znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 142/08-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2008 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika v konaní   o   sťažnosti   J.   Z.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   G.   Z.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   71/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J.   Z.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50 000   Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. Z. trovy konania v sume 7 939 Sk (slovom sedemtisícdeväťstotridsaťdeväť slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. G. Z., B.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. Z.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 142/08   zo   6.   mája   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01.

Na   základe   výzvy   sa   k   veci   vyjadril   okresný   súd   podaním   sp.   zn.   Spr   3226/08 z 30. mája   2008   doručeným   ústavnému   súdu   9.   júna   2008,   v ktorom   predsedníčka okresného súdu k sťažnosti okrem iného uviedla:

„Na Okresný súd Bratislava IV podal dňa 18. 6. 2001 navrhovateľ: J. Z., bytom B., proti odporcovi: J. S., bytom B., návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Návrh je vedený pod sp. zn. 6 C 71/01.

V označenej právnej veci boli vykonané nasledovné úkony súdu a účastníkov: Navrhovateľ bol vyzvaný dňa 26. 7. 2002 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Súdny poplatok bol zaplatený dňa 6. 8. 2002. Úpravou zo dňa 5. 9. 2002 bol určený termín pojednávania na 24. 10. 2002. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu doplnenia návrhu navrhovateľom   v lehote   7   dní.   Návrh   bol   doplnený   dňa   6.   11.   2002.   Navrhovateľ   bol vyzvaný na doplatok súdneho poplatku dňa 25. 11. 2002. Navrhovateľ podaním zo dňa

31. 3. 2003 žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd uznesením zo dňa 26. 5. 2003 navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Súdny poplatok bol doplatený dňa 28. 5. 2003. Úpravou zo dňa 22. 9. 2003 bol určený termín pojednávania na 21. 10. 2003, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Navrhovateľ sa proti rozsudku odvolal a spis bol dňa 22. 1. 2004 zaslaný Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave doručil dňa 18.   4.   2004   späť   spis   bez meritórneho   rozhodnutia   vo   veci   s   tým,   aby   bol   vyzvaný navrhovateľ   na   doručenie   riadneho   návrhu   na   vylúčenie   sudcov   Okresného   súdu Bratislava IV. Súd vyzval navrhovateľa výzvou doručenou mu dňa 29. 9. 2004. Po podaní námietky zaujatosti navrhovateľom, bol spis dňa 11. 10. 2004 predložený Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22. 3. 2005 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodol, že zákonný sudca   nie   je   vylúčený   z   prejednávania   a   rozhodovania   vo veci.   Spis   bol   doručený tunajšiemu súdu dňa 29. 4. 2005. Úpravou z 13. 6. 2005 bol určený termín pojednávania na   13.   9.   2005.   Podaním   zo   dňa   18.   7.   2005   navrhovateľ   rozšíril   návrh   o ďalšieho odporcu a žiadal o pripustenie zmeny návrhu. Pojednávanie dňa 13. 9. 2005 bolo odročené. Po doplnení podania navrhovateľom, bol určený termín pojednávania na 26. 1. 2006. Súd pripustil rozšírenie návrhu, pojednávanie bolo odročené na 23. 3. 2006 za   účelom pripojenia spisu Okresného úradu vyšetrovania Bratislava IV a dopytu na príslušný kataster nehnuteľností.   Dopyt bol   urobený dňa   24.   5.   2006.   Uznesením zo   dňa 21.   9.   2006   bol ustanovený znalec. Navrhovateľ podaním zo dňa 9. 10. 2006 vzniesol námietku zaujatosti voči znalcovi.   Navrhovateľ   bol   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesenú námietku zaujatosti. Navrhovateľ podaním zo dňa 23. 11. 2006 žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd uznesením zo dňa 4. 1. 2007 nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ sa proti uzneseniu odvolal dňa 25. 1. 2007, spis bol predložený dňa 8. 3. 2007 Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. 5. 2007 napadnuté uznesenie potvrdil a spis bol doručený späť dňa 6. 6. 2007. Spis bol v mesiaci jún zaslaný znalcovi. Znalec vrátil spis dňa 9. 8. 2007.Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 5. 9. 2007 rozhodol o námietke zaujatosti navrhovateľa proti znalcovi tak, že tohto nevylúčil z konania vo veci. Spis bol zaslaný na vypracovanie znaleckého posudku   dňa   25.   9.   2007   a znalcom bol vrátený dňa 19.   10.   2007 bez vypracovaného znaleckého posudku zo zdravotných dôvodov. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 31.   10.   2007   ustanovil   iného   znalca. Znalec   podaním   zo   dňa   31.   11.   2007   žiadal   o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Spis bol dňa 19. 12. 2007 vrátený znalcovi   spolu   so   súhlasom   s predĺžením   lehoty. Znalec   dňa   23.   1.   2008   opätovne vrátil spis s tým, že podľa jeho názoru je vylúčený z prejednávania tejto veci. Ďalším uznesením bol vo veci ustanovený ďalší znalec. Znalec podaním zo dňa 6. 3. 2008 žiada o súčinnosť. Úpravy zo dňa 26. 5. 2008 sa budú realizovať po vrátení spisu z Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Z prehľadu vykonaných procesných úkonov súdom a navrhovateľom je zrejmé, že vo veci   boli   spôsobené   prieťahy   v   konaní   najmä   navrhovateľom,   ktorý   viackrát menil a   rozširoval   petit   návrhu,   ako   aj   okruh   účastníkov   konania,   vzniesol   námietku zaujatosti proti znalcovi. Ďalšie prieťahy objektívneho charakteru boli spôsobené aj tým, že opakovane sa musel meniť ustanovený znalec.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti, vyjadrení jeho účastníkov a z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 9. júna 2008.

Ústavný súd zistil, že 31. októbra 2002 sťažovateľ podal návrh na pripustenie zmeny návrhu, ktorý rozšíril podaniami doručenými okresnému súdu 18. júla a 16. septembra 2005.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila písomným podaním z 21. júla 2008, z obsahu ktorého vyplýva, že sa s vyjadrením okresného súdu nestotožňuje.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenie svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   71/01   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci   (1),   správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3) (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   (napr. II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Z predloženého   súdneho   spisu   vyplýva,   že   predmetom   konania   vedeného okresným súdom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a ďalšie nároky z toho vyplývajúce (návrh o vypratanie bytu). Podľa názoru ústavného súdu spory o takéto   nároky   nie   sú   právne   zložité   a   existuje   k   nim   aj stabilizovaná   judikatúra všeobecných   súdov,   i   keď   skutkovo,   ako   to   vyplýva   zo   súdnej   praxe,   spravidla predpokladajú   znalecké   dokazovanie.   Ústavný   súd   však   na   záver   vychádzajúc   z dosiahnutých výsledkov a zistených skutočností konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže v danom prípade ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný, o vec sa pravidelne zaujímal a v septembri 2006 podal aj sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Je   síce   pravdou   (ako   tvrdil   aj   okresný   súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti), že má tiež čiastočný podiel na doterajšej dĺžke konania, čo potvrdzuje to, že v priebehu konania jeho právni zástupcovia upravovali petit žalobného návrhu,   pôvodný   nárok   sťažovateľ   v   priebehu   konania   viackrát   upresňoval   a dopĺňal (napr. 31. októbra 2002, 18. júla a 16. septembra 2005), rozširoval okruh účastníkov na strane žalovaných, dvakrát požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (marec 2003 a november 2006), podal aj námietky zaujatosti proti zákonnému sudcovi (v októbri 2004) a znalkyni (v októbri 2006). Týmto žiadostiam napokon nebolo vyhovené, ale podľa názoru   ústavného   súdu   využitie   možností   daných   sťažovateľovi   procesnými   predpismi [napr. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)] na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať   ako postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné   prieťahy   (napr.   I.   ÚS   31/01). V takomto prípade však zodpovednosť nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 59/08).

Tieto   skutočnosti   vzhľadom   na   iné   úkony   a neefektívny   postup   okresného   súdu podstatne neprispeli k predĺženiu doby tohto konania.

3. Pri   hodnotení   doterajšieho   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní poukazuje ústavný súd na to, že v jeho konaní sa síce nevyskytli väčšie obdobia nečinnosti, ale postup okresného súdu bol už od začiatku neefektívny, pretože o návrhu sťažovateľa na pripustenie zmeny návrhu   z 31. októbra 2002 rozhodol až 26. januára 2006, čo mu bolo vytknuté   už   v zrušovacom   rozhodnutí   odvolacieho   súdu,   ktorý   jeho   rozhodnutie z 21. októbra 2003 zrušil pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť dôvodov podľa § 221 ods. 1 a 2 OSP. Neefektívna činnosť bola zistená aj po podaní odvolania sťažovateľom, keď bol   spis   vrátený   z odvolacieho   súdu   predčasne   bez meritórneho   rozhodnutia   (18.   apríla 2004),   pretože   nemohol rozhodnúť o vznesenej   námietke zaujatosti   sťažovateľom, ktorá nebola konkretizovaná.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05, IV. ÚS 211/05) ďalej konštatuje, že nesústredený a neefektívny bol aj postup okresného súdu   súvisiaci   so   znaleckým   dokazovaním   znalcami   z odboru   písmoznalectva,   pretože v tomto   období   takmer   20   mesiacov   (od   októbra   2006,   keď   pribral   do   konania   prvú znalkyňu, až do 26. mája 2008, keď vyzval príslušné orgány na predloženie originálov listín na   overenie   podpisov   účastníkov   na   účely   znaleckého   dokazovania   už   pre   tretieho ustanoveného znalca, pretože dvaja predtým odmietli posudok spracovať zo zdravotných dôvodov   a pre   pracovnú   zaneprázdnenosť)   neurobil   žiadny   relevantný   úkon   smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania. Okresný súd teda nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého dokazovania dôsledne a vopred nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku (§ 127 OSP), čím v konaní vznikli zbytočné prieťahy, ktoré priznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   okresným   súdom   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom   právneho zástupcu   vo svojej   sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ktoré odôvodnil najmä tým, že „od roku 2001 je sťažovateľovi znemožnené predmetný byt užívať, čo znamená, že je odkázaný neustále riešiť bytovú otázku, čo s prihliadnutím na jeho zdravotný stav je veľmi ťaživá a komplikovaná   situácia,   ktorá   závisí   len   o dobrej   vôle   ľudí.   Zo   svojho   dôchodku   si sťažovateľ nie je schopný zabezpečiť náhradné ubytovanie napr. prostredníctvom nájmu a kúpou iného bytu...“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa   čl. 41 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľa vedenej   pod   sp.   zn.   6   C   71/01   a povahu   veci   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy 50 000 Sk   za   primerané finančné zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona   o   ústavnom súde. Preto vo zvyšnej časti jeho žiadosti nevyhovel.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   trovy   konania   vyčíslila sumou 7 939 Sk, ktoré bližšie špecifikovala.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov,   a   preto sťažovateľovi priznal úhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) a k tomu režijný paušál a daň z pridanej hodnoty, pretože advokátka je platiteľkou tejto dane.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2008