znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 142/06-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a   Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   Ing.   E.   K.,   B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 125/99 v období po 12. máji 2004, na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 125/99 v období po 12. máji 2004 p o r u š i l   základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   125/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Ing. E. K.   v sume   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   jej právnej zástupkyni, advokátke JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 142/06-7   z   10.   mája 2006   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   (z   3.   februára   2006)   Ing.   E.   K.,   B.   (ďalej   aj „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr. V.   D.,   Advokátska   kancelária,   B.,   pre namietané opätovné porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 125/99, v období po 12. máji 2004.

Splnomocnená právna zástupkyňa sťažovateľky v sťažnosti uviedla: „Ústavný súd SR nálezom č. II. ÚS 52/04 zo dňa 15. 4. 2004 rozhodol, že právo mojej klientky o. i. vo veci OS   Bratislava   III   č.   k.   9   C   125/99   porušené   bolo,   tomuto   súdu   prikázal   vo   veci   bez zbytočných   prieťahov   konať,   pričom   mojej   klientke   nepriznal   finančné   zadosťučinenie s odôvodnením, že voči OS Bratislava III je dostatočným opatrením uloženie povinnosti konať bez zbytočných prieťahov.

Z   pripojených príloh 1-3 je však nesporné,   že toto   opatrenie dostatočné nebolo, pretože OS Ba III ďalšie dva roky bez vážnych dôvodov vo veci nekoná, je úplne nečinný, pričom na svoju sťažnosť z 13. 5. 2005 nedostala moja klientka dodnes odpoveď a súd neprihliadal ani na moje urgencie z 28. 4. 2004, 8. 12. 2004 a 24. 6. 2005, príl. 4-6, hoci mu už ostáva rozhodnúť len o príslušenstve vo výške 1.733 Sk, TK 181 Sk a trovách práv. zast. 3.256 Sk, teda spolu o sumu 5.170 Sk, o ktorú je moja klientka poškodená súdom jeho nečinnosťou. Navrhujem preto, aby ÚS SR vec opätovne prijal na ďalšie konanie, v ktorom vysloví tento nález:

1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 125/99 bolo opätovne porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať a rozhodnúť bez ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Sk, ktoré je jej OS Ba III povinný zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. OS Ba III je povinný uhradiť Ing. E. K. trovy tohto konania na účet advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

V podaní z 13. júna 2006 doručenom ústavnému súdu 15. júna 2006 sťažovateľka prostredníctvom   splnomocnenej   právnej   zástupkyne   uviedla,   že   súhlasí   s upustením   od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci a vyčíslila výšku požadovanej náhrady trov konania pred ústavným súdom sumou 5 788 Sk.

Na základe výziev ústavného súdu z 1. júna 2006 a z 20. júna 2006 sa k sťažnosti vyjadril   okresný   súd   prostredníctvom   svojho   predsedu.   V liste   sp.   zn.   Spr.   3424/2006 zo 14. júna 2006,   doručenom   ústavnému   súdu   19.   júna   2006,   predseda   okresného   súdu uviedol: „... V čase vydania nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 52/04 zo dňa 15. 4. 2004 bolo   predmetom   súdneho   konania   istina   vo   výške   1.680,90,-Sk.   Táto   istina   bola navrhovateľom i pod vplyvom súdneho konania dňa 26. 3. 2004 zaplatená a teda v časti súd konanie zastavil. Zároveň navrhovateľka rozšírila svoj návrh o priznanie príslušenstva. Súd uznesením zo dňa 31. 5. 2004 pripustil rozšírenie návrhu.

Vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň: 18. 9. 2006.

V prílohe Vám zároveň zasielam spis sp. zn.: 9 C 125/99.“

Listom sp. zn. Spr. 3527/2006 z 26. júna 2006 doručeným 3. júla 2006 predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s prerokovaním sťažnosti sťažovateľky bez nariadenia ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho   sa posudzovaného   konania   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   ústavného   súdu   sťažnosť   prerokoval   na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe predložených listín a obsahu dotknutého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľka podala 24. júna 1999 na okresnom súde proti Mestskej časti R. (ďalej aj   „žalovaný“)   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   (ďalej   aj   „žaloba“),   ktorým   sa domáhala zaplatenia 1 680,90 Sk s 20 % úrokom od 1. júna 1999 do zaplatenia, z dôvodu neoprávneného zadržania časti preplatku na nájomnom za užívanie bytu žalovaným ako prenajímateľom   a taktiež   z dôvodu   neoprávneného   vyúčtovania   nákladov   na   opravu vykonanú v uvedenom byte.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril 14. januára 2000. Okresný súd pojednával vo veci 31. januára 2000. V podaní doručenom okresnému súdu 3. februára 2000 právna zástupkyňa sťažovateľky uplatnila zároveň nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.

Okresný súd pojednával vo veci 13. marca 2000 a 28. júna 2000, keď na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

Sťažovateľka podala 1. augusta 2000 proti rozsudku odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 18 Co 299/00 z 22. decembra 2000 rozsudok okresného súdu z 28. júna 2000 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním   z 28.   mája   2001   doručeným   okresnému   súdu   29.   mája   2001   upravila sťažovateľka petit žaloby v časti týkajúcej sa výšky požadovaného úroku z omeškania (na 17,6 %), ako aj výšky požadovanej náhrady trov konania.

Podaním   zo   4.   júla   2003   doručeným   okresnému   súdu   7.   júla   2003   rozšírila sťažovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne petit žaloby o zaplatenie 149,40 Sk a zmenila žalobu aj v časti týkajúcej sa požadovaného úroku z omeškania. Zmena návrhu bola listom okresného súdu z 9. marca 2004 zasielaná žalovanému s výzvou, aby sa k nej vyjadril v lehote 5 dní.

Podaním   z 23.   apríla   2004   doručeným   okresnému   súdu   26.   apríla   2004   zobrala sťažovateľka svoj návrh z časti späť navrhnúc, aby okresný súd v tejto časti konanie zastavil s odôvodnením, že žalovaný v danej časti svoj dlh zaplatil.

Okresný súd uznesením č. k. 9 C 125/99-126 z 31. mája 2004 pripustil zmenu návrhu v zmysle podania sťažovateľky zo 4. júla 2003 doručeného okresnému súdu 7. júla 2003 a listom   z toho   istého   dňa   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril   k návrhu   sťažovateľky z 23. apríla 2004. Výzva bola doručená 8. júna 2004 a písomné vyhotovenie rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu 22. júna 2004.

Okresný súd listom zo 6. júla 2005 opakovane vyzval žalovaného, aby sa v lehote 5 dní vyjadril k čiastočnému späťvzatiu návrhu sťažovateľkou z 23. apríla 2004. Výzva bola doručená 15. augusta 2005. Žalovaný v podaní doručenom okresnému súdu 31. augusta 2005 súhlasil so späťvzatím návrhu v dotknutej časti.

Zákonný sudca nariadil 27. apríla 2006 vo veci pojednávanie na 18. september 2006. Uznesením č. k. 9 C 125/1999-142 z 11. mája 2006 okresný súd konanie v časti uvedenej v návrhu   sťažovateľky   z 23.   apríla   2004   doručenom   okresnému   súdu   26.   apríla   2004, zastavil. Predvolania na pojednávanie a písomné vyhotovenie rozhodnutia okresného súdu z 11. mája 2006 boli účastníkom zasielané 8. júna 2006.

III.

3.1 Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 29/03).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, III. ÚS 15/03, III. ÚS 28/06).

3.2 Predmetom ústavnej sťažnosti je časť civilného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 125/99 v období po 12. máji 2004, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 52/04-27 z 15. apríla 2004, ktorým vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v označenom konaní, prikážuc okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu tohto konania postupoval bez zbytočných prieťahov. Už   v náleze   č.   k.   II.   ÚS   52/04-27   z 15.   apríla   2004   ústavný   súd   vyslovil,   že posudzované   konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   9   C   125/99   nemožno kvalifikovať ako „...fakticky ani právne zložité...“, keďže jeho predmet tvorí „...štandardnú súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov...“,   takže   pri   „...sústredenom   postupe okresného   súdu...“   ho   „...možno   uzavrieť   bez   zbytočných   prieťahov...“.   Predmetom posudzovaného   konania   bola   civilná   žaloba   sťažovateľky   na   vydanie   bezdôvodného obohatenia   žalovaným,   pričom   podľa   obsahu   podania   sťažovateľky   z 23.   apríla   2004 (čiastočného späťvzatia žaloby a návrhu na zastavenie konania v uvedenej časti) žalovaný časť sťažovateľkou uplatňovanej pohľadávky vo výške žalovanej istiny (1 681 Sk) zaplatil 26.   marca   2004.   Predmetom   sporu   v označenej   právnej   veci   zostáva   len   príslušenstvo sťažovateľkou   pôvodne   uplatňovanej   pohľadávky   pozostávajúce   z úrokov   z omeškania a uplatneného nároku na náhradu trov konania pred okresným súdom.

Ani   v období   po   12.   máji   2004   nebola   v posudzovanom   konaní   zistená   žiadna skutočnosť   opodstatňujúca   zmenu   záveru   ústavného   súdu   ohľadne   posúdenia   skutkovej alebo   právnej   zložitosti   tohto   konania   v porovnaní   s jeho   názorom   vysloveným   v už spomínanom náleze č. k. II. ÚS 52/04-27 z 15. apríla 2004. Posudzované konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 125/99 teda nemožno hodnotiť ako právne alebo fakticky zložitú vec ani v období po 12. máji 2004.

3.3 Ústavný   súd,   skúmajúc   správanie   sťažovateľky   v tomto   konaní   v období   po 12. máji   2004,   nezistil   žiadne   okolnosti,   v   dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť k závažnejšiemu spomaleniu postupu okresného súdu pri prerokovaní a rozhodnutí uvedenej právnej veci.

3.4 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ten v období od 12. mája 2004 do   22.   júna   2004   vykonal   procesné   úkony   spočívajúce   v rozhodnutí   o zmene   žaloby sťažovateľky zo 4. júla 2003 a vo výzve žalovanému, aby sa v lehote piatich dní vyjadril k čiastočnému   späťvzatiu   žaloby   zo   strany   sťažovateľky   a k jej   návrhu   na   zastavenie konania v uvedenej časti z 23. apríla 2004. Oba úkony realizoval okresný súd 31. mája 2004. Výzva bola doručená 8. júna 2004 a písomné vyhotovenie rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu 22. júna 2004.

V nasledujúcom období od 23. júna 2004 do 5. júla 2005 (viac ako jeden rok) bol okresný súd v posudzovanom konaní nečinný bez toho, aby jeho ďalšiemu postupu bránila relevantná zákonná prekážka.

Listom zo 6. júla 2005 okresný súd opätovne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí   so   zastavením   konania   v rozsahu   čiastočného   späťvzatia   žaloby   sťažovateľkou podaním z 23. apríla 2004. Žalovaný vyjadril svoj súhlas v podaní doručenom okresnému súdu 31. augusta 2005.

V nasledujúcom   období   od   1.   septembra   2005   do   26.   apríla   2006   (takmer   osem mesiacov) bol okresný súd opäť vo veci nečinný bez relevantného právneho dôvodu.

Zákonný sudca nariadil pojednávanie vo veci 27. apríla 2006. Uznesením z 11. mája 2006 okresný súd konanie v časti uvedenej v návrhu sťažovateľky z 23. apríla 2004 zastavil a 8. júna 2006 zaslal účastníkom konania písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia, ako aj predvolania na pojednávanie nariadené na 18. september 2006.

Nečinnosť   okresného   súdu   v   označených   obdobiach   (spolu   približne   dvadsať mesiacov,   t.   j.   1   rok   a osem   mesiacov)   je   potrebné   považovať   za   zbytočné   prieťahy v posudzovanom konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom   na   označené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   a stav   konania v uvedenej veci, keď po viac ako siedmich rokoch od podania žaloby (24. júna 1999) nie je konanie právoplatne skončené, pričom v období od mája 2004 do mája 2006 okresný súd rozhodol   iba   o pripustení   zmeny   návrhu   (31.   mája   2004)   a o zastavení   konania   v časti, v ktorej   zobrala   sťažovateľka   žalobu   späť   (11.   mája   2006),   nemožno   procesný   postup okresného   súdu   v posudzovanom   konaní   ani   v období   po   12.   máji   2004   považovať   za zlučiteľný so základným právom sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).

3.5 Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   nachádza   (bod   2   výroku nálezu).

3.6   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o priznanie   finančného zadosťučinenia v sume 10 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy spôsobenej pretrvávajúcim stavom   právnej   neistoty   v súvislosti   s posudzovaným   konaním,   a to   aj   napriek predchádzajúcemu nálezu ústavného súdu z 15. apríla 2004.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   priznal   v tomto   prípade   finančné   zadosťučinenie   v   plnej   výške uplatnenej v sťažnosti, t. j. v sume 10 000 Sk (bod 3 výroku nálezu), zohľadňujúc predmet, charakter a dobu posudzovaného konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní (jeden rok a osem   mesiacov)   a   s   nimi   spojenú   nemajetkovú   ujmu   sťažovateľky.   Jej   závažnosť nepochybne   podstatným   spôsobom   zvyšuje   fakt,   že   k zbytočným   prieťahom   v postupe okresného súdu v posudzovanom konaní došlo opakovane po tom, čo ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 52/04–27 z 15. apríla 2004 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 9 C 125/99 a prikázal mu postupovať v jeho ďalšom priebehu bez zbytočných prieťahov. Táto skutočnosť sa na výške primeraného finančného zadosťučinenia priznaného sťažovateľke v danom prípade neodrazila výraznejším spôsobom v dôsledku viazanosti ústavného súdu petitom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s § 50 ods. 3 uvedeného zákona).

3.7 Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 5 788 Sk, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby realizované v roku 2006 (prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd), ako aj režijného paušálu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   stanovení   výšky   priznanej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania pred   ústavným   súdom   o sťažnosti   v zmysle   čl.   127   ústavy   je   v zásade   nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

V súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. mohla sťažovateľka požadovať náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2x 2 730 Sk + 2x 164 Sk, spolu 5 788 Sk.

Ústavný súd preto priznal sťažovateľke podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške 5 788 Sk (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateľky   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006