znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 141/07-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   1. októbra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P. S., spol. s r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. K. H., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 70/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti P. S., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 70/99 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Kežmarok   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 2 Cb 70/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti P. S., spol. s r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume   50 000   Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Kežmarok j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti P. S., spol. s r. o.,   trovy   konania   v   sume   6 296 Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. K. H., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 141/07-09   z   15.   mája   2007   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   obchodnej spoločnosti P. S., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 70/99.

Na základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 Spr. 0/326/2007 z 27. júla 2007 k prijatej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Tak   skutková   ako   právna   zložitosť   predmetného   sporu   je   značná,   čo   je   zrejmé už z doposiaľ vykonaného dokazovania, z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. V danej vecí je potrebné riešiť množstvo otázok z rôznych odvetví práva o. i. z práva colného.

Doposiaľ vykonané procesné úkony:

- nápad 1. 2. 1999

- toho istého dňa výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

- poplatok zaplatený 5. 2. 1999

- 23. 2. 1999 vydaný platobný rozkaz

- 8. 3. 1999 odpor proti platobnému rozkazu

- 10. 3. 1999 výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odpor

- 15. 4. 1999 prevod do registra Cb z registra Rob

- 23. 4. 1999 kópia odporu zaslaná na vyjadrenie proti strane

- 18. 5. 1999 doručené vyjadrenie

- 7. 6. 1999 došlo písomné stanovisko odporcu

- 10. 6. 1999 pojednávanie - vyhlásený rozsudok

- 24. 8. 1999 odvolanie proti rozsudku

- 31. 8. 1999   výzva   odporcovi   na   doručenie   ďalšej   kópie   odvolania   a   výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

- 1. 10. 1999 zaplatený súdny poplatok za odvolanie

- 7. 10. 1999 odvolanie zaslané na vyjadrenie proti strane, ktoré bolo doručené dňa 19. 11. 1999

- 3. 4. 2000 spis predložený Krajskému súdu Prešov

- nasledovali procesné úkony krajského súdu adresované účastníkom konania, ich právnym zástupcom na čo reagoval odporca podaním doručené súdu 22. 5. 2000

- právna zástupkyňa žalobcu bola urgovaná podaním zo dňa 24. 5. 2000, toho istého dňa bolo doručené vyjadrenie Krajskému súdu v Prešove

- ďalšie podanie bolo 12. 6. 2000, 13. 6. 2000

- pojednávanie   dňa   19. 6. 2000   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   doplnenia dokazovania

- na pojednávaní dňa 28. 8. 2000 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie

- 2. 10. 2000   okresný   súd   doručoval   uznesenia   krajského   súdu   s   tým,   že   vyzval odporcu a právnu zástupkyňu navrhovateľa na predloženie a navrhnutie dôkazov v zmysle uznesenia krajského súdu

- 2. 11. 2000 reagoval odporca,   právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala predĺžiť lehotu na zabezpečenie dôkazov, vyjadrenie súdu doručila 5. 7. 2001 (správne 5. júna 2001, pozn.)

- pojednávanie dňa 14. 6. 2001 súd odročil na neurčito s tým, že to žiadal odporca v záujme zvoliť si právneho zástupcu

- ďalšie pojednávania sa uskutočnili 2. 10. a 4. 10. 2001

- pojednávanie 26. 11. 2002 bolo zrušené

- pojednávanie   dňa   22. 4. 2003   bolo   odročené   na   20. 5. 2003   s   tým,   že   právny zástupca navrhovateľa bol zaviazaný doplniť dokazovanie predložením dokladu o zaplatení faktúry z júna 1998

- pojednávanie dňa 20. 5. 2003 bolo odročené na 19. 6. 2003 za účelom predvolania právnej   zástupkyne   navrhovateľa   a   vyzvanie,   aby   predložila   leasingovú   zmluvu,   teda za účelom doplnenia ďalších dôkazov

- pojednávania sa ďalej uskutočnili dňa 17. 10. 2003, 20. 10. 2003 (pozn. ústavného súdu - pojednávanie nebolo ani nariadené), 19. 10. 2004, 12. 5. 2005, 28. 3. 2006 - termíny týchto pojednávaní boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

- termín   pojednávania   nariadený   na   27. 2. 2007   -   bol   zrušený   z   dôvodu ospravedlnenia sa odporcu   zo zdravotných   dôvodov   (amputácia nohy)   s tým,   že žiadal pojednávanie odročiť, nakoľko sa ho chce zúčastniť

- momentálne je termín pojednávania nariadený na 11. 9. 2007 Pojednávanie prerušené uznesením v súlade s ustanovením § 107 a nasl. O. s. p. pre prekážky   tam   uvedené   nebolo.   Nenastal   dôvod   na   prerušenie   konania,   ani   na   jeho zastavenie pre prekážky uvedené v týchto ustanoveniach.

Nie   je   možné   jednoznačne   konštatovať,   že   boli   prieťahy,   ktoré   spôsobila sťažovateľka,   avšak   z   uvedených   procesných   úkonov   tak   ako   je   to   rozpísané   vyššie   je zrejmé, že jej účasť na pojednávaniach bola sporadická.

Prieťahy,   ktoré   boli   spôsobené   súdom   okrem   objektívnych   dôvodov   spočívajú aj v dôvodoch   subjektívnych   spojených   so   zdravotným   stavom   sudkyne   a   preto   ich nepovažujeme   za   prieťahy   zbytočné   (práceneschopnosť   14. 2.   až   18. 2. 2000,   4. 3.   až 11. 3. 2002, 10. 6. až 27. 6. 2002, 24. 2. až 25. 3. 2003, 18. 10. až 11. 12. 2004, 6. 5. až 12. 5. 2005,   12. 12. 2005   až   5. 1. 2006,   27. 3.   až   31. 3. 2006,   pravidelne   navštevuje odborného lekára).“

Rovnaké skutočnosti ako uviedol okresný súd zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu vo veci sp. zn. 2 Cb 70/99.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa ku stanovisku okresného súdu nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 2 Cb 70/99 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka   sa   podanou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vychádza   zo   svojej   ustálenej judikatúry   (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v   súlade   s   ktorou   možno   za   konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   žaloba   sťažovateľky o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom (dovoznej prirážky, cla a colných poplatkov z predmetu leasingu). I keď sa vec z právneho a skutkového hľadiska javí ako zložitejšia, ako na to poukázal vo svojom vyjadrení i okresný súd, ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti,   ktoré   by   zdôvodňovali   takmer   osemročný   priebeh   konania   jeho   zložitosťou, najmä ak Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) už na začiatku konania vo svojom uznesení sp. zn. 1 Cob 127/00 z 28. augusta 2000 (ktorým zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 Cb 70/99 z 10. júna 1999 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci), vyslovil svoj právny názor na danú vec, ktorým sa mal okresný súd riadiť. Okresný súd však počas ďalšieho obdobia takmer 7 rokov po vrátení veci na ďalšie konanie nedokázal organizovať svoju   prácu   tak,   aby mohol   vo veci   samej   rozhodnúť a odstrániť tak stav právnej neistoty účastníkov konania.

2. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka ako účastníčka konania vedeného okresným súdom podstatne neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania, hoci je pravdou, že sa jej právna zástupkyňa nezúčastnila dvoch pojednávaní v máji a októbri 2003 (vopred sa však riadne ospravedlnila a požiadala okresný súd, aby konal v jej neprítomnosti).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že i keď v predmetnej veci okresný súd spočiatku konal a vo veci 10. júna 1999 i rozhodol, jeho rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie už 13. septembra 2000. Od tohto obdobia však bola činnosť okresného súdu neefektívna, a hoci 2. októbra 2001 odročil pojednávanie na 4. október 2001 za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo   veci   samej,   toto   pojednávanie   nakoniec   odročil   za   účelom   doplnenia   dokazovania. Od tohto   obdobia   došlo   i   k   niekoľkomesačnému   obdobiu   nečinnosti   bez   akejkoľvek zákonnej prekážky až do 13. marca 2003, keď určil termín pojednávania na 22. apríl 2003 (nečinnosť 17 mesiacov). Takýmto obdobím je i obdobie od 17. októbra 2003, keď sa konalo posledné pojednávanie, až do prerokovania sťažnosti ústavným súdom (nečinnosť takmer 47 mesiacov).

Uvedený postup okresného súdu od podania žaloby nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zbytočné prieťahy v tomto konaní priznal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Ústavný súd neakceptoval jeho tvrdenie, že dlhodobá práceneschopnosť zákonného sudcu za obdobie od nápadu veci do 1. januára 2005 mala vplyv na zbytočné prieťahy v konaní.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (napr. I. ÚS 23/03,   I. ÚS 141/03), že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť sudkyne) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia (m. m.   I. ÚS 39/00,   I. ÚS 55/02).   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   neuviedol   žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Vychádzajúc zo stavu, v ktorom sa konanie pred okresným súdom nachádza, ústavný súd dospel k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 70/99 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 2   Cb 70/99   konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka   požadovala   za   porušenie   svojho   základného   práva   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 2 Cb 70/99 a najmä na povahu veci a predmet sporu ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. K. H. Sťažovateľka trovy konania nevyčíslila.

Ústavný súd pri ich priznaní vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 882 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   za   každý   úkon po 2 970 Sk a k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál (§ 16 vyhlášky). Úhrada jej bola priznaná v celkovej sume 6 296 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2007