znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 142/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejUNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Miletičova 23, Bratislava, v menektorej   koná   konateľ   a advokát   JUDr.   Jozef   Štefánik,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesenímOkresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1 Er 315/2012 z 8. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola16. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesenímOkresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Er 315/2012z 8. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania povinnouv súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 315/2012. Sťažovateľka jepodielovou   spoluvlastníčkou   v   podiele   1/2   nehnuteľnosti,   ktorá   je   vedená   v   katastrinehnuteľností pre katastrálne územie, obec, okres, na LV ako parcela registra,,C“, parc. č., druh   lesné pozemky, o výmere 373 773 m̶ ⬛⬛⬛⬛ 2 (ďalejlen „nehnuteľnosť“).

Napadnutým uznesením okresného súdu bol udelený súhlas so znížením najnižšiehopodania   na   dražbe   nehnuteľností   na   sumu   90 250 €,   teda   v   najvyššej   možnejprípustnej miere, ktorú umožňuje § 145 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), t. j. na polovicunajnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie všakpodľa názoru sťažovateľky „neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahami sa riadil súd pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.

Sťažovateľka je toho názoru, že jej v sťažnosti označené základné práva podľa ústavya právo podľa dohovoru „boli porušené v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v konaní vedenom OS NMV pod sp. zn. 1 Er/315/2012. Inými slovami účinky uvedeného nesprávneho   právneho   posúdenia   v   právnej   interpretácii   a   aplikácii   sú   nezlúčiteľné s Ústavou SR a Dohovorom vo vyššie uvedených právach“. Právny záver všeobecného súdubol podľa jej názoru „zjavne neodôvodnený a arbitrárny, a preto z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný, zároveň mal za následok porušenie vyššie uvedených základných práv podľa Ústavy SR ako aj podľa Dohovoru... Uznesenie OS NMV je vecne nesprávne   a   nepreskúmateľné   pre   jeho   arbitrárnosť   (odôvodnenie   tohto   uznesenia   je nepresvedčivé,   čím   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   náležité   odôvodnenie   súdneho rozhodnutia).“.

Podľa názoru sťažovateľky „neúspešná už v poradí druhá dražba nemohla byť sama o sebe spoľahlivým podkladom pre tak výrazné zníženie najnižšieho podania. Neobstojí úvaha súdu o tom, že ak by nedošlo k zníženiu ceny, tak by nebol predpoklad, že by sa dražby niekto zúčastnil, nakoľko takáto úvaha nerieši konkrétnu výšku zníženia najnižšieho podania...   Súd   si   mal   obstarať   aj   ďalšie   podklady,   na   základe   ktorých   by   vyhodnotil primerané zníženie najnižšieho podania podľa § 145 ods. 1 EP.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci takétorozhodnutie:

„I. Práva   sťažovateľa   na...   domáhanie   sa   svojho   práva   zákonom   ustanoveným postupom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR... vlastnenie majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR... a   právo   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   článku   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   boli uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1Er/315/2012-171 zo dňa 08. 12. 2014 porušené.

II. Uznesenie   Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   č.   k.   1   Er/315/2012-171 zo dňa 08. 12. 2014 sa zrušuje.

III. Vec sa vracia späť Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie konanie. IV. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- €, ktoré mu je Okresný súd Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Nové mesto nad Váhom uhradiť trovy právneho zastúpenia...“

Sťažovateľka   zároveň   požiadala   ústavný   súd,   aby   jej   sťažnosť „prerokoval   ako naliehavú podľa § 26 zákona č. 38/1993 Z. z. vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti, a to predovšetkým   vzhľadom   na   termín   dražby   predmetnej   nehnuteľnosti...“. Taktiežpožiadala o „odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1Er/315/2012-171 zo dňa 08. 12. 2014 podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmyslekonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnúneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom aleboslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosťmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkochv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite   zistený   skutkový   stav,   a   aké   skutkové   a   právne   závery   zo   skutkového   stavuvšeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   vymedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mupredchádzalo, alebo   samotným   rozhodnutím   došlo k   porušeniu   základného   práva   aleboslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontrolyzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené aleboarbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by maliza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky   o porušení   jej   základného   právana ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorémá spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorýmbol udelený súhlas so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti.

Podľa   čl. 20   ods. 1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebnéposudzovať spoločne.

2.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právoúčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľnedáva   odpovede   na   všetky   právne   a skutkovo   relevantné   otázky   súvisiace   s   predmetomsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje toaj znenie § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatnýobsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktorénie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazovriadil, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takétoodôvodnenie   musí   obsahovať   aj   uznesenie   (§ 167   ods.   2   OSP).   Všeobecný   súd   pritomnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktorémajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnískutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plnerealizované   základné   právo   účastníka   na   spravodlivý   proces   (IV. ÚS 115/03,III. ÚS 209/04).

Uvedené východiská boli rozhodujúce aj v prípade sťažovateľky, ktorá namietanéporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právana spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   zdôvodňuje   nesprávnouaplikáciou § 145 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdí, že okresný súd pochybil, ak aplikovaltoto   ustanovenie   tak,   že   udelil   súhlas   na   zníženie   najnižšieho   podania   na   dražbenehnuteľností „v najvyššej   možnej   prípustnej   miere   ktorú   umožňuje...“. Napadnutéuznesenie taktiež podľa sťažovateľky neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahamisa riadil okresný súd „pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   sťažnostizisťoval,   či   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   nevykazuje   znaky   svojvoľného(arbitrárneho) konania spôsobilého porušiť označené základné právo sťažovateľky podľačl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom sa sústredil predovšetkýmna to, či postup pri aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia je ústavne udržateľný, a nieje svojvoľný.

Ústavný súd z napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že okresnému súdu bola28. októbra 2013 doručená prvá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka (ďalej len„súdny exekútor“) o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou predmetnej nehnuteľnosti,ktorej   cena,   ako   bolo   určená   znaleckým   posudkom   č.   05/2013   znalcom   Ing.   AntonomPausom z 13. apríla 2013, tvorí najnižšie podanie pri dražbe nehnuteľností, a to o ½ z ceny180 500 € na cenu 90 250 €.

Uznesením okresného súdu č. k. l Er 315/2012-153 z 29. apríla 2014 bola zamietnutátáto žiadosť súdneho exekútora o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou. Okresný súdsvoje rozhodnutie odôvodnil tak, že postup súdneho exekútora v rámci exekúcie má viesťokrem iného k tomu, aby nároky oprávnených osôb boli uspokojené v čo najväčšej miere,pričom súdny exekútor dosiaľ vykonal iba jednu jedinú dražbu, čo nemôže viesť k záveru,že majetok v cene určenej znaleckým posudkom je nepredajný.

Dňa   30.   júla   2014   bola   okresnému   súdu   opätovne   doručená   žiadosť   súdnehoexekútora o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou, a to z ceny určenej znaleckýmposudkom.

Okresný súd sa oboznámil s návrhom súdneho exekútora a jeho prílohami a zistil,že «Znaleckým posudkom číslo 05/2013 zo dňa 13. 04. 2013 znalca Ing. Antona Pausa bola určená všeobecná hodnota pozemku parcely registra „C“ KN č.... vo výške 180.500,- €.

Predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve povinnej a ako vyplýva z výpisu pre k. ú. na ktorom je táto nehnuteľnosť zapísaná a ktorý výpis z LV je súčasťou vyššie uvedeného znaleckého posudku, je voči povinnej vedená jedna exekúcia. Podľa § 145 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, exekútor nepokračuje v konaní. V konaní možno pokračovať najskôr po uplynutí jedného   mesiaca   od   bezúspešnej   dražby.   Najnižšie   podanie   v   takom   prípade   môže so súhlasom súdu tvoriť nižšia cena, ako je cena určená znaleckým posudkom, nie však nižšia ako polovica najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2. K žiadosti o udelenie súhlasu   súdu   s   dražbou   podľa   predchádzajúcej   vety   pripojí   exekútor   aj   záznam o doterajšom priebehu dražby.

Na   základe   Dražobnej   vyhlášky   a   Zápisnice   o   doterajšom   priebehu   dražby nehnuteľnosti, sa dňa 28. 07. 2014 o 10:00 hod. konala v kancelárii súdneho exekútora opakovaná dražba nehnuteľnosti. O termíne konania dražby boli upovedomení oprávnený, povinný, spoluvlastník nehnuteľnosti ⬛⬛⬛⬛, Správa katastra Myjava, Daňový úrad (Myjava),   Obvodný   úrad   Myjava,   Sociálna poisťovňa Myjava, PZ povinnej, Všeobecná zdravotná   poisťovňa,   a.   s.   (pobočka   Trenčín),   Obecný   úrad   Bukovec,   Úrad   práce, sociálnych   vecí   a   rodiny   Senica,   Slovenská   konsolidačná,   a.   s.,   Colné   riaditeľstvo   SR, Správa finančnej kontroly Bratislava, Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Union zdravotná poisťovňa, a. s., Okresný úrad Myjava.

Podľa zápisnice súdneho exekútora z priebehu dražby nehnuteľnosti zo dňa 28. 07. 2014 sa v uvedený deň konala dražba predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej súdny exekútor neudelil príklep, nakoľko sa na dražbu nedostavil žiadny záujemca, taktiež nebola nikým zložená dražobná zábezpeka.

Vzhľadom k tomu že o predmet dražby nebol ani v rámci opakovanej držby prejavený záujem,   taktiež   prihliadajúc   na   súdnym   exekútorom   navrhované   zníženie   ceny nehnuteľnosti,   ktoré   je   v   súlade   so   zákonom,   ako   aj   na   splnenie   všetkých   podmienok zakotvených v ust. § 138 a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 145 ods. 1 Exekučného poriadku,   súd   žiadosti   súdneho   exekútora   na   zníženie   ceny   nehnuteľnosti   vyhovel.   Súd poukazuje   hlavne   na   skutočnosť,   že   súdny   exekútor   vykonal   v   poradí   druhú dražbu predmetnej   nehnuteľnosti   avšak   bezvýsledne.   Súd   považuje   vykonanie   ďalšej v poradí t. j. 3-tej (slovom „tretej“) dražby za neúčelné a nehospodárne, pričom v prípade ak by nedošlo k zníženiu ceny nie je predpoklad, že by sa dražby niekto zúčastnil. Zároveň súd konštatuje, že opakovanými a bezúspešnými dražbami by sa navyšovali trovy exekúcie a dochádzalo by k neprimeraným prieťahom v exekučnom konaní, čo by mohlo zabrániť uplatneniu pohľadávky oprávneným v celom rozsahu.».

V reakcii na námietky sťažovateľky ústavný súd posudzoval, či napadnutý výkladdanej   problematiky   okresným   súdom   je   ústavne   udržateľný,   teda   či   ho   nemožnokvalifikovať   ako   interpretáciu   natoľko   extrémnu,   a   teda   svojvoľnú,   že   by   vybočovalaz postulátov spravodlivého procesu vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd nedospel k záveru, že by namietané uznesenie okresného súdu boloarbitrárne   alebo   nedostatočne   odôvodnené,   a taktiež   nezistil   ani   žiadne   iné   relevantnéskutočnosti, ktoré by naznačovali, že by ním mohlo byť zasiahnuté do základného právasťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdupovažuje postup okresného súdu pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udeleniesúhlasu so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti za legitímny s ústavnekorešpondujúcou   mierou   interpretácie   na   vec   použitých   zákonných   ustanovenía vylučujúcich možnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesenímokresného súdu ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnuochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   nie   je   záruka,   že   rozhodnutie   súdu   bude   spĺňaťočakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súladeso zákonom,   aby   bol   ústavne   akceptovateľný   a   aby   jeho   rozhodnutie   bolo   možnékvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade ústavný súdnemá   dôvod   zasahovať   do   postupu   a   rozhodnutí   súdov,   a   tak   vyslovovať   porušeniezákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

Z citovaného uznesenia okresného súdu je zrejmé, že tento založil svoje rozhodnutiena skutočnosti, že súdny exekútor vykonal už dve dražby, pričom obe bezúspešne, a ďalšievykonanie dražby bez zníženia ceny by podľa názoru okresného súdu už neprinieslo žiadanývýsledok v podobe účasti dražiteľov na dražbe s najnižším podaním zodpovedajúcim sume180 500   €   (čo   predstavuje   všeobecnú   hodnotu   nehnuteľnosti)   a taktiež   by   mohlo   dôjsťk navyšovaniu trov exekúcie a k vzniku prieťahov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru,   že nič nesvedčío arbitrárnosti   preskúmavaného   rozhodnutia,   resp.   o   arbitrárnosti   záverov   v   ňomvyslovených. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2.2 K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   ochranu   vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súdpovažuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,súčasťou   ktorej je   aj   právny   názor,   podľa   ktorého   všeobecný   súd   zásadne   nemôže   byťsekundárnym   porušovateľom   základných   práv   a   práv   hmotného   charakteru,   ak   totoporušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípypostupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. Keďže ústavný súd nezistil porušenie čl. 46ods. 1 ústavy, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného práva podľa čl. 20ods. 1 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).Ústavný súd preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významuzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2015