znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 144/03-74

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   M.   K.,   bytom   H.   M., zastúpeného advokátom Mgr. V. L., Advokátska kancelária, P. B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 604/94 na neverejnom zasadnutí 23. januára 2004 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný súd Žilina v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 C 604/94   p o r u š i l základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia M. K. v sume 8 796   Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) advokátovi Mgr. V. L., Advokátska kancelária, P. B.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti M. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 144/03-43 z 25. septembra 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť M. K., bytom H. M. (ďalej len „sťažovateľ“), zo 17. decembra 2002 doplnenú na základe výzvy ústavného súdu podaním z 13. februára 2003 a následne   prostredníctvom   ustanoveného   právneho   zástupcu   -   advokáta   Mgr. V.   L., Advokátska kancelária, P. B., podaním z 27. augusta 2003.

Sťažovateľ uviedol, že sa 29. novembra 1990 na Okresnom súde Považská Bystrica žalobou   domáhal   vydania   nehnuteľností,   náhrady   škody   a   uvedenia   nehnuteľností   do pôvodného stavu proti obci H. M., Považským hotelom a reštauráciám Považská Bystrica, š. p. v likvidácii, a JRD Považské Podhradie (neskôr Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Považskej Bystrici – Považské Podhradie „v likvidácii“). Na Okresnom súde Považská Bystrica bol predmetný spor vedený pod sp. zn. 5 C 378/93 až do rozhodnutia Krajského súdu   v Žiline sp.   zn. 16 Nc 466/94 z 29. júla 1994 o vylúčení sudcov   Okresného súdu Považská Bystrica z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázaní veci Okresnému súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) na ďalšie konanie. Podľa sťažovateľa však aj na tomto súde bolo   konanie   v uvedenej   veci   (vedené   pod   sp.   zn.   8   C   604/94)   poznačené   prieťahmi, v dôsledku ktorých okresný súd dosiaľ vo veci v celom rozsahu nerozhodol. Predmetné konanie na okresnom súde podľa sťažovateľa nesie „(...) pečať nekonečného a nenáležitého poučovania sťažovateľa, nekonečného odstraňovania vád jeho návrhu a nerešpektovania práva   zo   strany   okresného   súdu,   prekrucovania   skutočností   (...)“. Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol prehľad postupu uvedeného konania. Okresný súd   podľa   neho   nekonaním   alebo   nesprávnym   postupom   spôsobil   zbytočné   prieťahy v konaní   v obdobiach   od   11.   novembra   1994   do   24.   júna   1996,   od   10.   júla   1996   do 1. októbra 1997, od 28. januára 1998 do 29. apríla 1999, od 29. apríla 1999 do 5. novembra 1999, od 5. novembra 1999 do 12. septembra 2000, od 12. septembra 2000 do 2. novembra 2000, od 23. januára 2001 do 20. novembra 2001, od 13. decembra 2001 do 19. septembra 2002, od 27. januára 2003 do 27. júna 2003, pričom od 27. júna 2003 podľa sťažovateľa okresný súd vo veci opäť nekoná.

Sťažovateľ taktiež uviedol: „Od podania môjho návrhu na začatie konania v roku 1990 uplynulo už viac ako 12 rokov a od doručenia spisu Okresnému súdu v Žiline v roku 1994 uplynulo už takmer 9 rokov a o mojich nárokoch, s výnimkou schváleného súdneho zmieru   medzi   mnou   a odporcom   1/,   doteraz   nebolo   rozhodnuté,   moja   právna   neistota nebola odstránená a stále pretrváva.

Ja pociťujem psychickú i fyzickú ujmu následkom zdĺhavého konania súdu. Ja   som   sa   enormne   venoval   tomuto   súdnemu   sporu,   podľa   výziev   súdu   som upravoval a doplňoval svoje podania (...). Venovanie sa tomuto súdnemu sporu bolo pre mňa   aj   časovo   náročné   (...).   Ja   mám   zdravotné problémy so   srdcom,   vysokým krvným tlakom a práve zbytočné prieťahy v tomto konaní mi zhoršili zdravotný stav natoľko, že som sa musel podrobiť operácii srdca dňa 27. 2. 2003. (...)“

Na   základe   uvedených   tvrdení   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 604/94 porušil právo sťažovateľa M. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušil právo sťažovateľa M. K., aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 604/94 sa prikazuje konať   bez   zbytočných   prieťahov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá.

3.   M.   K.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   150 000,--   Sk (slovom jednostopäťdesiattisícslovenskýchkorún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   SR   sa   ukladá   zaplatiť   všetky   trovy   právneho zastúpenia M. K. advokátovi Mgr. V. L., advokátska kancelária, P. B. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť štátu všetky trovy právneho zastúpenia M. K.   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľovi M. K. náhradu všetkých trov konania vzniknutých sťažovateľovi do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ v podaní zo 7. novembra 2003 doručenom ústavnému súdu 10. novembra 2003   oznámil,   že   trvá   na   konaní   verejného   ústneho   pojednávania   o prijatej   sťažnosti, v podaní z 13. novembra 2003 doručenom ústavnému súdu 18. novembra 2003 však svoje stanovisko   zmenil   a   prostredníctvom   ustanoveného   právneho   zástupcu   ústavnému   súdu oznámil, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Predseda okresného súdu predložil ústavnému súdu spis okresného súdu týkajúci sa posudzovaného   konania   v prílohe   listu   sp.   zn.   Spr   3514/03   z 18.   novembra   2003,   ku ktorému   bolo   ako   príloha   pripojené   aj   stanovisko   vo   veci   konajúceho   sudcu   (vrátane prehľadu   úkonov   vykonaných   vo   veci),   s ktorým   sa   predseda   okresného   súdu   stotožnil s konštatovaním,   že: „Procesný   postup   a dĺžka   konania   súvisí   s výrazným   podielom účastníkov konania na tom. Sťažnosť preto nie je dôvodná.“

Vo veci konajúci sudca vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázal na fakt, že vec mu bola   pridelená   na   prejednanie   3.   novembra   2000,   pričom   v priebehu   decembra   2000 zisťoval,   či   je   sťažovateľovi   potrebné   ustanoviť   právneho   zástupcu   alebo   či   si   sám zabezpečí zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom. Sťažovateľovi bola za týmto účelom 23. januára 2001 stanovená lehota, sťažovateľ bol však nečinný až do 20. novembra 2001. Následne sa nedostavil na výsluch určený na 13. december 2001 ani na pojednávania vytýčené na 30. október 2002 a 9. december 2002, na ktorých sa mal súd zaoberať otázkou schválenia súdneho zmieru. K tomu došlo až na pojednávaní konanom 27. januára 2003, na ktoré sa dostavili sťažovateľ aj dotknutý účastník konania na strane odporcu. Sťažovateľ bol 27. júna 2003 vyzvaný na vyjadrenie, či trvá na podanom návrhu voči odporcom v druhom a treťom rade. Na výzvu však nereagoval.

Vo veci konajúci sudca na záver svojho vyjadrenia uviedol, že podľa jeho názoru v období   od   prevzatia   spisového   materiálu   bol   jeho   postup   vo   veci   štandardný   a bez prieťahov v konaní.

Okresný   súd   vo   svojom   liste sp.   zn.   Spr   3514/03   z 18.   novembra   2003   taktiež uviedol, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania vo veci.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Senát ústavného súdu preto sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov,   ich   zástupcov   a verejnosti   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Návrhom z 20. augusta 1991 sťažovateľ spolu s F. K., bytom H. M., uplatnili na Okresnom súde Považská Bystrica reštitučné nároky na vydanie nehnuteľností, ako aj právo na náhradu škody a uvedenie do pôvodného stavu v súvislosti so zabratím ich nehnuteľností nachádzajúcich   sa   v katastrálnom   území   H.   M..   Návrh   bol   zaevidovaný   pod   sp.   zn. 12 Nc 2265/91.

Pokynom súdnej kancelárii z 26. augusta 1991 vo veci konajúci sudca nechal vyzvať navrhovateľov na odstránenie nedostatkov podaného návrhu, pričom im súčasne odporučil obrátiť sa na právnu zástupkyňu advokátku JUDr. Z. T. ustanovenú im už v inej obdobnej veci   (sp.   zn.   12   Nc   26/91).   Podaním   z 3.   septembra   1991   sťažovateľ   Okresnému   súdu Považská Bystrica oznámil, že JUDr. Z. T. požiadala o „zrušenie ustanovenia za právnu zástupkyňu“   v predmetnej   veci,   a súčasne   súd   požiadal,   aby   mu   pomohol   odstrániť nedostatky jeho návrhu.

Listom z 3. októbra 1991 Okresný súd Považská Bystrica poučil sťažovateľa, akým spôsobom má odstrániť nedostatky svojho návrhu, a vyzval ho na ich odstránenie v lehote 7 dní odo dňa doručenia jeho listu. Sťažovateľ podaním z 9. októbra 1991 doplnil svoj návrh v predmetnej veci.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 11.   novembra   1992   nechal   vo   veci   konajúci   sudca pripojiť spis Okresného súdu Považská Bystrica, v ktorom bol sťažovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bol mu bezplatne ustanovený právny zástupca.

Vo veci konajúci sudca pokynom z 3. januára 1993 vytýčil termín pojednávania na 1. marec 1993 a nechal naň predvolať sťažovateľa, ako aj advokátku JUDr. Z. T.

Na pojednávaní konanom 1. marca 1993 sťažovateľ predložil splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní J. K., sťažovateľ i jeho zástupca boli poučení o tom, že ich návrh nespĺňa kritériá riadneho návrhu, následne im bola uložená lehota 10 dní na odstránenie nedostatkov návrhu.

Pokynom z 31. marca 1993 nechal vo veci konajúci sudca previesť vec do registra „C“   a predložiť   spis   podpredsedníčke   Okresného   súdu   Považská   Bystrica.   Pokynom z 28. júla 1993 bola predmetná vec pridelená na vybavenie do iného senátu.

Pokynom z 5. novembra 1993 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 17.   november   1993   a nechal   naň   predvolať   účastníkov   konania.   Pojednávanie   zo 17. novembra   1993   bolo   odročené   na   návrh   sťažovateľa   za   účelom   vyhotovenia geometrického plánu a presnej špecifikácie návrhu v zmysle spomínaného geometrického plánu zo strany sťažovateľa.

Listom zo 6. decembra 1993 sťažovateľ Okresnému súdu Považská Bystrica oznámil, že   geometrický   plán bude   vyhotovený   do   15.   decembra   1993,   ďalej   sa   v ňom   vyjadril k vyjadreniam   odporcov   na   poslednom   pojednávaní.   Následne   bol   do   spisu   založený geometrický plán zo 17. decembra 1993 vyhotovený Ing. P. L.

Podľa   úradného   záznamu   z 12.   apríla   1994   bola   predmetná   vec   pridelená   na vybavenie novému sudcovi Okresného súdu Považská Bystrica s upozornením, že vo veci sa pod Spr. 1201/92 vybavovala sťažnosť navrhovateľa na prieťahy.

Podaním z 27. apríla 1994 sťažovateľ rozšíril návrh o odporcu v štvrtom rade.

Pokynom z 18. mája 1994 vytýčil vo veci konajúci sudca termín pojednávania na 6. jún 1994 a nechal naň predvolať právnu zástupkyňu sťažovateľa.

Podľa zápisnice spísanej na Okresnom súde Považská Bystrica 6. júna 1994 sa naň dostavil sťažovateľ, ktorý bol vyzvaný, aby svoj návrh riadne špecifikoval. Okresný súd Považská   Bystrica   následne   po   vyjadrení   sťažovateľa   uznesením   uložil   sťažovateľovi povinnosť   v lehote   10   dní   mu   zaslať   riadny   návrh   v potrebnom   počte   vyhotovení a pojednávanie odročil na neurčito.

Podaním   zo   14.   júna   1994   podal   sťažovateľ   námietku   zaujatosti   proti   vo   veci konajúcemu sudcovi a zároveň požiadal, aby bola predmetná vec pridelená na rozhodnutie inému okresnému súdu.

Okresný súd Považská Bystrica predložil listom z 29. júna 1994 spisový materiál Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ako aj o žiadosti sťažovateľa spolu s vyjadrením všetkých sudcov Okresného súdu Považská Bystrica v predmetnej veci (všetci sudcovia okresného súdu sa cítili byť vo veci zaujatí,   vzhľadom   na „sústavné   sťažnosti   zo   strany   sťažovateľa“, a preto   navrhli,   aby Krajský súd v Banskej Bystrici veci pridelil inému okresnému súdu v súlade so žiadosťou sťažovateľa).

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16 Nc 466/94 z 29. júla 1994, ktoré nadobudlo   právoplatnosť   26.   augusta   1994,   vylúčil   sudcov   Okresného   súdu   Považská Bystrica z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci a vec prikázal Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

Pokynom   zo   7.   septembra 1994   nechal vo veci   konajúci sudca   s poukázaním na uznesenie sp. zn. 16 Nc 466/94 z 29. júla 1994 odstúpiť spis Okresnému súdu Žilina.

Pokynom   z 20.   septembra   1994   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   okresného   súdu vyzvať   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   v lehote   7   dní a zároveň mu zaslať tlačivo na preukázanie majetkových a osobných pomerov sťažovateľa.

Uznesením z 11.   novembra   1994 bol   sťažovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Rozhodnutie bolo doručené 16. novembra 1994.

Pokynom   z 15.   novembra   1995   vo   veci   konajúci   sudca   okresného   súdu   nechal vyzvať sťažovateľa, aby odstránil nedostatky svojho podania, ďalej aby oznámil okresnému súdu, či má zvoleného právneho zástupcu, a aby v lehote 10 dní doručil predmetný návrh okresnému   súdu   pod   hrozbou   zastavenia   konania.   Výzva   bola   sťažovateľovi   doručená 27. novembra 1995.

Dňa 17. januára 1996 okresný súd uznesením č. k. 8 C 604/94-76 konanie zastavil. Rozhodnutie bolo doručené 24. januára 1996.

Na základe odvolania sťažovateľa nechal vo veci konajúci sudca 20. februára 1996 doručiť odvolanie odporcom na vyjadrenie a 27. marca 1996 vyhotoviť predkladaciu správu a spis predložiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Spis bol predložený 4. apríla 1996.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 12 Co 1403/96 z 30. apríla 1996 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie 24. júna 1996.

Pokynom z 10. júla 1996 nechal vo veci konajúci sudca doručiť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici všetkým účastníkom konania. Rozhodnutie bolo doručené 22. júla 1996.

Pokynom z 1. októbra 1997 uložil vo veci konajúci sudca súdnej kancelárii vykonať viacero   úkonov   smerujúcich   k príprave   pojednávania   -   požiadať Okresný   súd   Považská Bystrica o zaslanie spisu sp. zn. R I 429/71, vyzvať Okresný úrad v Považskej Bystrici, odbor katastrálny, o zaslanie identifikácie parciel, ako aj ďalších dokumentov katastrálneho operátu týkajúcich sa predmetu konania, vyzvať Obchodný register Okresného súdu Trenčín na zaslanie výpisov z obchodného registra týkajúcich sa odporcov.

Obchodný   register   Okresného   súdu   Trenčín   doručil   okresnému   súdu   požadované výpisy z obchodného registra 15. októbra 1997.

Prípismi z 22. októbra 1997 vo veci konajúci sudca urgoval zaslanie vyžiadaného spisu od Okresného súdu Považská Bystrica, ako aj zaslanie odpovede na svoju výzvu od Okresného úradu Považská Bystrica, odboru katastrálneho.

Pokynom   z 10.   novembra   1997 nechal vo veci konajúci sudca   opätovne urgovať Okresný   úrad   Považská   Bystrica   na   splnenie   výzvy   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej pokuty v lehote 5 dní.

Pokynom z 3. decembra 1997 nechal vo veci konajúci sudca predvolať sťažovateľa a jeho zástupcu (Ing. J. K.) za účelom právneho poučenia na 7. január 1998.

Podľa   úradného   záznamu   spísaného   na   okresnom   súde   7.   januára   1998   sa   na predvolanie   na   okresný   súd   dostavili   sťažovateľ   a Ing.   J.   K.   Po   vypočutí   sťažovateľa i Ing. J.   K.   okresný   súd   podrobne   poučil   sťažovateľa   o náležitostiach   návrhu na začatie konania, upozornil ho na nedostatky ním podaného návrhu a určil mu lehotu 1 mesiaca na jeho úpravu. Sťažovateľ v závere výsluchu zobral svoj návrh voči odporcovi v štvrtom rade späť a požiadal o zastavenie konania voči tomuto subjektu.

Uznesením č. k. 8 C 604/94-127 z 28. januára 1998 okresný súd zastavil konanie voči odporcovi v štvrtom rade.

Podaním   z 31.   januára   1998   (doručeným   okresnému   súdu   4.   februára   1998) sťažovateľ   doplnil   svoj   návrh   a súčasne   požiadal   okresný   súd   o ustanovenie   právneho zástupcu.

Pokynom   z 24.   februára   1998   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   doručiť   uznesenie č. k. 8 C 604/94-127 z 28. januára 1998 na adresu konateľa odporcu v štvrtom rade.

Okresný   súd   listami z 29. apríla 1999 požiadal   Okresný úrad Považská   Bystrica, odbor   katastrálny, o zaslanie správy   ohľadom   nehnuteľností   tvoriacich   predmet   konania v lehote 15 dní a Okresný súd Považská Bystrica o zaslanie spisu sp. zn. D 542/92 po nebohom F. K. (otcovi sťažovateľa).

Okresný úrad Považská Bystrica, odbor katastrálny, odpovedal na výzvu okresného súdu podaním doručeným mu 27. mája 1999, v prílohe ktorého mu zaslal aj vyžiadané listiny.

Okresný   súd   Považská   Bystrica   odpovedal   na   výzvu   okresného   súdu   listom   zo 4. júna 1999 (doručeným 11. júna 1999), v ktorom mu oznámil, že dedičské konanie sp. zn. D 545/92 nie je skončené a spis sa nachádza u súdnej komisárky.

Výzvou   z 5.   novembra   1999   okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa,   aby v predmetnej   veci   odstránil   nedostatky   svojho   návrhu   na   začatie   konania, podrobne   ho o nich opätovne poučil, a v závere mu odporučil obrátiť sa pri odstraňovaní nedostatkov podaného návrhu na advokáta alebo komerčného právnika.

Listom z 8. novembra 1999 okresný súd požiadal Okresný úrad Považská Bystrica, odbor katastrálny, aby mu v lehote 15 dní zaslal identifikáciu parciel, ktorých sa konanie týkalo, a od Okresného súdu Považská Bystrica   žiadal zaslať spisy sp.   zn. R I 492/71, D 545/92 a D 515/72. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor katastrálny, odpovedal na výzvu okresného súdu listom doručeným mu 22. novembra 1999.

Uznesením   č.   k.   8   C   604/94-154   z 13.   januára   2000   okresný   súd   konanie v predmetnej veci zastavil.

Podaním   z 18.   januára   2000   vzniesol   sťažovateľ   námietku   zaujatosti   proti zákonnému sudcovi   a podaním   z 31.   januára 2000   (doručeným   4.   februára   2000)   podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 8 C 604/94-154 z 13. januára 2000.

Pokynom   zo   17.   marca   2000   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   predložiť   spis v predmetnej veci Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Spisový materiál   v predmetnej   veci   bol   Krajskému   súdu   v Žiline   doručený   na   rozhodnutie o námietke   zaujatosti,   ako   aj   na   rozhodnutie   o odvolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu o zastavení konania 23. mája 2000.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Nc 152/00 z 30. augusta 2000 bolo rozhodnuté   o vylúčení   vo   veci   konajúceho   sudcu   z prejednávania   a rozhodovania v predmetnej   veci   a   uznesením   sp.   zn.   5   Co   1328/00   z 30.   augusta   2000   Krajský   súd v Žiline uznesenie okresného súdu o zastavení konania č. k. 8 C 604/94-154 z 13. januára 2000   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 12. septembra 2000.

Opatrením z 2. novembra 2000 predseda okresného súdu pridelil predmetnú vec na prejednanie a rozhodnutie novému samosudcovi. Ten nechal pokynom z 19. decembra 2000 doručiť uznesenia Krajského súdu v Žiline účastníkom konania a predvolať na 23. január 2001 sťažovateľa na výsluch.

Podľa zápisnice č. k. 8 C 604/94-172 z 23. januára 2001 spísanej na okresnom súde sa   na   výsluch   dostavil   sťažovateľ,   ktorý   požiadal   o poskytnutie   lehoty   15   dní,   v ktorej okresnému súdu   písomne oznámi, či   si zabezpečil   právnika alebo mu ho má ustanoviť okresný   súd.   Spis   v predmetnej   veci   bol   následne   predložený   kancelárii   na   lehotu   do 20. februára 2001.

Listom z 15. januára 2001 (doručeným 19. januára 2001) oznámila JUDr. O. P. ako správkyňa konkurznej podstaty okresnému súdu, že na majetok žalovaného v druhom rade - Považských hotelov a reštaurácií, š. p. v likvidácii, Považská Bystrica bol 13. januára 1998 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici vyhlásený konkurz.

Obec   H.   M.   ako   žalovaná   v prvom   rade   predložila   v   podaní   z 2.   februára   2001 okresnému súdu návrh na uzavretie zmieru so sťažovateľom v uvedenej veci.

V podaní z 26. marca 2001 doručenom okresnému súdu 9. apríla 2001 sa sťažovateľ vyjadril,   že   návrh   žalovaného   v prvom   rade   na   uzavretie   súdneho   zmieru „uvítal“, a uviedol, že aj z tohto dôvodu „(...) som upustil od právneho zástupcu zo zákona (...)“.

Pokynom z 20. novembra 2001 nechal vo veci konajúci sudca predvolať na výsluch na   13.   december   2001   zástupcu   žalovanej   v prvom   rade   (starostku   obce   H.   M.) a sťažovateľa a požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zaslanie uznesenia o vyhlásení konkurzu na žalovaného v druhom rade v lehote 7 dní.

V podaním zo 7. decembra 2001 (doručenom okresnému súdu 12. decembra 2001) žalovaná v prvom rade špecifikovala okresnému súdu znenie zmieru, ktorý navrhuje.

Podaním   z 18.   decembra   2001   (doručeným   27.   decembra   2001)   sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že súhlasí so znením zmieru v plnom znení, a zároveň požiadal okresný súd o jeho schválenie.

Pokynom z 18. septembra 2002 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 30. október 2002 a nechal naň predvolať účastníkov konania. Podľa úradného záznamu z 23. októbra 2002 vo veci konajúci sudca zrušil uvedený termín pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti a nechal túto skutočnosť telefonicky oznámiť účastníkom konania. Zároveň vytýčil nový termín pojednávania na 9. december 2002 a nechal naň predvolať všetkých účastníkov konania. Výzvy boli účastníkom konania doručené 28. októbra 2002.

Na pojednávanie konané 9. decembra 2002 sa však účastníci konania nedostavili, z tohto dôvodu ho okresný súd odročil na 27. január 2003.

Listom   z 24.   januára   2003   správca   konkurznej   podstaty   Poľnohospodárskeho družstva Považské Podhradie ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 27. januára 2003.

Na pojednávaní konanom 27. januára 2003 po vypočutí sťažovateľa a žalovaného v prvom rade okresný súd schválil zmier uzatvorený medzi uvedenými účastníkmi konania.Pokynom   z 20.   júna   2003   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   doručiť   uznesenie účastníkom konania a súčasne sťažovateľa vyzvať na oznámenie (v lehote 10 dní), či trvá na podanom návrhu ohľadne žalovaných v druhom a treťom rade alebo ho berie späť. Následne požiadal predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia z 27. januára 2003. Predseda okresného súdu povolil predĺženie tejto lehoty do 23. júna 2003.

Listom z 3. júla 2003 (doručeným 4. júla 2003) sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že trvá na podanom návrhu proti žalovaným v druhom a treťom rade.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ústavný   súd,   súc   viazaný   návrhom   (20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde),   sa sťažnosťou   zaoberal   v rozsahu,   v akom   predmet   konania   vymedzil   právny   zástupca sťažovateľa v petite sťažnosti. Posudzoval preto konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C 604/94. Pri uplatňovaní vyššie uvedených kritérií za účelom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v označenom konaní však prihliadal aj na stav, v akom sa konanie   nachádzalo   v čase   postúpenia   veci   Okresnému   súdu   Žilina.   V tomto   rozsahu prihliadal aj na priebeh konania na Okresnom súde Považská Bystrica.

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o plnenie, ktorou   sa   sťažovateľ   domáhal   vydania   nehnuteľností,   náhrady   škody   a   uvedenia nehnuteľností   do   pôvodného   stavu   proti   žalovaným:   obci   H.   M.,   Považským   hotelom a reštauráciám   Považská   Bystrica,   š.   p.   v likvidácii,   a JRD   Považské   Podhradie   (neskôr Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Považskej Bystrici – Považské Podhradie „v likvidácii“). Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

B)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   prispelo   k predĺženiu   doby prerokovania uvedenej veci predovšetkým v dôsledku nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach ním podaného návrhu na začatie konania. Sťažovateľ bol na tieto nedostatky opakovane (26. augusta 1991, 3. októbra 1991, 1. marca 1993 a 6. júna 1994) upozornený (vrátane   výzvy   na   ich   odstránenie)   ešte   v čase   prerokovávania   veci   Okresným   súdom Považská   Bystrica,   napriek   tomu   sťažovateľova   žaloba   ani   v čase   prikázania   veci Okresnému súdu Žilina nespĺňala zákonom ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na   začatie   konania.   Na   výzvu   okresného   súdu   z 15.   novembra   1995   na   odstránenie nedostatkov návrhu a oznámenie, či má zvoleného právneho zástupcu v konaní, sťažovateľ nereagoval   (okresný   súd   konanie   následne   „prvý   krát“   zastavil).   Obdobne   nereagoval sťažovateľ   ani   na   výzvu   okresného   súdu   z 5.   novembra   1999.   Dňa   23.   januára   2001 požiadal   sťažovateľ   okresný   súd   o poskytnutie   15-dňovej   lehoty,   počas   ktorej   mal splnomocniť   na   svoje   zastupovanie   v konaní   kvalifikovaného   právneho   zástupcu   podľa vlastného výberu alebo požiadať o ustanovenie právneho zástupcu okresný súd. Sťažovateľ tak v súdom stanovenej lehote neurobil a ani jeho vyjadrenie z 26. marca 2001, ktoré bolo okresnému súdu doručené 9. apríla 2001, nebolo v tomto smere jednoznačné. Sťažovateľ sa taktiež bez ospravedlnenia, resp. uvedenia dôvodu neustanovil na pojednávanie vytýčené okresným súdom na 9. december 2002 aj napriek tomu, že bol riadne predvolaný.

Ústavný   súd   na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   považoval   správanie sťažovateľa   v posudzovanom   konaní   za   okolnosť,   ktorá   podstatným   spôsobom   prispela k predĺženiu celkovej doby prerokovania predmetnej veci, a zohľadnil ju preto na ťarchu sťažovateľa pri posúdení existencie zbytočných prieťahov v uvedenom konaní.

Nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach návrhu na začatie konania (ktoré bránia   súdu   konať   a rozhodnúť   vo   veci   samej),   nerešpektovanie   výziev   súdu,   prípadne neodôvodnená   neúčasť   na   pojednávaní   zo   strany   účastníka   konania   namietajúceho porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v súdnom konaní patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní tvrdenia o porušení označeného základného práva (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 55/02).

Na druhej strane ústavný súd opakovane judikoval, že nedostatky žaloby (návrhu na začatie konania) ani iné skutočnosti na strane sťažovateľa majúce vplyv na predĺženie doby konania   samy   osebe   nevylučujú   zodpovednosť   súdu   za   zbytočné   prieťahy   v konaní spôsobené   jeho   nesprávnym   či   neefektívnym   postupom,   alebo   dokonca   nečinnosťou (obdobne napr. I. ÚS 47/96, I. ÚS 21/00, III. ÚS 193/03).

Na posúdenie, v akej miere sa správanie sťažovateľa ako účastníka prejavilo v danej veci na dĺžke posudzovaného konania, bolo ešte potrebné preskúmať postup okresného súdu (I. ÚS 3/02).

C) Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd sa počas podstatnej časti trvania konania zaoberal   otázkou   odstraňovania   nedostatkov   návrhu   a skúmaním   podmienok   konania. Postup   okresného   súdu   teda   smeroval   k odstráneniu   prekážok   brániacich   meritórnemu prerokovaniu   návrhu   sťažovateľa,   ústavný   súd   však   dospel   k záveru,   že   tento   postup v danom   prípade   nemožno   považovať   za   efektívny,   t.   j.   zodpovedajúci   zásade   účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konania.

O uvedenom   závere   svedčia   predovšetkým   opakované   a   relatívne   dlhé   obdobia nečinnosti   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ktoré   nezodpovedali   povahe   veci a stavu, v akom sa konanie v tom čase nachádzalo. Ide o obdobie od doručenia uznesenia okresného   súdu   z 11.   novembra   1994,   ktorým   bol   sťažovateľ   oslobodený   od   platenia súdnych poplatkov - 16. novembra 1994, do nasledujúceho procesného úkonu okresného súdu na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu - vyzvať sťažovateľa, aby odstránil nedostatky   svojho   podania   - 15.   novembra   1995   (cca   jeden   rok),   obdobie   od   22.   júla 1996 - od doručenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 1403/96 z 30. apríla   1996,   ktorým   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   o zastavení   konania   zo 17. januára   1996   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie,   do   1.   októbra   1997,   keď   vo   veci konajúci sudca   uložil súdnej   kancelárii vykonať viacero   úkonov smerujúcich   k príprave pojednávania (viac ako jeden rok a dva mesiace), a obdobie od 24. februára 1998, keď okresný súd doručoval uznesenie o zastavení konania proti odporcovi v štvrtom rade č. k. 8 C 604/94-127 z 28. januára 1998 na adresu konateľa odporcu v štvrtom rade, do 29. apríla 1999, keď pokračoval v konaní žiadosťou Okresnému úradu Považská Bystrica, odboru katastrálnemu,   o zaslanie   správy   ohľadom   nehnuteľností   tvoriacich   predmet   konania   a Okresnému súdu Považská Bystrica o zaslanie spisu týkajúceho sa dedičského konania po otcovi sťažovateľa (cca jeden rok a dva mesiace).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu v konaní sp. zn. 8 C 604/94 (spolu viac ako tri roky a štyri mesiace) nesvedčia o tom, že by okresný súd organizoval svoj procesný postup v uvedenom konaní v súlade s § 6 a § 100 Občianskeho súdneho poriadku tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty účastníkov konania ohľadne práv, ktorých sa žaloba týkala.

K predĺženiu doby prerokovania predmetnej veci prispela aj nesústredenosť postupu okresného súdu, ktorý 7. januára 1998 poučil sťažovateľa a jeho splnomocneného zástupcu (Ing. J. K.) o nedostatkoch podanej žaloby a o zákonných náležitostiach návrhu na začatie konania,   pričom   sťažovateľovi   stanovil   na   odstránenie   nedostatkov   lehotu   jedeného mesiaca. Sťažovateľ sa pokúsil odstrániť nedostatky návrhu podaním z 31. januára 1998 doručeným   okresnému súdu   4.   februára 1998,   v ktorom   súčasne   požiadal o ustanovenie kvalifikovaného právneho zástupcu. Okresný súd opomenul rozhodnúť o uvedenej žiadosti sťažovateľa a po opätovnej výzve na odstránenie nedostatkov návrhu z 5. novembra 1999 konanie uznesením z 13. januára 2000 zastavil. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd   rozhodnutie   o zastavení   konania   zrušil   dôvodiac: „(...)   Odvolací   súd   preskúmaním spisového materiálu zistil, že prvostupňový súd nerozhodol o žiadosti navrhovateľa, aby mu bol ustanovený právny zástupca. Táto jeho žiadosť sa nachádza na č. l. 128 druhá strana, kde navrhovateľ žiada, aby mu bol ustanovený právny zástupca zo zákona, poukazujúc na svoj zdravotný stav a sociálne pomery. (...) Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol predčasne, keď konanie zastavil bez toho, aby rozhodol   o žiadosti   navrhovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v súlade   s ust. § 30 O. s. p.“ (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 1328/00 z 30. augusta 2000).

V dôsledku odstraňovania tohto pochybenia v postupe okresného súdu v odvolacom konaní sa konanie predĺžilo o obdobie od 13. januára 2000 do 12. septembra 2000 (cca osem mesiacov), keď bola okresnému súdu po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o zrušení uznesenia okresného súdu o zastavení konania č. k. 8 C 604/94-154 z 13. januára 2000 vec vrátená na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   už uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu a obdobie,   o ktoré   sa   v dôsledku   odstraňovania   nesprávnosti   v jeho   postupe   konanie predĺžilo   (spolu   približne   štyri   roky),   je   potrebné   kvalifikovať   ako   obdobia,   v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd, v dôsledku čoho bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   jeho   právo   na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu domáhal v konaní pred   ústavným súdom   aj rozhodnutia   tohto   znenia: „Okresnému súdu v Žiline   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 604/94 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.“

V čase rozhodovania ústavného súdu o namietanom porušení práv sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   bolo konanie vedené okresným súdom   pod sp.   zn. 8 C 604/94   vo   vzťahu   k žalovanému   v prvom   rade   skončené   rozhodnutím   o schválení súdneho   zmieru,   na   majetok   žalovaných   v druhom   a v treťom   rade   bol   uzneseniami Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   36   K 11/93   z 13.   januára   1998   a sp.   zn. 5l-24 K 5/98 z 20. januára 1998 vyhlásený konkurz. V uvedených konaniach majú označení žalovaní postavenie úpadcov. Prípadný výrok ústavného súdu prikazujúci okresnému súdu postupovať   v posudzovanom   konaní   bez   prieťahov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, by bol preto vzhľadom na zákonnú prekážku ďalšieho postupu v posudzovanom   konaní   v dôsledku   prebiehajúcich   konkurzných   konaní   neadekvátny súčasnému   stavu   uvedeného   konania   a taktiež   nevykonateľný.   Na   druhej   strane   aj   po prípadnom odpadnutí zákonnej prekážky spočívajúcej v prebiehajúcom konkurznom konaní by bol okresný súd viazaný ústavnou povinnosťou postupovať v danej veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúcou priamo z čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške   150   000   Sk   z dôvodu   nemajetkovej   ujmy,   ktorú   utrpel,   vzhľadom   na   to,   že predmetom   sporu   je   pohľadávka   pomerne   vysokej   hodnoty,   čo   v dôsledku   nečinnosti okresného súdu vyvoláva v sťažovateľovi podľa jeho tvrdenia pocit straty dôvery k tomuto orgánu.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 30   000   Sk.   Táto   suma   zohľadňuje   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v konaní   (štytri   roky) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na finančné zadosťučinenie nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). Pri určení výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   prihliadal   na okolnosti uvedeného   prípadu,   najmä   na   dĺžku   (spolu   približne   štyri   roky),   povahu   a dôvody zbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom,   ako   aj   na   závažnosť   predmetu konania pre sťažovateľa, pričom bral do úvahy aj podiel sťažovateľa na predĺžení konania. Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (II. ÚS 58/02, III. ÚS 111/02, III.   ÚS   173/03),   o ktorej   v zmysle osobitných právnych   predpisov   rozhodujú   všeobecné súdy (čl. 127 ods. 1 ústavy).

4.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   žiadal   priznať   proti okresnému súdu náhradu trov konania pred ústavným súdom a ustanovený právny zástupca sťažovateľa uplatnil trovy právneho zastúpenia.

Právny zástupca uplatnený nárok na náhradu trov sťažovateľa bližšie nešpecifikoval a ani vznik trov sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom nepreukázal, preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3, § 22 ods.   1   a ods.   2   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002   Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta,   v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi   (III.   ÚS   34/03).   Ústavný   súd   akceptoval v súvislosti s účelným poskytovaním právnej pomoci sťažovateľovi v danej veci dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 14. júla 2003 a písomné podanie na ústavný súd vo veci samej z 27. augusta 2003). Základná sadzba tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2003   v konaní   pred ústavným súdom predstavuje 4 270 Sk (základom pre výpočet je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk) a hodnota režijného paušálu 128 Sk.

Za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2003   patrí   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   odmena   v sume   8   540   Sk   podľa   §   22   ods.   2   vyhlášky   č.   163/2002   Z.   z. (s prihliadnutím na zaokrúhlenie podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.), ako aj dvakrát hodnota paušálnej náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 256 Sk. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú preto celkom sumu 8 796 Sk.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 8 796 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2004