znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 141/2013-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti   Š.   K.   a J.   K.,   H.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   P.,   pre   namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/285/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. K. a J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/285/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C/285/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. K. a J. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť Š. K. a J. K. trovy právneho zastúpenia v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. S., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   141/2013-9 z 26. marca   2013   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Š.   K.   a J.   K.,   H.   (ďalej   len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/285/2008 (o náhradu škody).

V uvedenom konaní, ktoré začalo 28. júna 2001 na návrh sťažovateľov pôvodne na Okresnom súde   Trnava (sp. zn. 15 C 255/01) a ktoré je od 1. januára 2008 vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6 C 285/2008, podľa sťažovateľov „počas dlhých jedenásť rokov nielenže nedošlo k rozhodnutiu vo veci (ani prvostupňovému) ale nebolo vykonané ani jedno meritórne pojednávanie“.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti vydal tento nález: „1. Základné právo Š. K... a J. K... na prerokovanie ich právnej veci bez zbytočných prieťahov,   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Slovenskej   republiky,   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C/285/2008 porušené bolo.

2. Š. K. a J. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 8 000,00 €, ktoré im OS Piešťany povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatností tohto nálezu,

3. Š. K. a J. K. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 C (2 úkony a' 130,16 € prevzatie veci a spísanie sťažnosti, spolu 260,32 €+ 2 x režijný paušál a' 7,81 € = 15,62 = 275,94 € + 20 % DPH 55,19 €, spolu 331,13 €), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S., P. do 15 dni od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 Spr. 271/13 z 18. apríla 2013 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, pričom uviedla:

„Zo spisu 6 C/285/2008 vyplývajú nasledujúce úkony:

- žaloba v danej právnej veci o náhradu škody z ublíženia na zdraví bola podaná na Okresnom súde Trnava dňa 28. 6. 2001 a vec bola pridelená sudkyni Mgr. G.,

- dňa 3. 10. 2001 dala sudkyňa doručiť návrh odporcovi na vyjadrenie, vyzvala právneho   zástupcu   navrhovateľa   na   doloženie   rodného   a   úmrtného   listu   a   žiadala o pripojenie trestného spisu,

- odporcovi sa návrh podarilo doručiť až po opakovanom doručení 13. 5. 2002,

- dňa 19. 4. 2002 bol zo spisu vylúčený pripojený trestný spis z dôvodu žiadosti odsúdeného o podmienečné upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti,

- podaním doručeným 21. 5. 2002 sa k veci vyjadril odporca,

- dňa 17. 10. 2002 sudkyňa žiadala opätovne pripojiť trestný spis,

- dňa 17. 2. 2004 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 13. 4. 2004, ktoré bolo odročené na 1. 7. 2004 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- úpravou zo dňa 12. 5. 2004 bol termín 1. 7. 2004 zmenený na 29. 6. 2004,

- odporca podaním doručeným súdu 25. 6. 2004 požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, k čomu doložil potvrdenie o PN,

-   pojednávanie   29.   6.   2004   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   odporca   bude vyzvaný na oznámenie ukončenia PN,

-   podaním   doručeným   súdu   dňa   9.   7.   2004   oznámil   odporca,   že   ukončil   PN a požiadal o pribratie ako vedľajšieho účastníka spoločnosť A.,

- opatrením predsedníčky OS Trnava z 28. 9. 2004 bolo rozhodnuté o pridelení danej veci inému sudcovi z dôvodu, že zákonná sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku, vec bola pridelená sudkyni Mgr. T.,

- dňa 29. 3. 2005 bolo sudkyňou v zmysle platných právnych predpisov účastníkom oznámené, že predpokladaný termín pojednávania bude v 4. štvrťroku 2005 a spis bol daný na lehotu 20. 9. 2005,

- dňa 4. 5. 2005 urgovali navrhovatelia konanie vo veci,

-   dňa   23.   5.   2005   bol   navrhovateľom   oznámený   rovnaký   predpokladaný   termín pojednávanie ako ich právnemu zástupcovi,

-   dňa   4.   7.   2005   bol   odporca   vyzvaný   na   oznámenie   údajov   o   navrhovanom vedľajšom účastníkovi,

- dňa 21. 7. 2005 odporca oznámil údaje o vedľajšom účastníkovi,

- dňa 25. 8. 2005 oznámila advokátka JUDr. J., že prevzala zastupovanie odporcu,

- dňa 8. 9. 2005 právna zástupkyňa odporcu nahliadla do spisu,

- dňa 19. 1. 2007 žiadala sudkyňa pripojiť trestný spis,

- dňa 24. 4.2007 sudkyňa dala predložiť spis Mgr. G. v zmysle opatrenia predsedu súdu na ďalšie konanie,

- predseda OS Trnava dňa 27. 4. 2007 do spisu uviedol záznam, ktorým nesúhlasil s odovzdaním veci Mgr. G., nakoľko u Mgr. T. sa spis nachádzal ešte viac ako pol roka po vrátení pôvodnej zákonnej sudkyne z materskej dovolenky a v danom čase sa v rozvrhu práce   pravidlo,   ktorým   by   takýto   postup   bol   možný,   nenachádzalo   a súčasne   Mgr.   G. vybavuje obchodnú agendu,

- dňa 15. 5. 2007 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 7. 9. 2007,

- dňa 16. 7. 2007 bol termín na 7. 9. 2007 zrušený a nariadený nový termín 3. 10. 2007,

- pojednávanie 3. 10. 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu pôvodnej zákonnej sudkyni Mgr. G.,

- dňa 29. 10. 2007 súdu doručil vyjadrenie vedľajší účastník,

- z dôvodu prechodu výkonu súdnictva bola daná vec dňom 1. 1. 2008 postúpená z OS Trnava na OS Piešťany a pridelená sudkyni Mgr. Š.,

- dňa 1. 4. 2008 bola vec pridelená Mgr. A. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

- dňa 23. 6. 2008 bola vec pridelená JUDr. K. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

- dňa 16. 7. 2009 bola vec pridelená JUDr. K. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

- sudkyňa dňa 8. 1. 2010 dala doručiť vyjadrenie vedľajšieho účastníka ostatným účastníkom,

- dňa 9. 9. 2011 bolo doručené plnomocenstvo navrhovateľov pre nového právneho zástupcu,

-   dňa   12.   9.   2011   navrhovatelia   doručili   odvolanie   plnomocenstva   pre predchádzajúceho právneho zástupcu,

- dňa 16. 9. 2011 bolo doručené čiastočné späťvzatie návrhu,

- dňa 8. 11. 2011 bola vec pridelená JUDr. J. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

-   dňa   1.   6.   2012   bola   vec   pridelená   Mgr.   A.   z   dôvodu   viac   ako   6-týždňovej neprítomnosti zákonnej sudkyne,

- dňa 26. 7. 2012 bolo uznesením rozhodnuté o čiastočnom zastavení a o pripustení zmeny návrhu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 8. 2012,

- z dôvodu ukončenia práceneschopnosti zákonnej sudkyne jej bola daná právna vec dňa 5. 9. 2012 znovu pridelená,

- následne bola zákonná sudkyňa v dňoch 4. 2. 2013 až 5. 3. 2013 práceneschopná a v súčasnosti je opätovne zákonná sudkyňa od 15. 3. 2013 práceneschopná.

Po   oboznámení   sa   s   obsahom   spisového   materiálu   vedeného   pod   sp.   zn. 6 C/285/2008   (pôvodná   sp.   zn.   Okresného   súdu   Trnava   15   C/255/2001)   uvádzam nasledovné skutočnosti:

Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor zo zodpovednosti za škodu z ublíženia na zdraví spôsobenú dopravnou nehodou.

Ku konštatovaniu sťažovateľky, že doposiaľ sa neuskutočnili žiadne pojednávania, treba   uviesť,   že   Okresný   súd   Trnava   vo   veci   vytýčil   viacero   pojednávaní,   ktoré   sa neuskutočnili, avšak pre práceneschopnosť sudkyne, či práceneschopnosť odporcu, ktorý požiadal o odročenie veci.

Ku konaniu sudcov Okresného súdu Trnava v danej veci sa neviem kvalifikovane vyjadriť. K vzniknutým dlhým časovým obdobiam medzi jednotlivými úkonmi Okresného súdu   Piešťany   môžem   poukázať   na   skutočnosť,   že   daná   vec   musela   byť   viackrát prerozdelená z dôvodu zmeny obsadenia súdu sudcami, pričom súčasná zákonná sudkyňa, ktorá má v senáte   (len   agenda C a P)   viac ako 600 nevybavených   vecí   je   opakovane práceneschopná, čo jej znemožňuje konať vo všetkých pridelených veciach plynulo a bez prieťahov, pričom obdobný stav senátov majú aj ostatní sudcovia tunajšieho súdu. Okresný   súd   Piešťany   z   hľadiska   počtu   nevybavených   vecí   na   sudcu   v   civilnej agende patrí od znovuobnovenia súdu v roku 2008 k najzaťaženejším súdom na Slovensku, pričom napriek enormnej snahe sudcov konať vo všetkých veciach bez prieťahov, s ohľadom na   vysoký   nápad   civilných   vecí,   a   veľké   množstvo   rozhodnutých   vecí   sa   nedarilo   stav reštančných vecí podstatne znižovať. Veľká zaťaženosť súdu najmä v civilnej agende pritom bola spôsobená prevzatím vecí od roku 1997 z Okresného súdu Trnava z územného obvodu okresu H., pričom Okresný súd Piešťany nebol pri znovuobnovení v roku 2008 dostatočne personálne obsadený sudcami. Uvedenú situáciu bolo potrebné v konečnom dôsledku riešiť legislatívne, a to novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde od 1. 5. 2013 z obvodu Okresného   súdu   Piešťany   bol   vyňatý   územný   obvod   okresu   H.   a   pripojený   naspäť   k Okresnému súdu Trnava.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C/285/2008, ktorý bol vyžiadaný na previerku, ústavný   súd   zistil,   že   procesné   úkony   boli   v danej   veci   vykonané   tak,   ako   ich   opísala podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu, ako aj sťažovatelia sa vyjadrili, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/285/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“   (napr.   IV.   ÚS   221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   návrhu navrhovateľov na náhradu   škody. Podstatou   veci je stanovenie zodpovednosti   za škodu za ublíženie na zdraví u odporcu spôsobenú dopravnou nehodou. Podľa názoru ústavného súdu ide o konanie, ktoré nie je právne zložité, a uplatňovanie právnej úpravy zakotvenej v Občianskom zákonníku je stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje   aj   metodiku   postupu   a   prerokovania   takých   sporov.   Čo   sa   týka   skutkovej náročnosti,   podobný   spor   by   svojou   povahou   mohol   patriť   medzi   zložitejšie   vzhľadom na možné   znalecké   dokazovanie   a   obstarávanie   listinných   dôkazov,   avšak   v   tomto konkrétnom prípade je zatiaľ irelevantné o skutkovej zložitosti uvažovať, resp. prípadnú právnu   ani   skutkovú   zložitosť   reálne   hodnotiť,   keďže   okresný   súd   nevykonal   žiadny dôkazný prostriedok a relevantné pojednávanie.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   správania   sťažovateľov   ako   účastníkov konania,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovatelia   neprispeli   k   predĺženiu posudzovaného konania.

3.   Napokon,   pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium   podstatné   pre   skúmanie   existencie zbytočných   prieťahov   v   konaní,   ktorým   je   samotný   procesný   postup   okresného   súdu, ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom   bol   vo   veci   príslušný   konať Okresný   súd   Trnava   (obdobie   od   28.   júna 2001 do 31. decembra   2007),   pretože   vychádzajúc   zo   svojej   ustálenej   judikatúry   súčasťou prechodu   výkonu   súdnictva   je   aj   prenesenie   zodpovednosti   za   prieťahy   v   konaní z odovzdávajúceho súdu   na súd nadobúdajúci (napr.   IV.   ÚS   218/08, III.   ÚS   38/2010, III. ÚS 76/2010).

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že konanie na okresnom   súde   je   poznačené   ako   celok   nečinnosťou,   neefektívnosťou a nesústredenosťou,   keď   okresný   súd   zatiaľ   dokonca   ani   neurčil   termín   pojednávania. Najväčším pochybením okresného súdu, ako aj Okresného súdu Trnava je to, že napriek citlivosti predmetu konania vo veci ešte nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a preto je tu predpoklad, že v primeranom čase vec nebude pripravená na meritórne rozhodnutie, čo je nezlučiteľné so základným právom účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Ústavný sú poukazuje predovšetkým na to, že takmer 12-ročné trvanie konania, z ktorého sa vec už viac ako 5 rokov nachádza na okresnom súde, je vzhľadom na povahu danej veci neprimerané.

Ústavný   súd   sa   na   tomto   mieste   vyrovnal   aj   s   argumentáciou   predostretou v stanovisku okresného súdu, ktorý zbytočné prieťahy odôvodnil objektívnymi okolnosťami súvisiacimi s vysokým nápadom civilných vecí, veľkou zaťaženosťou súdu najmä v civilnej agende, nedostatočnou personálnou obsadenosťou súdu a dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne. Ústavný súd zdôrazňuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto smere   formulovala   stanovisko,   podľa   ktorého   otázka   množstva   vecí,   personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   (III.   ÚS   14/00),   argumenty   okresného   súdu súvisiace s veľkým nápadom vecí a nedostatočným personálnym obsadením okresného súdu preto ústavný súd akceptovať nemohol, keďže technické ani organizačné problémy nemôžu ísť na ťarchu účastníka konania.

S   prihliadnutím   na   doterajšie   trvanie   posudzovaného   konania   a   všetky   okolnosti tohto prípadu preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C/285/2008   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného   súdu   porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať finančné zadosťučinenie „za nemajetkovú ujmu“ v sume 8 000 €.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie finančného   zadosťučinenia,   pri   určení   ktorého   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré im spoločne a nerozdielne uhradí okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

III.

Ústavný   súd napokon   rozhodol   aj o   úhrade trov   konania sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľov si v sťažnosti uplatnila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 331,13 €.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľom náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia v nimi požadovanej sume 331,13 €, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2013) v sume po 130,16 € a dvakrát režijný paušál v sume po 7,81 €, spolu s 20 % DPH v sume 59,19 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013