znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 143/04-40

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Poľovníckeho združenia R.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   K.,   Advokátska   kancelária,   N.,   pre   namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 54/95 na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 54/95   p o r u š i l   základné právo Poľovníckeho združenia R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 54/95   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Poľovníckemu združeniu R.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Nitra p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Poľovníckeho združenia R. v sume 11 120 Sk (slovom jedenásťtisícstodvadsať slovenských korún) na účet jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   K.,   Advokátska   kancelária,   N.,   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Poľovníckeho združenia R. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 143/04-10   z   5.   mája   2004   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Poľovníckeho   združenia   R.   (ďalej   len „sťažovateľ“) z 2. apríla 2004, ktorou prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu,   advokáta   JUDr.   P.   K.,   Advokátska   kancelária,   N.,   namieta   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.   7 C 54/95.

Sťažovateľ   uviedol,   že   13.   júna   1995   podal   žalobu   na   okresnom   súde   proti Poľovníckemu   združeniu   R.   (ďalej   len   „žalovaný“),   ktorou   sa   domáha   zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 54/95. Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo už viac ako sedem a pol   roka,   nebolo   vo   veci   do   dnešného   dňa   súdom   meritórne   rozhodnuté.   Prvé pojednávanie   v mesiaci   december   1995   sa   nekonalo   pre   neúčasť   žalovaného.   Ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré sa konalo 19. februára 1996, súd odročil na neurčito za účelom zadováženia   listinných   dôkazov.   Ďalšie   a zároveň   doteraz   aj   posledné   meritórne pojednávanie vo veci sa konalo až 11. marca 1998. Toto pojednávanie bolo opäť odročené na   neurčito   s tým,   že   do   konania   bude   pribratý   znalec   na   vypracovanie   nového geometrického plánu, ako aj znalec z odboru stavebníctva na určenie možnosti reálnej deľby a určenie   všeobecnej   ceny   nehnuteľnosti.   Následne   okresný   súd   po   viac   ako   roku   od odročenia   tohto   pojednávania   3.   mája   1999   doručil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa uznesenie o ustanovení uvedených znalcov, t. j. viac ako dvanásť mesiacov vo veci vôbec nekonal.   Znalec   geometer   Ing.   A.   K.   podal   znalecký   posudok   v roku   2000,   ktorý   bol sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený 12. apríla 2000, t. j. po roku od jeho ustanovenia za znalca. Znalec z odboru stavebníctva Ing. P. M. (ďalej aj „znalec“ alebo „súdny znalec“) svoj posudok podal v roku 2001 (doručený bol v auguste 2001), t. j. po viac ako   dvoch   rokoch   od   jeho   ustanovenia   za   znalca.   K posudku   znalca   Ing. P.   M.   podal sťažovateľ 13. augusta 2001 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné námietky a pripomienky.   Od   tejto   doby   bolo   sťažovateľovi   doručené   iba   odvolanie   žalovaného z 10. apríla 2002 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 54/95-131 vo veci vyplatenia znalečného znalcovi Ing. A. K., 8. augusta 2002 mu bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) o tomto odvolaní a 23. júla 2003, t. j. po dvoch rokoch od podania posudku znalcom Ing. P. M., bolo sťažovateľovi doručené uznesenie o priznaní znalečného tomuto znalcovi. Medzitým bola vec pridelená na konanie ďalšiemu, v poradí tretiemu sudcovi. Podľa posledných informácií sťažovateľa bol spis 5. decembra 2003 odstúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, ktoré však sťažovateľovi nebolo doručené.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd svojím postupom v označenom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

  „Okresný   súd   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   54/95   porušil   právo Poľovníckeho združenia R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému   súdu v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 54/95   Ústavný   súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Poľovníckemu združeniu R. primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   100.000,-   Sk   (slovom   jednostotisíc   slovenských   korún), ktoré   je   Okresný   súd   v Nitre   povinný   mu   vyplatiť   do   3   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   v Nitre je   povinný   nahradiť   na   účet právneho   zástupcu sťažovateľa JUDr. P. K. trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

V podaní   z 19.   mája   2004   doručenom   ústavnému   súdu   24.   mája   2004   právny zástupca   sťažovateľa   uviedol: „V   uvedenej   právnej   veci   netrvám   na   konaní   ústneho pojednávania a výslovne súhlasím s upustením od neho.

Zároveň   vyčísľujem   náhradu   trov   konania   sťažovateľa   v konaní   pred   Ústavným súdom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 11.129,- Sk. (...)“

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril prostredníctvom predsedníčky okresného súdu v podaní sp. zn. Spr 653/04 z 1. júna 2004, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Z obsahu spisového materiálu, ktorý má v súčasnosti 154 strán vyplýva, že súd nebol nečinný. Vo veci boli vytýčené 4 pojednávania, zabezpečovali sa listinné dôkazy a vykonané bolo aj znalecké dokazovanie, v rámci ktorého boli podané dva znalecké posudky a uznesením č. k. 7 C 54/95 -154 zo dňa 1. 6. 2004 bol žiadaný tretí znalecký posudok. Voči všetkým procesným rozhodnutiam súdu boli zo strany odporcu podávané odvolania, takže spis bol viackrát predkladaný Krajskému súdu. (...) Pri posúdení otázky, či v konaní súdu došlo k zbytočným prieťahom žiadam, aby bolo zohľadnené, že ide o zložitejší vlastnícky spor, ako aj to, že pri prejednávaní veci sa vystriedali 3 sudcovia (...), pričom každý sudca sa po prevzatí spisu musel najskôr v vecou dôkladne oboznámiť. Táto situácia, vyvolaná postupným odchodom sudcov na novovytvorený Krajský súd v Nitre, prípadne odchodom mimo justície a s tým súvisiaci nedostatok sudcov, mala tiež za následok predĺženie konania. (...)“ V ďalšej časti vyjadrenia uviedla predsedníčka okresného súdu prehľad vývoja nápadu civilných vecí na okresnom súde v rokoch 1996 až 2003 a porovnanie počtu sudcov, ktorí v uvedenom období túto   agendu   na   okresnom   súde   prejednávali   a rozhodovali.   V závere   svojho   vyjadrenia prehlásila: „Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti,   ktoré   žiadam   vziať   do   úvahy, ponechávam rozhodnutie vo veci na úvahe Ústavného súdu SR a zároveň oznamujem, že v zmysle § 30 ods. 1 a 2 Zák. č. 38/1993 Z. z., netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo   verejné   ústne   pojednávanie,   nakoľko   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci.“ V prílohe uvedeného vyjadrenia predložil okresný súd ústavnému súdu spis týkajúci sa posudzovaného konania, ako aj stručný chronologický prehľad úkonov v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 54/95.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu 13. júna 1995 na   okresnom   súde   proti   žalovanému   žalobu   o „zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam“. Spolu so žalobou bol kolkovými známkami zaplatený aj súdny poplatok za podaný návrh vo výške 500 Sk.

Pokynom zo 14. júna 1995 dal zákonný sudca úpravou súdnej kancelárii pokyn na realizáciu výzvy pre právneho zástupcu žalobcu na vyčíslenie hodnoty predmetu sporu. Po jej vyčíslení uložil okresný súd žalobcovi 29. júna 1995 zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 500 Sk, a to v lehote 5 dní. Sťažovateľ uhradil súdny poplatok v kolkoch 10. júla 1995.

Dňa 8. augusta 1995 dal zákonný sudca pokyn súdnej kancelárii na pripojenie spisu týkajúceho sa súvisiacej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 30/93.

Dňa 24. augusta 1995 uložil zákonný sudca súdnej kancelárii vyzvať Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na zaslanie výnosu, ktorým sa vydávajú vzorové stanovy poľovníckych združení a tiež na zaslanie vzorových stanov vydaných 24. septembra 1984 pod č. 759/1984-sekr. Na základe označeného pokynu bol taktiež 30. augusta 1995 rovnopis žaloby zaslaný žalovanému na vyjadrenie.

Dňa   14.   septembra   1995   bol   okresnému   súdu   doručený   výnos   žiadaný   od Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   s oznámením, že   potrebné   vzorové stanovy si okresný súd musí vyžiadať od Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava. Dňa 21. septembra 1995 doručil žalovaný okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Zákonný   sudca   nariadil   13.   novembra   1995   termín   pojednávania   na   4. december 1995   a uložil   súdnej   kancelárii   vyžiadať   potrebné   vzorové   stanovy   od   Slovenského poľovníckeho   zväzu   Bratislava.   Účastníci   konania   boli   predvolaní   na   pojednávanie 16. novembra   1995   a predvolania   riadne   prevzali 20.   novembra   1995.   Vzorové   stanovy žiadané   od   Slovenského   poľovníckeho   zväzu   Bratislava   boli   doručené   okresnému   súdu 23. novembra 1995.

Dňa   1.   decembra   1995   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti žalovaného   na   pojednávaní   z dôvodu „neodkladných   služobných   záležitostí“ predsedu i tajomníka združenia.

Pojednávanie okresného   súdu   konané 4.   decembra   1995 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného na 20. december 1995. Žalovaný na predvolanie na ďalší termín pojednávania,   ktoré   prevzal   5.   decembra   1995,   reagoval   listom   z 12.   decembra   1995 žiadosťou o ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu zaneprázdnenosti predsedu i tajomníka združenia.

Na pojednávaní 20. decembra 1995 konanom v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu   bolo   vynesené   uznesenie   o uložení   poriadkovej   pokuty   žalovanému   vo   výške 5 000   Sk,   ktorú   okresný   súd   uložil   žalovanému   uhradiť   do   3 dní   od   právoplatnosti rozhodnutia (č. k. 7 C 54/95-36). Následne bolo pojednávanie odročené na 24. január 1996 s tým, že žalovaný bude predvolaný „pod hrozbou predvedenia“. Dňa 9. januára 1996 bolo okresnému   súdu   doručené   odvolanie   žalovaného   voči   uzneseniu   o uložení   poriadkovej pokuty, ktorým žiadal zaplatenie pokuty odpustiť.

Dňa   22.   januára   1996   dal   sudca   pokyn   súdnej   kancelárii   na   zrušenie   termínu pojednávania   nariadeného   na   24.   január   1996.   Nasledujúci   deň   vytýčil   nový   termín pojednávania na 19. február 1996 a nariadil súdnej kancelárii predvolať naň účastníkov konania.

Na pojednávaní konanom 19. februára 1996 v prítomnosti oboch účastníkov navrhol právny   zástupca   žalobcu   pribrať   do   konania   znalcov   z odboru   geodézie   a oceňovania nehnuteľností.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   okresný   súd   vyzve Slovenský poľovnícky zväz v Nitre (ďalej len „SPZ Nitra“) na zaslanie uznesenia členskej schôdze   Poľovníckeho   združenia   R.   –   R.   (ďalej   len   „právny   predchodca   účastníkov konania“) z 25. mája 1990. Na základe pokynu sudcu z 28. marca 1996 bol SPZ Nitra urgovaný ohľadne predloženia uvedeného uznesenia. Urgencia bola SPZ Nitra doručená 3. apríla 1996.

Dňa   30.   mája   1996   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   SPZ   Nitra,   že požadované   uznesenie   z členskej   schôdze   právneho   predchodcu   účastníkov   konania z 25. mája 1990 nemá k dispozícii, s tým, že okresný súd si ho má vyžiadať od bývalého tajomníka právneho predchodcu účastníkov konania.

Dňa   8.   júla   1996   bol   k spisu   týkajúcemu   sa   posudzovaného   konania   opätovne pripojený spis týkajúci sa právnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 30/93.

Okresný súd následne na základe pokynu zákonného sudcu z 10. júla 1996 vyzval Ministerstvo   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   na   vyjadrenie   ohľadne   stanov účastníkov konania. Výzva bola adresátovi doručená 23. júla 1996. Žiadané vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 15. augusta 1996.

Na základe pokynu zákonného sudcu zo 6. septembra 1996 vyzval okresný súd SPZ Nitra   na   vyjadrenie,   či   po   rozdelení   právneho   predchodcu   účastníkov   konania   bola ustanovená likvidačná komisia, komu bola správa o vykonaní likvidácie zaslaná, a zároveň žiadal   o jej   predloženie.   Na   základe   pokynu   sudcu   z 25. septembra   1996   okresný   súd urgoval vyjadrenie SPZ Nitra v predmetnej veci. Dňa 26. októbra 1996 urgenciu opakoval s upozornením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   22.   novembra   1996   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   SPZ   Nitra, z ktorého   vyplýva,   že   likvidačná   komisia   ustanovená   nebola   a keďže   sa   obe   strany nedohodli na vyporiadaní a rozdelení majetku, konečné rozhodnutie ostalo na súd.

Dňa 2. júna 1997 bola predmetná vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. M. P.

Dňa 9. januára 1998 nariadila sudkyňa pojednávanie na 11. marec 1998 a dala pokyn súdnej kancelárii predvolať na pojednávanie účastníkov konania.

Pojednávanie 11. marca 1998 konané v prítomnosti oboch účastníkov konania bolo odročené na neurčito s tým, že do konania bude pribratý súdny znalec na vypracovanie nového geometrického plánu, na ocenenie nehnuteľnosti, ako aj na posúdenie, či je reálne rozdelenie nehnuteľnosti možné.

Uznesením č. k. 7 C 54/95-69 z 19. apríla 1999 bol ustanovený znalec z odboru geodézie Ing. A. K. (ďalej aj „súdny znalec“ alebo znalec“) na vypracovanie geometrického plánu a každému z účastníkov bolo uložené do 5 dní zaplatiť preddavok na trovy spojené s vyhotovením   znaleckého   posudku   vo   výške   1 000   Sk.   Uznesením   č.   k.   7 C 54/95-70 z 21. apríla   1999   bol   ustanovený   znalec z odboru   oceňovania   nehnuteľností   Ing.   P.   M., ktorý mal určiť, či je možná reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti, a každému z účastníkov bolo uložené do 5 dní zaplatiť preddavok na trovy spojené s vyhotovením posudku vo výške 1 000 Sk.

Dňa 13. mája 1999 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného (z 10. mája 1999) proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 54/95-69 z 19. apríla 1999, ktorým bol v konaní   ustanovený   znalec   z odboru   geodézie   Ing.   A.   K.   a žalovanému   bolo   uložené zaplatiť   preddavok   na   trovy   spojené   so   znaleckým   dokazovaním.   Pokynom   sudkyne z 20. mája 1999 bolo však súdnej kancelárii uložené zaslať predmetný spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku. Spis bol znalcovi zaslaný v prílohe sprievodného listu z 25. mája 1999.

Na   základe   pokynu   sudkyne   z 25.   augusta   1999   bola   okresným   súdom   znalcovi zaslaná urgencia, aby predložil znalecký posudok. List vypravený 16. septembra 1999 bol však 12. októbra 1999 vrátený okresnému súdu späť, pretože znalec si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Dňa 18. októbra 1999 dala zákonná sudkyňa pokyn na jej opätovné doručenie znalcovi. Zásielku adresát prevzal 25. októbra 1999.

Na   urgenciu   reagoval   znalec   ospravedlňujúcim   listom   z 31. decembra   1999 doručeným   okresnému   súdu   4.   januára   2000,   v ktorom   poukázal   na   svoju   pracovnú vyťaženosť a na „... iné technické príčiny...“, pre ktoré znalecký posudok nevypracoval, s tým, že tento okresnému súdu predloží v priebehu I. štvrťroku 2000.

Dňa 18. januára 2000 bola znalcovi opäť zaslaná urgencia, aby predložil znalecký posudok. Pretože znalec nereagoval, okresný súd mu v zmysle pokynu zákonnej sudkyne z 25.   februára   2000   zaslal   ďalší   list,   ktorým   urgoval   predloženie   znaleckého   posudku. Z úradného záznamu spísaného 28. marca 2000 je zrejmé, že v uvedený deň sa na okresný súd   znalec   dostavil   a   oznámil,   že   znalecký   posudok   má   vypracovaný   a predloží   ho okresnému súdu v lehote 15 dní. Uvedený znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 3. apríla 2000.

Pokynom   zo   6.   apríla   2000   nariadila   zákonná   sudkyňa   súdnej   kancelárii   doručiť znalecký posudok obom účastníkom konania s výzvou na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania vo veci. Zásielku adresovanú žalovanému prevzal 17. apríla 2000 J. K.

Zákonná   sudkyňa   nariadila   18.   mája   2000   súdnej   kancelárii   opätovne   zaslať žalovanému znalecký posudok s výzvou, aby oznámil, kto v jeho mene prevzal 17. apríla 2000 zásielku okresného súdu a či je menovaný štatutárnym zástupcom žalovaného.

Dňa 7. júna 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného o poverení J. K.   na   preberanie   pošty   adresovanej   ich   združeniu. Na   základe   tejto   informácie   dala sudkyňa 12. júna 2000 pokyn súdnej kancelárii vyžiadať od J. K. poverenie na preberanie pošty   združenia. Keďže   adresát   na   výzvu   okresného   súdu   nereagoval,   sudkyňa   dala 7. augusta   2000   pokyn   súdnej   kancelárii   na   zaslanie   urgencie.   Dňa   7. septembra   2000 doručil žalovaný okresnému súdu poverenie na preberanie pošty pre J. K.

Úpravou sudkyne zo 7. decembra 2000 bol daný pokyn súdnej kancelárii na zaslanie výzvy druhému znalcovi na prevzatie spisu kvôli vypracovaniu znaleckého posudku. Na základe výzvy sa 18. decembra 2000 dostavil na okresný súd znalec Ing.   P. M., ktorý prevzal predmetný spis. V prílohe listu z 28. decembra 2000 doručeného osobne okresnému súdu 3. januára 2001 vrátil súdny znalec predmetný spis s vyjadrením, že má oprávnenie iba na   určenie   všeobecnej   hodnoty   nehnuteľnosti,   a nie   na   posúdenie,   či   je   možné   reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti.

Urgenciou   zo   17.   januára   2001   bol   znalec   Ing.   P.   M.   vyzvaný   na   prevzatie predmetného   spisu   a vypracovanie   znaleckého   posudku   ohľadne   určenia   všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Súdny znalec sa 5. februára 2001 dostavil na okresný súd, prevzal predmetný spis s tým, že znalecký posudok vypracuje do 10. apríla 2001.

Listom z 1. júna 2001 urgoval okresný súd znalca Ing. P. M., aby predložil znalecký posudok a vrátil súdny spis. Dňa 11. júna 2001 bol okresnému súdu doručený predmetný spis so znaleckým posudkom.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo 14. júna 2001 bol 26. júna 2001 zaslaný znalecký   posudok   na   vyjadrenie   obom   účastníkom   konania.   Dňa   23.   júla   2001   zaslal žalovaný okresnému súdu svoje vyjadrenie. Právny zástupca žalobcu sa k predmetnému znaleckému posudku vyjadril listom z 13. augusta 2001.

Dňa 5.   novembra   2001   bola   predmetná   vec   pridelená   novej   zákonnej   sudkyni JUDr. K. M.

Dňa 21. februára 2002 bola okresnému súdu doručená urgencia znalca Ing. A. K. týkajúca sa uhradenia znalečného za vypracovanie znaleckého posudku vo veci. Pokynom zo   7.   marca   2002   uložila   zákonná   sudkyňa   vyzvať   znalca   Ing.   A.   K.   na   predloženie vyúčtovania   trov   znaleckej   odmeny   v lehote   5   dní.   Vyúčtovanie   bolo   okresnému   súdu doručené 12. marca 2002. Uznesením č. k. 7 C 54/97-131 z 27. marca 2002 okresný súd priznal znalcovi Ing. K. znalečné vo výške 8 828 Sk. Žalovaný podal 11. apríla 2002 voči uzneseniu   odvolanie.   Výzvami   z 24.   apríla   2002   bolo   predmetné   odvolanie   žalovaného zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu a znalcovi. Dňa 3. mája 2002 doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie znalec Ing. A. K. Dňa 12. júna 2002 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 219/02-137 z 28. júna 2002 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dňa 17. júla 2002 bol predmetný spis spolu s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu doručený okresnému súdu.

Zákonná sudkyňa dala 29. júla 2002 pokyn súdnej kancelárii na doručenie uznesenia odvolacieho   súdu   účastníkom   konania   a znalcovi   (uznesenie   prevzali   právny   zástupca žalobcu a žalovaný 8. augusta 2002, znalec 14. augusta 2002) a 27. augusta 2002 pokyn na predloženie spisu učtárni z dôvodu vyplatenia znalečného znalcovi. Dňa 30. augusta 2002 bol spis predložený učtárni okresného súdu. Z následného úradného záznamu okresného súdu spísaného 2. júla 2003 vyplýva, že „spis bol omylom daný do pošty Mgr. H.“.Uznesením   okresného súdu   č.   k.   7   C 54/95-142 zo 14.   júla 2003   bolo priznané znalcovi Ing. P. M. znalečné vo výške 4 000 Sk. Na základe pokynu sudkyne z toho istého dňa   bolo   uznesenie   doručované   právnemu   zástupcovi   žalobcu   a   žalovanému   (ktorí uznesenie prevzali 23. júla 2003), ako aj znalcovi (ktorý ho prevzal 25. júla 2003). Súdnej kancelárii bolo taktiež uložené zistiť, či boli účastníkmi konania zaplatené zálohy na úhradu trov spojených so znaleckým dokazovaním. Z úradného záznamu z 18. júla 2003 je zrejmé, že tieto zálohy zložené neboli.

Listom z 10. októbra 2003 bol žalovaný vyzvaný na predloženie dokladu o prevzatí uznesenia z 19. apríla 1999, ktorým mu bolo nariadené zložiť preddavok na trovy spojené s vyhotovením   posudku   znalca Ing.   A.   K. Dňa 21.   októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného.

Na   základe   pokynu   zákonnej   sudkyne   z 3.   decembra   2003   bol   predmetný   spis 8. decembra 2003 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného voči uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 54/95-36 z 20. decembra 1995 o uložení poriadkovej pokuty   a o   odvolaní   žalovaného   voči   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   7   C   54/95-69 z 19. apríla 1999 o povinnosti zložiť preddavok na úhradu trov spojených so znaleckým dokazovaním.

Krajský súd uznesením č. k. 6 Co 248/2003-149 z 30. decembra 2003 uznesenie súdu prvého   stupňa   z   20.   decembra   1995   o uložení   poriadkovej   pokuty   žalovanému   zrušil. Uznesením č. k. 6 Co 246/2003-151 z 30. januára 2004 odvolací súd napadnuté uznesenie súdu   prvého   stupňa   z   19.   apríla   1999   o povinnosti   zložiť   preddavok   na   úhradu   trov spojených so znaleckým dokazovaním potvrdil   a vo zvyšnej časti odvolanie žalovaného odmietol.

Okresnému súdu bol spis spolu s uzneseniami odvolacieho súdu doručený 15. marca 2004.   O tri   dni   na   to   dala   zákonná   sudkyňa   pokyn   súdnej   kancelárii   zaslať   písomné vyhotovenie   uznesení   odvolacieho   súdu   dotknutým   účastníkom   konania.   Označené rozhodnutia boli doručené a nadobudli právoplatnosť 26. marca 2004.

Uznesením okresného súdu č. k. 7 C 54/95-154 z 1. júna 2004 bol ustanovený nový znalec z odboru stavebníctva Ing. M. na vypracovanie znaleckého posudku vo veci ohľadne otázky, či je možná reálna deľba spornej nehnuteľnosti, a ak áno, akým spôsobom. Znalcovi bolo uložené predložiť znalecký posudok v lehote 40 dní. Obom účastníkom konania bolo zároveň uložené zložiť preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku, a to   vo   výške   2 000   Sk   do   10   dní.   Pokynom   zákonnej   sudkyne   bolo   zároveň   súdnej kancelárii   uložené   zaslať   uznesenie   o pribratí   znalca   právnemu   zástupcovi   žalobcu, žalovanému, ako aj samotnému znalcovi.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 28/03, III. ÚS 8/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúmal ústavný súd s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu v súlade so svojou doterajšou judikatúrou podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa   správania   účastníka   konania   a spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd   (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, III. ÚS 144/03).

2. 1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je sťažovateľom podaná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (pozemku č. parc. 2063/2 a na ňom postavenej stavbe v katastrálnom území R.). Ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade ide o vec po právnej aj faktickej stránke zložitejšiu vzhľadom na nevyhnutnosť riešenia viacerých predbežných otázok týkajúcich sa existencie   tvrdeného   spoluvlastníckeho   práva   účastníkov   konania   k predmetným nehnuteľnostiam   a veľkosti   ich   spoluvlastníckych   podielov   v závislosti   na   okolnostiach zániku „právneho   predchodcu   oboch   účastníkov   konania“,   spôsobu   vyporiadania   jeho majetku   a právnych   účinkov   týchto   skutočností,   ako aj   potrebu   riešenia   prejudiciálnych otázok   v súvislosti   s navrhovaným   spôsobom   vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam.

Ani uvedenými skutočnosťami však podľa názoru ústavného súdu nemožno rozumne odôvodniť dosiaľ uplynutú dĺžku posudzovaného konania a stav, v ktorom sa v súčasnej dobe nachádza, keď po uplynutí deviatich rokov od podania žaloby (z toho doba, keď vo veci konal krajský súd rozhodujúc o odvolaniach žalovaného proti rozhodnutiam okresného súdu   procesnej   povahy,   predstavuje   iba   o niečo   viac   ako   štyri   mesiace)   nebolo   dosiaľ v merite   veci   rozhodnuté   a nebolo   ukončené   ani   dokazovanie   v rozsahu   potrebnom   na objasnenie   okolností   významných   pre   rozhodnutie   (v   súčasnosti   sa   realizujú   úkony dokazovania,   potrebu   vykonania   ktorých   okresný   súd   konštatoval   už   pri   odročení pojednávania v predmetnej veci v marci 1998).

2. 2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne a súčinnostné   (§   101   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku).   Sťažovateľ   reagoval v stanovených   lehotách na výzvy   okresného súdu   a poskytoval mu potrebnú súčinnosť. Ústavný súd nezistil skutočnosti týkajúce sa správania sťažovateľa, prípadne týkajúce sa správania jeho právneho zástupcu v uvedenom konaní, ktoré by bolo možné sťažovateľovi pričítať na ťarchu v rámci posúdenia otázky existencie a zavinenia zbytočných prieťahov v predmetnej veci.

2.   3.   Ďalším   kritériom,   ktoré   považoval   ústavný   súd   za   relevantné   pri   posúdení sťažovateľom namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu v označenom konaní.

V   tomto postupe   sa   podľa   zistenia   ústavného   súdu   opakovane   vyskytli   obdobia nečinnosti, ktoré mali podstatný vplyv na celkovú dĺžku posudzovaného konania, pričom ich nemožno odôvodniť existenciou zákonnej prekážky, ktorá by opodstatňovala nečinnosť okresného súdu.

Ide o obdobie od 22. novembra 1996, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie SPZ Nitra, do 9. januára 1998, keď zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie vo veci (cca trinásť   a pol   mesiaca).   Ústavný   súd   prihliadol   na   skutočnosť,   na   ktorú   poukázala   aj predsedníčka okresného súdu, t. j. že pridelenie veci novému zákonnému sudcovi počas prebiehajúceho   konania   vyžaduje   časový   priestor   na   oboznámenie   sa   s okolnosťami prípadu, konštatujúc, že v priebehu označeného obdobia bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni. Za primeranú a akceptovateľnú z hľadiska potreby naštudovania   spisu   považoval   v danom   prípade   dobu   maximálne   troch   mesiacov. Zostávajúce obdobie nečinnosti okresného súdu (cca desať a pol mesiaca) je však potrebné kvalifikovať ako obdobie neodôvodnenej nečinnosti, ktorá je z hľadiska ústavných garancií zabezpečujúcich účastníkovi konania právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neakceptovateľná.

Ďalším obdobím, v ktorom bol okresný súd vo veci nečinný bez toho, že by to bolo odôvodnené existenciou zákonnej prekážky v postupe konania, je obdobie od 11. marca 1998, keď okresný súd vo veci pojednával, pričom pojednávanie odročil konštatujúc, že vo veci   bude   potrebné   vykonať   znalecké   dokazovanie,   do   19.   apríla   1999,   keď   rozhodol o ustanovení prvého súdneho znalca v konaní (cca trinásť mesiacov).

Okresný súd bol v predmetnej veci nečinný aj v období od 13. augusta 2001, keď mu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa k znaleckému posudku druhého z ustanovených   súdnych   znalcov   Ing.   P.   M.,   do   7.   marca   2002,   keď   zákonná   sudkyňa uložila súdnej kancelárii vyzvať prvého z ustanovených súdnych znalcov Ing.   A. K. na vyčíslenie odmeny a nákladov spojených s vypracovaním jeho znaleckého posudku (cca šesť   mesiacov).   V uvedenom   období   bola   predmetná   vec   pridelená   na   prejednanie a rozhodnutie   ďalšej   zákonnej   sudkyni.   Ústavný   súd   považoval   v súvislosti   s potrebou naštudovania príslušného súdneho spisu za akceptovateľné obdobie troch mesiacov, počas ktorých okresný súd nevykonával v posudzovanom konaní žiadne úkony. Zostávajúcu dobu ďalších   troch   mesiacov   kvalifikoval   následne   ako   dobu   neodôvodnenej   nečinnosti okresného súdu.

Posledným z období neakceptovateľnej nečinnosti okresného súdu v predmetnej veci je   obdobie   od   30.   augusta   2002,   keď   bol   spis   na   základe   pokynu   zákonnej   sudkyne predložený učtárni okresného súdu z dôvodu vyplatenia znalečného súdnemu znalcovi, do 2. júla 2003, keď došlo k zisteniu omylu spočívajúceho v predložení spisu inej sudkyni okresného súdu a k následnému zjednaniu nápravy (cca desať mesiacov).

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   už   uvedené   obdobia   neodôvodnenej,   resp. neakceptovateľnej   nečinnosti   okresného   súdu   (spolu   približne   tri   roky)   je   potrebné kvalifikovať ako   obdobia,   v ktorých   dochádzalo   k zbytočným   prieťahom   v   predmetnom konaní,   v dôsledku   čoho   bolo   porušené   (bod   1   výrokovej   časti   nálezu)   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 193/03, III. ÚS 241/03).

Argumenty predsedníčky okresného súdu súvisiace s vysokým nápadom vecí, ako aj s personálnymi   problémami   okresného   súdu   ústavný   súd   neakceptoval   ako   právne relevantné   s ohľadom   na   svoju   ustálenú   judikatúru   vychádzajúcu   z medzinárodného štandardu ochrany ľudských práv v obdobných prípadoch (uplatňovanie článku 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd),   v zmysle   ktorej   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (napr.   II.   ÚS   58/02, III. ÚS 104/03, III. ÚS 241/03).

3. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému súdu domáhal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku tohto nálezu).

4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorá „mu vznikla ako dôsledok toho, že v jeho právnej veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa už koná viac ako sedem a pol roka (podľa zistenia ústavného súdu ide o dlhšie obdobie, pozn.), pričom počas celej tejto   doby   je   on   ako   účastník   konania   v právnej   neistote,   ktorú   môže   odstrániť   len právoplatné rozhodnutie súdu“. Sťažovateľ poukázal na podiel jeho členov na zhodnotení nehnuteľností, ktorých sa žaloba týka, a to vlastnou prácou, ale aj investíciami vo výške 55   215   Sk.   Nemajetkovú   ujmu,   ktorá   mu   zbytočnými   prieťahmi   v označenom   konaní vzniká, preto „pociťuje najmä vo vzťahu k svojim členom, ktorým sa zodpovedá za svoju činnosť“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   sťažovateľovi prihliadajúc na okolnosti uvedeného prípadu (najmä na dĺžku, povahu a dôvody zbytočných prieťahov   spôsobených   okresným   súdom,   ako   aj   na   závažnosť   predmetu   konania   pre sťažovateľa) sumu 40 000 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu). Táto suma zohľadňuje dĺžku zbytočných prieťahov v konaní (tri roky) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa s ohľadom na pretrvávajúci stav právnej neistoty vo vzťahu k ním uplatneným majetkovým právam. Ich ochrany sa na okresnom súde domáhal pred viac ako deviatimi rokmi bez dosiahnutia konečného právoplatného rozhodnutia vo veci. Vo zvyšnej časti preto návrhu na finančné zadosťučinenie nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

5. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 11 129 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3, § 22 a § 25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   163/2002   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou predmetu sporu,   o ktorom   sa   koná   pred   všeobecným   súdom   (III.   ÚS   34/03,   I.   ÚS   129/03, III. ÚS 68/04).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk.   Odmena   právneho   zástupcu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie – sťažnosť z 2. apríla 2004) predstavuje 2 x 4 534 Sk, t. j. 9 068 Sk, a paušálna náhrada hotových výdavkov 2 x 136 Sk, po pripočítaní DPH v zmysle § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. spolu 11 120 Sk. Ústavný súd preto v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11 120 Sk (bod 4 výrokovej časti nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004