znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 144/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. NM 12 Cb 110/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P., s. r. o., B.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2007 doručená sťažnosť P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. NM 12 Cb 110/2004.Sťažovateľka   uviedla,   že: „nečinnosťou   Okresného   súdu   Trenčín   vo   veci   sp.   zn. NM 12 Cb 110/2004, v ktorom si sťažovateľ uplatňuje právo v súdnom konaní proti I. H., v procesnom postavení odporcu, bolo porušené sťažovateľovo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania na súde je žaloba o plnenie v zmysle ustanovenia § 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Právnym dôvodom podanej žaloby je porušenie zmluvy o úvere   zo   strany   odporcu   v tomto   konaní.   V podstate   sa   nejedná   o zložité   konanie vyžadujúce si náročné právne posúdenie veci, aplikovanie cudzieho práva a ani hodnotenie skutkového stavu veci si nevyžaduje zadováženie veľkého množstva dôkazných prostriedkov a ani   rozhodnutie   nezávisí   od   posúdenia   skutočností,   na   ktoré   sú potrebné   odborné znalosti.“

Konanie,   v ktorom   sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy   je   vedené   okresným súdom pod sp. zn. NM 12 Cb 11/2004. Podľa názoru sťažovateľky „súd sa od podania návrhu   na   začatie   konania   obmedzil   len   na   vytýčenie   pojednávania,   resp.   doručovanie návrhu na   začatie konania –   teda prípravou   pojednávania   v zmysle   ustanovenia §   114 O. s. p.“ Tento súdny spor vedený pod sp. zn. NM 12 Cb 110/2004 trvá už od roku 2004 a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo len prehlbuje jej právnu neistotu.

Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. NM 12 Cb 110/2004 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   zaviazal   ho   uhradiť   jej   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk a trovy právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým, že: „navodením právnej neistoty zo strany súdu a ním zapríčineným porušením uvedených ústavných práv bol sťažovateľ obmedzený v rozvoji podnikateľských aktivít, nadobudnutí a udržiavaní si materiálnych a osobných zložiek podnikania, spočívajúcich najmä v rozvoji jeho sociálnych aktivít   ako   zamestnávateľa,   udržiavaniu   si   zamestnanosti   a vytváraniu   si   samotných existenčných predpokladov jeho podnikania (napr. vývoj nových úverových produktov).“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti podaním č. Spr 328/2007 z 28.   marca   2007   vyjadril   okresný   súd   prostredníctvom   svojej   podpredsedníčky,   ktorá chronologicky   popísala   doterajší   priebeh   predmetného   konania   a okrem   iného   uviedla: „Z obsahu a priebehu procesných úkonov vyplýva, že v uvedenej právnej veci boli prieťahy v konaní v období od 14. 10. 2004 do 16. 3. 2005 a v období od 12. 7. 2005 do 2. 3. 2006, resp. do 8. 8. 2006, kedy sudkyňa nekonala. Vyššie uvedené prieťahy v dĺžke 5 a 8 mesiacov zo strany súdu boli spôsobené objektívnymi okolnosťami. “

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka   v sťažnosti   namietala   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. NM 12 Cb 110/2004 a žiadala, aby ústavný súd okrem iného prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48   ods.   2   ústavy,   nevysloví   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku (II. ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   alebo   návrh   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Ústavný súd z obsahu predloženého spisu v predmetnej veci zistil, že posudzované konanie   začalo   na   okresnom   súde   7.   októbra   2004,   keď   bol   podaný   návrh   na   vydanie platobného rozkazu. K určitej nečinnosti okresného súdu došlo v období od 14. októbra 2004 do 16. marca 2005 a od 12. júla 2005 do 18. apríla 2006. Vzhľadom na dĺžku doby trvania predmetného konania vedeného okresným súdom, ako aj procesné úkony vykonané okresným súdom v predmetnej veci (prvotné úkony súvisiace s prípravou pojednávania), ktoré   smerovali   k prerokovaniu   a rozhodnutiu   veci,   nemožno   postup   okresného   súdu považovať za taký, ktorý vykazuje znaky zbytočných prieťahov v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   uvedených   skutočností   teda   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľky   namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NM 12 Cb 110/2004 je zjavne neopodstatnená.  

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento v   odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedeného vyplýva, že výroky, v ktorých   sa   sťažovateľka domáhala   priznania primeraného   finančného   zadosťučinenia   a náhrady   trov   konania   pred   ústavným   súdom, sú viazané na vyhovenie sťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktoré sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala, orgánom verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 17. mája 2007