znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 144/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006 predbežne prerokoval návrh na vydanie dočasného opatrenia RNDr. I. Z., bytom Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. M. M., K.,   v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu   v Prešove   č.   k.   3   Cb   840/97-112   z 24.   februára   1999   v spojení   s rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   2   Obo   118/04   z 29.   septembra   2004 a exekučným konaním vedeným súdnou exekútorkou Mgr. M. Z., Exekútorský úrad, M., pod sp. zn. Ex 44/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. I. Z.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 6. marca 2006 doručený návrh na vydanie dočasného opatrenia RNDr. I. Z., bytom Česká republika (ďalej len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   M.,   K.,   v súvislosti   s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Cb 840/97-112 z 24. februára 1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 118/04 z 29. septembra 2004 a exekučným konaním vedeným súdnou exekútorkou Mgr. M. Z., Exekútorský úrad, M. (ďalej len „súdna exekútorka“), pod sp. zn. Ex 44/2006

Z podania   sťažovateľa   a jeho   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov parcelné č. 14281/10, 14281/11, 14281/12, 14281/13 a 14281/17, o výmere   20   261   m2 ,   nachádzajúcich   sa   v katastrálnom   území   P.,   zapísaných   Správou katastra P. na liste vlastníctva č. 7182 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Sťažovateľ z výpisu listu vlastníctva   k predmetným   nehnuteľnostiam   zo   4.   novembra   1997   zistil,   že   na   uvedené nehnuteľnosti   je   v liste   vlastníctva   č.   7182   zapísaná   ťarcha   –   záložné   právo   v hodnote 10 000   000   Sk   v prospech   Č.,   a.   s.,   pobočky   K.   Sťažovateľ   sa   následne   dozvedel,   že Katastrálny úrad v K., Správa katastra P., rozhodnutím č. V-2038/93 z 10. novembra 1993 rozhodol   o povolení   vkladu   záložného   práva   k   predmetnému   pozemku   na   základe registrácie listiny „Zmluva o záložnom práve na nehnuteľnosti č. 64/93/Si“ z 27. septembra 1993   v znení jej   doplnku   z 9.   novembra 1993,   návrhu   na povolenie vkladu   do   katastra nehnuteľností z 27. septembra 1993 a listiny označenej ako „Súhlas so zavedením ťarchy“ z 31. augusta 1993, na ktorej bol podľa sťažovateľa sfalšovaný jeho podpis.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   na   vykonanie   uvedených   právnych   úkonov   nikoho nesplnomocnil   a ani   o nich   nevedel.   Z tejto   skutočnosti   ďalej   vyvodzuje,   že „Zmluva o záložnom práve na nehnuteľnosti č. 64/93/Si“ z 27. septembra 1993 medzi Č., a. s., Ing. F. Z.   (spoluvlastník   nehnuteľností)   a sťažovateľom   nevznikla,   pretože   nebola   uzavretá všetkými osobami, ktoré sú podľa jej obsahu účastníkmi zmluvy, čo je v rozpore s § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Dňa 23. januára 1998 podal sťažovateľ krajskému súdu žalobu podľa v tom čase platného   §   250b   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ktorou   sa domáhal zrušenia rozhodnutia č. V-2038/93 z 10. novembra 1993. Krajský súd uznesením č. k. 1 S 6/98-22 z 30. júna 1998 konanie o žalobe sťažovateľa zastavil.

Sťažovateľ sa následne podnetom zo 17. septembra 1998 obrátil na ústavný súd, ktorý taktiež požiadal o zrušenie rozhodnutia č. V-2038/93 z 10. novembra 1993. Ústavný súd   podnet   sťažovateľa   rozhodnutím   sp.   zn.   I. ÚS   56/99   z 9.   septembra   1999   odmietol a v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ môže dosiahnuť zmenu v zápise   katastra   nehnuteľností   na   základe   rozhodnutia   všeobecného   súdu   o neplatnosti záložnej zmluvy a zápisu do katastra nehnuteľnosti.

Sťažovateľ následne podal všeobecnému súdu žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a zápisu do katastra nehnuteľnosti. Predmetná vec je na krajskom súde vedená pod sp. zn. 6 Cb 296/00 a na najvyššom súde ako súde odvolacom pod sp. zn. 2 Obo 225/01.

Č., a. s., podala na krajskom súde žalobu proti Ing. F. Z. a sťažovateľovi (ďalej spolu aj „žalovaní“), v ktorej požiadala o vydanie rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej pohľadávku vo výške 10 000 000 Sk, ako i trovy konania, a súčasne aby sa uspokojenia tejto pohľadávky mohla Č. a. s., domáhať z výťažku predaja nehnuteľností. Krajský súd rozsudkom č. k. 3 Cb 840/97-112 z 24. februára 1999 túto žalobu zamietol. Č., a.   s.,   podala   proti   tomuto   rozsudku   odvolanie.   Sťažovateľ   podal   návrh   na   opravu odôvodnenia rozsudku z 24. februára 1999, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 3 Cb 840/97-135 z 13. júna 2000, ktoré však sťažovateľovi nedoručil.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Obo 163/2000 (2 Obo 262/2001) z 3. októbra 2001 odvolaniu   Č.,   a. s.,   vyhovel   a rozsudok   z 24.   februára   1999   zmenil   tak,   že   žalovaných zaviazal   solidárne   zaplatiť   jej   pohľadávku   10   000   000   Sk,   pričom   uspokojenia   tejto pohľadávky   sa   podľa   tohto   rozhodnutia   mohla   Č.,   a.   s.,   domáhať   z výťažku   predaja nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné právo.

Sťažovateľ proti rozsudku z 3. októbra 2001 podal dovolanie, ktorému dovolací súd vyhovel a rozsudkom sp. zn. Obdo V 71/2003 z 28. apríla 2004 rozsudok z 3. októbra 2001 zrušil.

Najvyšší súd následne vydal ako súd odvolací rozsudok sp. zn. 2 Obo 118/04 z 29. septembra 2004, ktorým zmenil rozsudok z 24. februára 1999 tak, že žalovaný Ing. F. Z. je   povinný   zaplatiť   Č.,   a.   s.,   pohľadávku   10   000   000   Sk,   pričom   uspokojenia   tejto pohľadávky sa je Č., a. s., oprávnená domáhať z výťažku predaja nehnuteľností, ku ktorým bolo   zriadené   záložné   právo,   voči   sťažovateľovi   tento   rozsudok   potvrdil   a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Sťažovateľ podal proti rozsudku z 29. septembra 2004 dovolanie, v rámci ktorého požiadal aj o odloženie jeho vykonateľnosti, o ktorom však najvyšší súd ako súd dovolací dosiaľ nerozhodol.

Č.,   a. s.,   uzavrela so   spoločnosťou   B.,   a. s.,   K.   zmluvu o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2005. Spoločnosť B., a. s., podala 17. januára 2006 návrh na vykonanie exekúcie   na   základe   rozsudku   z 29. septembra   2004   ako   exekučného   titulu,   ktorým   sa domáhala voči žalovanému Ing. F. Z. vymoženia pohľadávky 10 000 000 Sk spôsobom určeným v tomto rozsudku z 29. septembra 2004.

Okresný   súd   súdnej   exekútorke   na   základe   jej   žiadosti   udelil   poverenie č. 5707018530   na   vykonanie   exekúcie   č.   Ex   44/2006   pod   sp.   zn.   6   Er/239/2006 z 25. januára   2006.   Súdna   exekútorka   následne   účastníkom   exekučného   konania   zaslala upovedomenie   o začatí   exekúcie   zo   17.   februára   2006,   ktorá   sa   má   vykonať   predajom spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam.

Sťažovateľ   nadobudol   vlastnícke   právo   k ideálnej   polovici   predmetných nehnuteľností z titulu dedenia a nemá dostatok peňažných prostriedkov, aby mohol zabrániť ich   nútenému   predaju   zložením   finančných   prostriedkov   vo   výške   svojho   podielu u exekútora   postupom   podľa   §   166   ods.   2   Exekučného   poriadku.   Vykonaním   exekúcie spôsobom určeným v rozsudku z 29. septembra 2004 (predajom nehnuteľností) by podľa sťažovateľa došlo k zbaveniu jeho majetku, aj keď on sám Č., a. s., zaplatiť nič nemusí, a na založenie   nehnuteľností   v podielovom   spoluvlastníctve   nedal   súhlas.   Vykonaním predmetnej exekúcie by sťažovateľ utrpel ujmu na svojich právach i majetku.

Návrh na vykonanie predmetnej exekúcie spôsobom podľa rozsudku z 29. septembra 2004,   žiadosť   o udelenie   poverenia   na   jej   vykonanie   a vykonávanie   exekúcie   sp.   zn. Ex 44/2006 sťažovateľ označil za „činnosť“, ktorá je zameraná na zničenie jeho práva na pokojné užívanie majetku a v konečnom dôsledku na zbavenie jeho majetku. Povinnosť uložená v rozsudku z 29. septembra 2004 a aj exekúcia vedená pod sp. zn. Ex 44/2006 je podľa neho v rozpore s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“).

Vykonávanie   exekúcie   v tejto   veci   podľa   neho   predstavuje „snahu   o zničenie účinnosti“ opravných   prostriedkov,   ktoré   podal   (dovolania   podaného   proti   rozsudku z 29. septembra   2004).   Exekútor   i exekučný   súd   podľa   neho   vyložili   v danom   prípade ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v rozpore   s jeho   čl.   17,   podľa   ktorého   vyvíjanie   činnosti   alebo   dopúšťanie   sa   činov zameraných na zničenie alebo na obmedzenie práv v dohovore priznaných nemá akékoľvek právo ani skupina, ani jednotlivec a ani štát.

Predmetná exekúcia je zásahom do sťažovateľovho práva na pokojné užívanie jeho majetku, v konečnom dôsledku znamená pre neho zbavenie jeho majetku a zničenie jeho práva na účinnosť právnych prostriedkov nápravy, ktoré si sťažovateľ pre porušenie svojich práv chráni v konaní pred súdom. Ochrana uvedených práv sťažovateľa vyplýva z čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj z čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru.

Sťažovateľ   vo   svojom   podaní   uviedol,   že   na   nariadení   dočasného   opatrenia   má naliehavý   záujem,   pretože   nie   je   účastníkom   uvedeného   exekučného   konania,   a preto nemôže   ovplyvniť   jeho   priebeh.   O ochrane   práv   sťažovateľa   v exekučnom   konaní nerozhoduje   exekučný   ani   iný   všeobecný   súd,   a preto   je   podľa   neho   v tejto   veci   daná právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   požiadal   ústavný   súd,   aby   vydal dočasné opatrenie, v ktorom vysloví, že:

„Exekútorskému úradu M. Mgr. M. Z. ukladá zdržať sa dočasne výkonu exekúcie Ex 44/2006 vykonávaním právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 3 Cb 840/97- 112 z 24. 2. 1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2 Obo 118/04 zo dňa 29. 9. 2004 až do právoplatnosti rozhodnutia o účinných právnych prostriedkoch nápravy proti rozsudku Najvyššieho súdu SR 2 Obo 118/04 zo dňa 29. 9. 2004, ktoré sťažovateľovi dáva domáce právo (včítane ústavnej sťažnosti proti tomuto rozsudku).

Spoločnosti   B.,   a.   s.   ukladá,   aby   sa   dočasne   zdržala   oprávnenia   priznaného žalobcovi právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 3 Cb 840/97-112 z 24. 2. 1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2 Obo 118/04 zo dňa 29. 9. 2004 až do právoplatnosti   rozhodnutia   o účinných   právnych   prostriedkoch   nápravy   proti   rozsudku Najvyššieho súdu SR 2 Obo 118/04 z 29. 9. 2004, ktoré sťažovateľovi dáva domáce právo (včítane ústavnej sťažnosti proti tomuto rozsudku).

Odkladá   vykonateľnosť   právoplatného   rozsudku   Krajského   súdu   v Prešove č. 3 Cb 840/97-112 z 24. 2. 1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2 Obo 118/04 zo dňa 29. 9. 2004 až do právoplatnosti rozhodnutia o účinných právnych prostriedkoch nápravy   proti   rozsudku   Najvyššieho   súdu   SR   2   Obo   118/04   z 29.   9.   2004,   ktoré sťažovateľovi dáva domáce právo (včítane ústavnej sťažnosti proti tomuto rozsudku).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ sa svojím podaním domáha vydania dočasného opatrenia, ktorým bude odložená vykonateľnosť právoplatného rozsudku krajského súdu   č.   k. 3 Cb 840/97-112 z 24.   februára   1999   v spojení   s rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Obo   118/04 z 29. septembra   2004   a odloženia   exekúcie   vedenej   súdnou   exekútorkou   pod   sp.   zn. Ex 44/2006.

Podľa   §   236   ods.   1   OSP   „Dovolaním   možno   napadnúť   právoplatné   rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.“

Podľa § 238 ods. 1 OSP „(1) Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.“

Podľa   §   243   OSP   „Pred   rozhodnutím   o   dovolaní   môže   súd,   ktorý   o   ňom   má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.“

Z uvedených   ustanovení   OSP   vyplýva,   že   sťažovateľ   má   právo   proti   rozsudku z 29. septembra   2004,   ktorým   bol   zmenený   rozsudok   z 24.   februára   1999,   podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie. V rámci dovolacieho konania sa môže tiež domáhať v súlade s § 243 OSP odloženia vykonateľnosti rozhodnutia.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že toto svoje právo využil a 6. decembra 2004   krajskému   súdu   doručil   svoje   dovolanie,   v rámci   ktorého   požiadal   i o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia z 29. septembra 2004.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v tých   prípadoch,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu daná právomoc ústavného súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006