znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 141/2010-37

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 4. mája 2010 o návrhu   Ing.   F.   B.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   B.   B.,   B.,   na   preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/18/09-K z 9. decembra 2009 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/18/09-K z 9. decembra 2009   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. februára 2010   doručený   návrh   Ing.   F.   B.   (ďalej   len „navrhovateľ“)   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/18/09-K z 9. decembra 2009 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Namietaným rozhodnutím výbor rozhodol, že navrhovateľ ako člen dozornej rady H., š. p., B. (ďalej len „člen dozornej rady“), porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení ústavného   zákona   č. 545/2005   Z.   z.   (ďalej   len   „ústavný   zákon   o ochrane   verejného záujmu“),   pretože   popri   verejnej   funkcii   vykonával   aj   činnosť   nezlučiteľnú   s výkonom verejnej   funkcie   (podnikateľskú   činnosť)   ako   živnostník   podľa   živnostenského   zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“). Z tohto dôvodu mu výbor uložil pokutu v sume 4 388 € podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č. k. III. ÚS 141/2010-27   z   30.   marca   2010   ho   prijal   na   ďalšie   konanie   a   pred   predbežným prerokovaním   návrhu   si   vyžiadal   k   nemu   aj   vyjadrenie   výboru.   Vo   vyjadrení   sp. zn. VP/18/08-K z 9. marca 2010 sa okrem iného uvádza:

«Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta

1.   neodôvodnené   -   protizákonné   pokračovanie   výboru   v   predmetnom   konaní spočívajúce v tom, že sa chcel vzdať verejnej funkcie: skôr ako tak mohol urobiť, bol z tejto funkcie odvolaný a preto nemohol postupovať podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona (využiť liberačné dôvody pre zastavenie konania),

2. protizákonnosť vydania rozhodnutia (nedodržanie zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie vo veci uloženia pokuty od začatia konania): skutočnosť, že výbor nerozhodol v uvedenej lehote považuje za rozpor s ústavným zákonom a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky,

3. nesprávne a neúplné vyhotovenie rozhodnutia, pretože vo výrokovej časti nie je uvedené, za ktoré konkrétne obdobie je uvedená sankcia uložená a nie je ani čiastočne ohraničené časové obdobie porušenia ústavného zákona a taktiež, že rozhodnutie je len v konštatačnej polohe.

4.   diskriminačné   posúdenie   jeho   podnikateľskej   aktivity   pri   výkone   povolania živnostníka   a   opakované   uloženie   sankcie   za   rovnaké   porušenie   a   časový   nesúlad v jednotlivých úkonoch v rámci konania.

Vzhľadom na uvedené vecné nesprávnosti rozhodnutia navrhuje zrušiť predmetné rozhodnutie...

S   zvedeným   názorom   ako   účastník   konania   nesúhlasíme   a   tvrdíme,   že   Výbor... v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1.   K   námietke   navrhovateľa,   že   pokračovanie   výboru   v   konaní   je   neodôvodnené

-protizákonné   uvádzame,   že   podľa   čl. 9   ods. 12   ústavného   zákona   sa   v   poslednej   vete uvádza,   že   „konanie   sa   zastaví   aj   vtedy,   ak   sa   verejný   funkcionár   pred   hlasovaní   o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej funkcie“.

Navrhovateľ bol podľa listu ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 7. 10. 2008 pod č. 2130/2008-10 odvolaný z funkcie člena dozornej rady dňom 15. 10. 2008. V návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru sa odvoláva na to, že sa chcel vzdať verejnej funkcie, ale keďže ho odvolali, už tak nemohol urobiť. Podľa názoru výboru ide o účelovú obranu   v   snahe   vyhnúť   sa   zodpovednosti   za   porušenie   ústavného   zákona,   pretože o výhradách   výboru   o   porušení   ústavného   zákona   už   vedel   na   základe   listu   zo   dňa 6. 7. 2009, ako i z predchádzajúceho konania č. VP/48/08-K, v ktorom mu výbor udelil sankciu a mal preto dosť času napraviť porušenie ústavného zákona.

Keďže   navrhovateľ   nevyužil   možnosť   vzdať   sa   verejnej   funkcie   ešte   pred rozhodnutím,   hoci   mal   takúto   možnosť,   výbor   rozhodol   o   uložení   sankcie   za   porušenie ústavného zákona.

2. Pokiaľ sa týka námietky na nedodržanie lehoty rozhodnúť do 60 dní od začatia konania poukazujeme na fakt, že v danom prípade ide v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o poriadkovú   lehotu   s   uplynutím   ktorej   sa   nespája   zánik   zodpovednosti   za   porušenie ústavného zákona zo strany verejného funkcionára. Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol v tejto lehote, avšak nemá to za dôsledok protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení pokuty.

3. V súvislosti s námietkou, že vo výrokovej časti nie je uvedené za ktoré konkrétne obdobie   je   sankcia   uložená   a   rozhodnutie   je   len   v   konštatačnej   polohe   uvádzame,   že z odôvodnenia   predmetného   rozhodnutia   je   zrejmé   časové   obdobie,   počas   ktorého navrhovateľ   porušil   ústavný   zákon   a   toto   rozhodnutie   nemožno   považovať   iba za konštatačné.

Čo sa týka námietky, že súčasťou rozhodnutia nebola povinnosť zanechať funkciu, zamestnanie   alebo   činnosť   uvádzame,   že   výbor   nemohol   uplatniť   postup   čl. 11   ods. 2 ústavného   zákona   z   dôvodu,   že   navrhovateľ   bol   z   verejnej   funkcie   odvolaný   dňa 15. 10. 2008 a za verejného funkcionára sa podľa čl. 3 ods. 1 považuje aj v období jedného roka po skončení výkonu verejnej funkcie, čiže do 14. 11. 2008. Keďže navrhovateľ v čase rozhodnutia už nebol považovaný za verejného funkcionára, výbor nemohol uplatniť tento postup,   hoci   by   takto   konal.   Opätovne   podotýkame,   že   verejný   funkcionár   o   porušení ústavného zákona vedel dlhodobo, ale nevyužil možnosť vzdať sa verejnej funkcie.

4. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že na strane 2 napadnutého rozhodnutia výbor   nesprávne   uvádza,   že   navrhovateľ   nevyužil   možnosť   skončiť   výkon   funkcie,   resp. vzdať sa funkcie verejného funkcionára podľa „čl. 7 ods. 7“ ústavného zákona uvádzame, že táto námietka je odôvodnená a výbor túto skutočnosť uznáva, kde malo byť správne uvedené namiesto „čl. 7 ods. 7 ústavného zákona“ „čl. 9 ods. 14 ústavného zákona“. K uvedenej chybe došlo pri vyhotovení odôvodnenia rozhodnutia (nie v jeho výroku), čo však nemá dopad na skutkový stav a následne na zrejmosť a presnosť rozhodnutia v ďalšom texte rozhodnutia.

5. K posúdeniu výkonu živnostenskej činnosti verejného funkcionára v kontexte s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona poukazujeme na definíciu živnosti v § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom   podnikaní   v   znení   neskorších   predpisov.   Podľa   tohto   ustanovenia živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Z uvedeného je zrejmé, že ide nesporne o podnikateľskú činnosť, keďže tento text je takmer identický s § 2 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (obchodný zákonník).   Naviac v cit. § 2 v jeho ods. 2 písm. b) je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia podnikateľom podľa obchodného zákonníka...

V tomto smere výbor nemá pochybnosti o tom, že živnostenská činnosť, ktorú verejný funkcionár   vykonáva   je   v   rozpore   s   čl. 5   ústavného   zákona   a   uloženie   pokuty   je   plne odôvodnené.

6. K námietke opakovaného uloženia sankcie za rovnaké porušenie uvádzame, že navrhovateľovi   bola   uložená   pokuta   za   porušenie   rovnakého   ustanovenia   čl. 5   ods. 2 ústavného zákona v konaní VP/48/08-K, avšak išlo o porušenie za ústavného zákona za rok 2007, avšak v tomto konaní ide o porušenie ústavného zákona za rok 2008. Podotýkame, že Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   konaní   VP/48/09-K   rozhodol   uznesením č. IV. ÚS 263/09-29 dňa 25. 9. 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie výboru.

V súčasnosti uvedené konanie ešte nie je právoplatné, nakoľko výbor vydal opravné rozhodnutie,   ktoré   sa   týkalo   opravy   názvu   verejnej   funkcie   navrhovateľa,   kde   došlo k písacej chybe, ktorá však nemala dopad na zrejmosť a presnosť rozhodnutia.

7. K námietke časového nesúladu v jednotlivých úkonoch na vysvetlenie uvádzame, že rozhodnutie bolo vydané dňa 9. decembra 2009. Tento dátum sa nachádza na 1 a 3 strane rozhodnutia z dôvodu, že 30. schôdza výboru sa konala 9. 12. 2009, na ktorej sa rozhodovalo o predmetnom konaní...

8. Pokiaľ sa týka dátumu na liste Ing. O. zo dňa 21. 12. 2009 uvádzame, že výbor postupuje v konaniach nasledovne:

a) uznesenie o začatí konania spolu s výzvou na vyjadrenie zasielané verejnému funkcionárovi, voči ktorému výbor vedie konanie

b) vyjadrenie verejného funkcionára k uzneseniu o začatí konania zaslané výboru

c) materiál predložený na rokovanie výboru a následné hlasovanie, ktoré navrhne spravodajca; ak sa rozhodne, že verejnému funkcionárovi bude uložená pokuta vtedy sa zašle list na riaditeľa podniku, príp. predsedu predstavenstva, ktorým je požiadaný, aby zaslal výboru výšku mesačného piatu verejného funkcionára za predchádzajúci kalendárny rok

d) oznámenie o výške platu je zaslané na výbor a až potom môže byť vypočítaná presná výška pokuty, ktorá je uvedená v rozhodnutí, o ktorom sa hlasovalo skôr.

Výbor nežiada o oznámenie mesačného platu verejného funkcionára skôr, ako sa v konaní rozhodne o tom, že bol ústavný zákon porušený. Z tohto dôvodu sú na predmetnom rozhodnutí   uvedené   dátumy   tak,   ako   je   uvedené   vyššie   a   preto   sa   nestotožňujeme a nesúhlasíme   s   tvrdením   navrhovateľa,   že   rozhodnutie   výboru   je   antidatované,   a   že rozhodovanie výboru by mohlo byť povrchné a formálne...

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnuté rozhodnutie Výboru... č. VP/18/09-K z 9. decembra 2009 s poukazom na §73b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»

II.

Podľa   § 73b   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa   porušili povinnosti   podľa   čl. 7   a   8,   sa   osoba, ktorá   vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár nesmie   vykonávať   funkcie,   zamestnania   a   činnosti,   ktoré   sú   nezlučiteľné   s   funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného   alebo   dozorného   orgánu   právnickej   osoby,   ktorá   bola   zriadená   na   výkon podnikateľskej   činnosti,   okrem   valného   zhromaždenia   a   členskej   schôdze.   Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa   čl. 5   ods. 7   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   ak   verejný funkcionár   vykonáva   funkciu,   zamestnanie   alebo   činnosť   podľa   odsekov   1   a   2   v   čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie   takú   funkciu,   zamestnanie   alebo   činnosť   skončiť   alebo   vykonať   zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7... uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl. 7... uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Vychádzajúc   z návrhu   navrhovateľa   bolo   úlohou   ústavného   súdu   preskúmať   ním namietané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/18/08-K z 9. decembra 2009 z hľadiska toho, či bolo zákonné a či nebolo jeho konanie ako verejného funkcionára, za ktoré mu označeným rozhodnutím   výboru   bola   uložená   pokuta,   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ   sa   v návrhu   domáha   zrušenia   namietaného   rozhodnutia   výboru z niekoľkých   dôvodov,   ktoré   sú   špecifikované   aj   vo   vyjadrení   výboru   k jeho   návrhu z 9. marca 2010. Ústavný súd je toho názoru, že niektoré dôvody sa v podstate zhodujú aj s jeho   námietkami   prednesenými   v konaní   vedenom   na   ústavnom   súde   pod   sp. zn. IV. ÚS 263/09.   Týmto   uznesením   25.   septembra   2009   potvrdil   iné   rozhodnutie   výboru sp. zn.   VP/48/08-K   z 3.   decembra   2008   o uložení   pokuty   navrhovateľovi   za   porušenie citovaného   ústavného   zákona   za   rok   2007.   Preto   sa   v tomto   rozhodnutí   ústavný   súd podrobne už nesústredil na opakované námietky navrhovateľa (napr. k otázke nedodržania procesnej lehoty na rozhodnutie, nesprávnej interpretácie a aplikácie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na jeho prípad a podobne), ale len na tie relevantné námietky, ktoré sú v danej veci z jeho pohľadu podstatné a na ktoré bolo potrebné reagovať.

Prvá   námietka   navrhovateľa   smerovala   k tomu,   že   namietaným   rozhodnutím   mu výbor 9. decembra 2009 uložil pokutu, teda v čase, keď už nebol členom dozornej rady (z funkcie bol odvolaný 15. októbra 2008). Ústavný súd po preskúmaní spisu a vyjadrení účastníkov   však   nezistil   v   postupe   výboru   také   skutočnosti,   ktoré   by   mali za   následok prípadné   zrušenie   namietaného   rozhodnutia   najmä   s ohľadom   na   to,   že   navrhovateľ   sa považuje   za   verejného   funkcionára   i   rok   od   skončenia   funkcie (čl. 3   ods. 1   v spojení s čl. 7 a 8), a výbor   začal   konanie   proti   navrhovateľovi   ešte   16.   septembra   2009,   resp. 18. septembra 2009.

Navrhovateľ tiež namietal, že výbor mal konanie zastaviť a aplikovať na daný prípad čl. 9 ods. 12 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Táto námietka však tiež nie je opodstatnená, pretože navrhovateľ sa pred začatím konania nikdy nevzdal tejto funkcie, ale bol z nej odvolaný 15. októbra 2008.

Podstatou tretej námietky navrhovateľa je to, že za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona   o ochrane   verejného   záujmu   bol   už   postihnutý   rovnakou   pokutou   v roku   2008 na základe rozhodnutia výboru sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008. Ústavný súd ani tejto námietke však vyhovieť nemohol, pretože zistil, že výbor namietaným rozhodnutím uložil sankciu za porušenie povinností navrhovateľa v roku 2008, a v prvom prípade táto sankcia bola uložená za rok 2007.

Aj keď ďalšie dve námietky navrhovateľa sa ukázali ako čiastočne opodstatnené napr.   na   strane   2   napadnutého   rozhodnutia   výbor   nesprávne   uvádza,   že   navrhovateľ nevyužil možnosť skončiť výkon funkcie, resp. vzdať sa funkcie verejného funkcionára podľa   čl. 7   ods. 7   (mal   byť správne   uvedený   čl. 9   ods. 14,   pozn.),   čo   výbor   aj   priznal vo svojom vyjadrení k návrhu, prípadne, že „vo výrokovej časti nie je uvedené za ktoré konkrétne   obdobie   je   sankcia   uložená“,   vychádzajúc   z odôvodnenia   namietaného rozhodnutia   a skutkových   okolností   daného   prípadu   je   zrejmé,   že   vykonávanie   živností na základe   živnostenského   zákona   navrhovateľom   je   v rozpore   s ústavným   zákonom o ochrane verejného záujmu. Konštatoval to aj ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 263/09 z 25. septembra 2009. Zo Živnostenského registra Slovenskej republiky tiež vyplýva, že navrhovateľ podnikal a ďalej podniká vo viacerých činnostiach pod dvomi obchodnými   menami.   Teda   počas   obdobia,   keď   bol   členom   dozornej   rady   (i rok   po skončení   funkcie v priebehu   roka   2008   v zmysle   čl. 3   ods. 2   v spojení   s čl. 7   a čl. 8 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu)   vykonával   nepochybne   činnosť nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie.

Vychádzajúc   najmä   z   ústavne   konformnej   interpretácie   ustanovenia   čl. 5   ods. 2 druhej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu („Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.“) v kontexte so skutočnosťou, že navrhovateľ podľa zistenia výboru i ústavného súdu vykonával v rozhodnom období podnikateľskú činnosť na základe   živnostenského   oprávnenia   (čo   ani   sám   nespochybňuje),   po   preskúmaní namietaného   rozhodnutia   musel   ústavný   súd   konštatovať,   že   navrhovateľ   porušil   svoje povinnosti   vyplývajúce   z čl. 5   ods. 2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu a evidentne nerešpektoval upozornenia výboru. Keďže rozhodnutie výboru obsahuje tiež výrokovú časť, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, nemal ústavný súd inú možnosť, len dať za pravdu výboru a námietky navrhovateľa odmietnuť.

Zmyslom   a účelom   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov   s uvedeným verejným   záujmom   v súvislosti   s výkonom   svojej   funkcie   a predchádzať   zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. V záujme tohto cieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8) rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu činností,   funkcií   a   zamestnaní   nezlučiteľných   so   zastávanou   verejnou   funkciou (III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).

Pokiaľ navrhovateľ tieto obmedzenia nerešpektoval, tak ako to konštatoval výbor v napádanom rozhodnutí sp. zn. VP/18/09-K z 9. decembra 2009, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Na základe tohto záveru ústavný súd navrhovateľom napádané rozhodnutie výboru sp. zn.   VP/18/09-K   z 9.   decembra   2009   v súlade   s ustanovením   § 73b   ods. 3   zákona o ústavnom súde potvrdil.

Okrem toho navrhovateľ (zastúpený advokátom) v návrhu tvrdí, že v konaní pred výborom boli porušené aj jeho viaceré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a Listinou základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a žiada, aby ústavný súd vec prerokoval v jeho prítomnosti.

K tomu   ústavný   súd   uvádza,   že   konanie   o preskúmanie,   či   konanie   verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií   verejných   funkcionárov,   je   zásadne   neverejné   a je   osobitným   druhom   konania upraveným v zákone o ústavnom súde. Ústavný súd preto požiadavku navrhovateľa, aby v tomto konaní bola vec prerokovaná v jeho prítomnosti, odmietol ako nedôvodnú.

Vzhľadom   na   to,   že   konanie   verejného   funkcionára   bolo   v rozpore   s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu a namietané rozhodnutie výboru považoval ústavný súd za zákonné a vecne správne, bolo už bez právneho významu zaoberať sa jeho návrhom, že v konaní pred výborom boli porušené aj jeho niektoré základné práva zakotvené v ústave, dohovore a listine.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010