   dávno   po   uplynutí dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   v   § 53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   na   podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 172/06, II. ÚS 224/06).

Poukazujúc   na   závery   o   oneskorenosti   podania   sťažnosti   ústavný   súd   rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa zaoberal   opodstatnenosťou   v   nej   uvedených   námietok,   ako   aj   jej   žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2009