znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 143/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., Č., zastúpenej advokátom JUDr. M. R., Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ro/951/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára 2010 doručená sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. R., Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ro/951/2008.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Sťažovateľ   podal   ešte   dňa   25.   3.   2008   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu o zaplatenie istiny 26.366 Sk ako náhradu škody z trestného činu na základe trestného rozkazu č. k. 9T 78/2007. Vo veci súd vydal platobný rozkaz č. k. 8Ro 951/2008. Sťažovateľ zaslal súdu dňa 4. 8. 2008 tento platobný rozkaz na vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.   Nakoľko   sa   ani   po   viac   ako   dvoch   mesiacoch   tento   platobný   rozkaz nevrátil, žiadal sťažovateľ prípisom zo dňa 21. 10. 2008 zaslať tento platobný rozkaz späť, prípadne oznámiť stav konania.

Nakoľko však súd na žiadosť sťažovateľa nereagoval, podal sťažovateľ dňa 16. 1. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú obdržal dňa 27. 2. 2009 odpoveď.

Od   uvedeného   dňa   súd   nenariadil   žiaden   termín   pojednávania,   vo   veci   nekoná, sťažovateľ nemá od súdu žiadnu vedomosť o jeho postupe i napriek podanej sťažnosti, telefonických dopytov a vec nebola do dnešného dňa právoplatne rozhodnutá, i keď prešiel ďalší rok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti má sťažovateľ za to, že vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania je neprimerane dlhá, pričom vec nie je skutkovo a ani právne náročná, a zrejme   nie   je   predpoklad   jej   právoplatného   skončenia   v   najbližšej   dobe,   čím   sú porušované jeho ich základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   čl.   36   ods.   3   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   v   konaní   Okresného   súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Ro 951/2008.

Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- EUR, ktoré dôvodia   pretrvávajúcim   pocitom   neistoty,   márnosti   a   nespravodlivosti,   pričom   tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú, že sťažovateľ, ktorý musel zaplatiť za svoju zamestnankyňu v riadnych výplatných termínoch odvody do sociálnej poisťovne, zdravotnej   poisťovne,   daň   zo   mzdy   daňovému   úradu,   dodávateľovi   za   dodaný   tovar, nájomné,   t.   j.   splnil   si   všetky   svoje   zákonom   stanovené   povinnosti,   sa   nemôže   dočkať právoplatného   rozhodnutia   voči   odporkyni,   ktorá   i   napriek   riadne   platenej   mzde sťažovateľa vedome okrádala. Sťažovateľ zároveň zaplatil štátu i súdny poplatok z návrhu vo výške 1.578,- Sk pre takého prieťahy súdu sa nemôže dočkať spravodlivého rozhodnutia a úspešne vymôcť svoju pohľadávku. Sťažovateľ i napriek tomu, že čakal celý rok 2009 na to, že súd bude vo veci konať, nestalo sa tak, vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená,   a   preto   bol   nútený   podať   ústavnú   sťažnosť.   Sťažovateľ   má   za   to,   že   súd od vydania platobného rozkazu nekonal tak, ako mu ukladajú predpisy O. s. p. a postup súdu pokladá za neefektívny. Sťažovateľ podotýka, že je malá obchodná spoločnosť a každú jednu   nezaplatenú   pohľadávku   pociťuje   ako   dosť   veľkú   ujmu,   nakoľko   zamestnáva zamestnancov, ktorým aj takýmto správaním sa dlžníkov, nemôžu včas uhradiť ich mzdy a hrozí mu druhotná platobná neschopnosť.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo sťažovateľa G., s. r. o., Č., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd bolo postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod č. k. 8Ro 951/2008 bolo porušené.

Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 8Ro 951/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi:   spoločnosti   G.,   s.   r.   o.,   Č.   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, ktoré je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom je povinný zaplatiť spoločnosti G., s. r. o., Č. trovy konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 254,88 eur (...), na účet advokáta JUDr. M. R., Ž. vo V. a. s., č. ú.:... dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Zo   spisu   okresného   súdu   vyplýva,   že   31.   marca   2008   podala   navrhovateľka (sťažovateľka) proti odporkyni M. H. návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 26 366 Sk s príslušenstvom.

Keďže   navrhovateľka   nezaplatila   súdny   poplatok   splatný   podaním   návrhu, okresný súd ju 6. mája 2008 vyzval na jeho zaplatenie v stanovenej lehote.

Súdny poplatok navrhovateľka zaplatila 22. mája 2008.Dňa 24. júna 2008 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť odporkyni na adresu označenú navrhovateľkou v návrhu. Zásielka sa 30. júla 2008 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Okresný súd sa preto opakovane pokúsil o doručenie platobného   rozkazu   odporkyni,   avšak   neúspešne.   Zásielka   sa   vrátila   ako   nedoručená s poznámkou pošty, že adresát je neznámy.

Okresný súd následne pristúpil k zisťovaniu pobytu odporkyne, a to prostredníctvom Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register   obyvateľov“),   Mestského úradu v N,, ako aj Ústrednej evidencie väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Dňa 15. januára 2009 register obyvateľov oznámil, že odporkyňa má trvalý pobyt na inej adrese, akú označila navrhovateľka v návrhu. Okresný súd doručil platobný rozkaz na túto adresu, kde odporkyňa zásielku prevzala.

Po   posúdení   jej   podania   doručeného   11.   mája   2009,   okresný   súd   vyznačil právoplatnosť platobného rozkazu, a to dňom 30. apríla 2009.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   (IV.   ÚS   61/03,   III.   ÚS   41/07, II. ÚS 214/08) poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)   len vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde   uplatnená   v   čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že konanie o vydanie platobného rozkazu na zaplatenie   sumy   26   366   Sk   s príslušenstvom   vedené   okresným   súdom   pod   sp. zn. 8 Ro/951/2008   bolo   právoplatne   skončené   30.   apríla   2009,   teda   keď   nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz okresného súdu z 24. júna 2008, čím bola nastolená právna istota účastníkov konania.

Sťažnosť   na   postup   okresného   súdu   v predmetnom   konaní   bola   ústavnému   súdu doručená   23.   februára 2010,   teda   potom,   ako   okresný   súd vo veci   meritórne rozhodol. V čase   podania   sťažnosti   okresný   súd   už   nebol   oprávnený   vo   veci   konať,   nemohol ovplyvniť   priebeh   konania,   a   teda   ani   porušiť   označené   práva   sťažovateľky,   pretože vydaním rozhodnutia (platobného rozkazu) a jeho doručením účastníkom konania okresný súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila vyhlásením   rozhodnutia   vo   veci   samej   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť (obdobne napr. III. ÚS 248/08, III. ÚS 31/2010).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že v ustanovení § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú uvedené náležitosti, ktoré má obsahovať návrh na začatie konania pred prvostupňovým   súdom.   Okrem   iných   ide   aj   o meno,   priezvisko   a bydlisko   účastníkov konania. Okresný súd pri vydaní platobného rozkazu vychádzal zo skutočností uvádzaných sťažovateľkou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už nerozhodoval o ďalších návrhoch uplatnených sťažovateľkou v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2010