znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 143/09-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. P., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 144 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn. 23 Co 76/08 z 10. novembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2009 faxom   a následne   13.   marca   2009   poštou   doručená   sťažnosť   spoločnosti   B.,   s. r. o.,   B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. R. P., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 ústavy rozsudkom   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   23   Co   76/08 z 10. novembra 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Krajský súd v Trnave...   svojím rozsudkom,   č. k. 23 Co/76/08...,   ktorým potvrdil rozsudok   prvostupňového   Okresného   súdu   v   Galante,   č.   k.   8   C   37/07   v   časti   určenia neplatnosti zmluvy o dielo uzavretou dňa 2. októbra 2006... medzi Sťažovateľom a Mestom Š...., ktorá bola uzavretá v rámci procesu verejného obstarávania.

Krajský súd vyslovil neplatnosť Zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená v procese mestským   zastupiteľstvom   schváleného   verejného   obstarávania,   keďže   podľa   názoru Krajského súdu na uzatvorenie Zmluvy o dielo nebol daný súhlas mestského zastupiteľstva Mesta Š., t. z. nebola riadne vytvorená vôľa Mesta Š. na uzatvorenie Zmluvy o dielo. Tento právny záver Krajského súdu v príkrom nesúlade so skutkovými zisteniami, ani z   nich   interpretačne   nevyplýva.   Krajský   súd   sa   v   odôvodnení   Rozsudku   žiadnym spôsobom   nevysporiadal   so   skutočnosťou,   že   nepochybne   existovala   vôľa   Mesta   Š. realizovať   verejné   obstarávanie   ako   proces   zadania   zákazky   (ergo   uzatvorenia   Zmluvy o dielo)   a   táto   vôľa   bola   vytvorená   na   úrovni   mestského   zastupiteľstva   (uznesenie mestského zastupiteľstva zo dňa 9. septembra 2004). Krajský súd v odôvodnení Rozsudku úplne opomína právne relevantnú skutočnosť, že Zmluva o dielo nebola uzavretá bežným spôsobom   (na   základe   priamych   rokovaní),   ale   na   základe   verejného   obstarávania, t. z. formalizovaného   postupu   upraveného   osobitným   právnym   predpisom   s   kogentným charakterom, pričom tento postup mestské zastupiteľstvo schválilo, čo aj samotný Krajský súd považuje za nespornú skutočnosť (str. 6, druhý odsek Rozsudku). Postup verejného obstarávania,   pokiaľ   sú   splnené   zákonom   predpokladané   podmienky   (existencia   aspoň jedného   uchádzača,   existencia   aspoň   jednej   požiadavkám   zodpovedajúcej   ponuky, neexistencia zmeny okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie) vždy smeruje k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom (tento princíp je reflektovaný v § 46 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní...

Preto sa Krajský súd mal v odôvodnení Rozsudku zaoberať podstatným právnym argumentom   Sťažovateľa   o   tom,   že   z   hľadiska   tvorby   vôle   Mesta   Š.   bolo   dostatočné, ak mestské zastupiteľstvo schválilo zabezpečenie verejného obstarávania na zákazku, ktorej predmet bol vymedzený v súťažných podkladoch... Krajský súd však na tento argument Sťažovateľa v odôvodnení Rozsudku žiadnym spôsobom neodpovedá, ani neposkytuje aspoň nepriame zdôvodnenie, z akých dôvodov ho považuje za irelevantný...

Mesto Š. dňa 2. februára 2007 podalo na Okresnom súde v Galante žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo,   pričom žalovaným v 1 rade bol bývalý primátor Mesta Š., Ing. T. B. a ako žalovaný v 2. rade Sťažovateľ; sp. zn. 8 C/37/2007.

Okresný   súd   v   Galante   dňa   18.   mája   2007   rozhodol   tak,   že   Zmluva   o   dielo je neplatná. Prvostupňový súd ako v odôvodnení parafrázoval § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a ďalej citoval § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí, t. z. iba zopakoval právnu   úpravu   týkajúcu   sa   úkonov,   ktoré   vždy   podliehajú   schváleniu   obecného zastupiteľstva. Súd však neuviedol, za ktorý z uvedených úkonov považoval Zmluvu o dielo. Proti rozsudku Okresného súdu v Galante v časti určenia neplatnosti Zmluvy o dielo podal Sťažovateľ dňa 13. augusta 2007 odvolanie...

Krajský   súd   rozhodol   dňa   10.   novembra   2008   o   odvolaní   Sťažovateľa   tak, že Rozsudkom   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   o   určení   neplatnosti   Zmluvy   o   dielo potvrdil. V odôvodnení uviedol, že Zmluva o dielo je nepochybne jedným z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku mesta a preto skutočnosť, že nebola schválená ako úkon podľa § 9 ods. 4 zákona o obecnom zriadení spôsobuje jej neplatnosť...

Odôvodnenie   Rozsudku   preto   nie   je   možné   považovať   za   riadne,   ale   naopak je arbitrárne   a   závažným   spôsobom   zasahuje   do   právnej   istoty   Sťažovateľa,   nakoľko Krajský súd v odôvodnení bezdôvodne ignoroval zásadné právne argumenty Sťažovateľa a dospel   k   právnemu   záveru,   ktorý   racionálnym   spôsobom   nevyplýva   zo   zisteného skutkového stavu...

O   tom,   že Krajský   súd   zrejme   nemal   záujem   vysporiadať   sa   s   opakovanou odôvodnenou a preukazovanou argumentáciou Sťažovateľa o tom, že mestské zastupiteľstvo schválilo uzavretie Zmluvy o dielo... nasvedčuje aj vedenie konania pred Krajským súdom. Krajský   súd   nariadil   pojednávanie   na   20.   októbra   2008,   pritom   však   opomenul na pojednávanie   prizvať   právneho   zástupcu   Sťažovateľa,   JUDr.   Ľ.   H.,   napriek   tomu, že Krajskému súdu bolo doručené oznámenie o prevzatí zastupovania Sťažovateľa zo dňa 5. marca 2008. Z tohto dôvodu Krajský súd odročil pojednávanie na 10. novembra 2008 a JUDr.   Ľ.   H.   na   uvedené   pojednávanie   listom,   ktorý   bol   doručený   JUDr. Ľ.   H. dňa 22. októbra 2008. Právny zástupca listom odoslaným Krajskému súdu dňa 27. októbra 2008,   t.   z.   približne   dva   týždne   pred   nariadeným   pojednávaním   ospravedlnil   svoju neprítomnosť   na   pojednávaní   z   dôvodu   kolízie   termínu   pojednávania   s   inými pojednávaniami na Okresných súdoch Bratislava III. a Bratislava V. a požiadal o zmenu termínu   pojednávania.   Krajský   súd   uvedenú   žiadosť   o   odročenie   pojednávania neakceptoval z dôvodu nepreukázania kolízie a vec dňa 10. novembra 2008 prejednal a rozhodol   v neprítomnosti   právneho   zástupcu   Sťažovateľa   i   Sťažovateľa   samotného.   Na tomto   pojednávaní   právny   zástupca   Mesta   Š.   predložil   aj   nový   dôkaz,   ku ktorému   sa Sťažovateľ   už nemal   možnosť   vyjadriť.   Tento,   podľa   nášho   názoru   nesprávny   postup Krajského   súdu   je potrebné   posudzovať   v   spojitosti   s   jeho   arbitrárnym   a   povrchným zdôvodnením Rozsudku. Vyplýva z neho nezáujem Krajského súdu o vypočutie právnych argumentov Sťažovateľa...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Základné právo spoločnosti B., s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trnave   č.   k.   23   Co/76/08 z 10. novembra 2008 bolo porušené.

2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23 Co/76/08 z 10. novembra 2008 zrušuje a vec Krajskému súdu vracia aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia B., s. r. o. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 23 Co 76/08-493 z 10. novembra 2008. Svoje námietky predostrela len proti výroku rozsudku   krajského   súdu,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok   Okresného   súdu   Galanta č. k. 8 C 37/07-353 z 18. mája 2007. Išlo o výrokovú časť rozhodnutia, v rámci ktorej odvolací   súd   vyslovil,   že   potvrdzuje   prvostupňový   rozsudok   v časti   určenia   neplatnosti zmluvy.

Z vyznačenej doložky právoplatnosti ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu č.   k.   23   Co   76/08-493   z 10.   novembra   2008   nadobudol   právoplatnosť   7.   januára   2009 a lehota uplynula 9. marca 2009.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku krajského súdu (7. januára 2009), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (12. marca 2009 faxom a 13. marca 2009 poštou) ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty, ktorá uplynula   9.   marca   2009   (obdobne   napr.   III. ÚS 301/04,   III.   ÚS   156/06,   III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2009