znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 141/06-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   MUDr. D.   B.,   B., zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ing.   V.   Č.,   B.,   v   ktorej   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 70/04, na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2006, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25 C 70/04 p o r u š i l základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. MUDr. D. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún), ktoré mu je Okresný   súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania MUDr. D. B. v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) na adresu jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. V. Č., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti MUDr. D. B. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 141/06-27   z   11. júla 2006   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ing.   V.   Č.,   B.,   v ktorej   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 70/04. Svoju sťažnosť sťažovateľ doplnil podaním z 1. júna 2006.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 24. februára 1999 podal okresnému súdu žalobu   o zaplatenie   1 394 345 Sk   s príslušenstvom,   ktorá   bola   zaevidovaná   pod   sp. zn. 11 C 251/01.   Spis   v uvedenej   veci   bol   okresným   súdom   postúpený   Krajskému   súdu v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“),   na   ktorom   bol   vedený „asi   2-roky“ pod   sp. zn. 19 Cb 41/99.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. Ndob 132/2001 z 27. februára 2001 rozhodol, že miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie uvedenej veci je okresný súd.

Okresný   súd   12. novembra 2001   konanie   v   predmetnej   veci   uznesením   zastavil. Sťažovateľ   uviedol,   že   na   zastavenie   konania   ho   zákonný   sudca „navádzal“, resp. „nanútil“ mu   ho,   s   tým,   že „zneužil   skutočnosť,   že   sťažovateľ   nemá   právnické vzdelanie“.   Proti   uzneseniu   o zastavení   konania   podal   sťažovateľ   23. januára 2002 odvolanie.

Sťažovateľ   požiadal   9. augusta 2002   zákonného   sudcu   v   uvedenej   veci   JUDr. B., dozorujúceho prokurátora a vyšetrovateľa o odstránenie prieťahov vo viacerých konaniach.

Dňa   11. decembra 2002   sťažovateľ   požiadal   o   odstránenie   prieťahov   v konaní aj predsedu okresného súdu, a súčasne ho v tomto podaní upozornil, že zákonný sudca v tomto   konaní   podľa   neho   nekonal   vo   veci   žiadosti   o vydanie   predbežného   opatrenia, čím „hrubo porušoval zákon“.

Dňa 30. apríla 2003 sťažovateľ podal sťažnosť ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.

Konanie v tejto veci bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 11 C 251/01, neskôr bolo okresným súdom evidované pod sp. zn. 11 Nc 1687/01 a v súčasnosti je vedené pod sp. zn. 25 C 70/04.

Sťažovateľ   v tejto   veci   podal   sťažnosť   Európskemu   súdu   pre   ľudské   práva   ešte v roku 2000, pretože podľa neho „správne predpokladal, že orgány moci štátu Slovenská republika budú konať ako pomätenci, čo napokon od roku 1999 preukazujú naďalej, bez minimálnej   snahy   vec   právoplatne   ukončiť“. Sťažovateľ   ďalej   v rámci   svojej   sťažnosti považoval za potrebné zdôrazniť, že obvineným (zrejme žalovaným v uvedenom konaní) bol preukázaný spáchaný trestný čin poškodzovania veriteľa, ako aj trestný čin podvodu, no napriek tomu neboli dosiaľ „postavení pred trestný súd“.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   ústavnému   súdu   navrhol, aby rozhodol, že:

„II. A. Práva sťažovateľa boli porušené nečinnosťou Okresného súdu v Trnave. II. B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť MUDr. D. B. finančné zadosťučinenie vo výške 10.000.000,- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Okresný súd v Trnave má povinnosť odstrániť prieťahy v konaní má urgovať konanie dozorujúceho prokurátora JUDr. J. a vyšetrovateľa npor. Ing. M.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   podaním zo 7. augusta 2006   oznámil,   že   súhlasí   s   upustením   od   konania   ústneho   pojednávania v predmetnej veci.

Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril na základe výzvy ústavného súdu podaním   č.   Spr 1372/06   zo   14. augusta 2006   prostredníctvom   svojej   predsedníčky. Vo svojom   vyjadrení   predsedníčka   okresného   súdu   podrobne   popísala   priebeh preskúmavaného konania a následne uviedla, že toto konanie „... je stále prerušené, spis je na lehote na deň 30. 9. 2006, kedy sa opätovne bude zisťovať stav vyšetrovania v trestnej veci vedenej proti odporcovi a spol.

Sťažnosť navrhovateľa nepovažujem za dôvodnú, vo veci súd koná v zmysle zákona, keďže predmetná vec je prerušená, nemôžu sa vykonávať vo veci úkony.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania od prijatej sťažnosti, nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci“.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ   sa   podaním   označeným   ako „1. Oprava   a   zmena   žalovaného 2. Upresnenie   petitu“ doručeným   okresnému   súdu   22. októbra 2001   domáhal   zaplatenia svojej   pohľadávky   vzniknutej   zo   zmluvy   o   pôžičke   uzavretej   15. januára 1998   proti žalovaným JUDr. F. G., T. a F. G. ml., T. (ďalej len „žalovaní“). V uvedený deň doručil sťažovateľ okresnému súdu aj svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia v uvedenej veci.

Podľa zápisnice spísanej 12. novembra 2001 na základe predvolania sa na okresný súd dostavil sťažovateľ, ktorý v uvedenej veci uviedol, že jeho návrh z 22. októbra 2001 má súd považovať za nový návrh (sťažovateľ v ňom označil iných žalovaných a vymedzil iný petit než vo veci vedenej   okresným súdom   pod   sp.   zn. 11 C 251/01).   Okresný súd konanie   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   11 C 251/01   na   základe   vyjadrenia   sťažovateľa z 12. novembra 2001 zastavil.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z   20. novembra 2001   okresný   súd   zapísal podanie   sťažovateľa   ako   nový   nápad   do   registra   „Nc“,   kde   mu   bola   pridelená   spisová značka 11 Nc 1687/01.

Listom   z   24. januára 2002   vyzval   okresný   súd   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia v lehote 10 dní.

Sťažovateľ   na   túto   výzvu   súdu   odpovedal   podaním   doručeným   súdu   6. februára 2002, v ktorom požiadal o pridelenie právneho zástupcu. V ten istý deň okresnému súdu predložil aj žiadosť o vydanie predbežného opatrenia zo 4. februára 2002.

Pokynom   z   8. januára 2003   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   doručiť   sťažovateľovi formulár o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré mal vyplniť v lehote 10 dní   a taktiež   ho   vyzval,   aby   súdu   predložil   aktuálne   potvrdenie   z úradu   práce, či je nezamestnaný a v akej výške poberá hmotné zabezpečenie, resp. iné dávky v tej istej lehote.   Sťažovateľ   na   túto   výzvu   okresného   súdu   reagoval   podaním   doručeným 28. januára 2003, v prílohe ktorého boli aj vyžiadané potvrdenia.

Uznesením sp. zn. 11 Nc 1687/01 z 24. júna 2003 okresný súd sťažovateľovi v tomto konaní ustanovil právneho zástupcu advokáta JUDr. R. C., T. Na základe pokynu z toho istého dňa bolo uvedené uznesenie expedované sťažovateľovi i jeho právnemu zástupcovi.

Na   č. l.   37   a   38   bola   v   uvedenom   spisovom   materiáli   pripojená   odpoveď podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 2078/03 z 27. júna 2003 na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní sp. zn. 11 C 251/01 a sp. zn. 11 Nc 1687/01, v ktorej mu okrem iného oznámila, že túto nepovažuje za dôvodnú, pretože „... prieťahy v konaniach spôsobujete Vy sám, Vašimi podaniami, ktoré nemajú náležitosti riadnych podaní, sú zmätočné“.

Dňa 30. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie ustanoveného právneho zástupcu   proti   uzneseniu   z 24. júna 2003,   v   ktorom   požiadal   o jeho   zrušenie   vzhľadom na priateľský vzťah, ktorý má so žalovaným JUDr. F. G. Na základe pokynu z 1. júla 2003 bolo podané odvolanie doručené sťažovateľovi.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   22. júla 2003   požiadal   okresný   súd,   aby   mu na ochranu jeho práv v uvedenom konaní za právneho zástupcu ustanovil JUDr. J. V., B.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z   29. júla 2003   bola   okresným   súdom vyhotovená predkladacia správa a spisový materiál v uvedenej veci bol 1. augusta 2003 doručený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní.

Uznesením   č. k.   23 Co 147/03-45   z   22. septembra 2003,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 2003 bolo uznesenie okresného súdu z 24. júna 2003 potvrdené.

Spisový materiál v predmetnej veci bol späť okresnému súdu doručený 26. septembra 2003.   Na   základe   úpravy   z   3. októbra 2003   bolo   toto   uznesenie   krajského   súdu z 22. septembra 2003 doručované sťažovateľovi i ustanovenému právnemu zástupcovi.

V spisovom   materiáli   bol   na   č. l.   49   a   50   priložený   podnet   na   trestné   stíhanie sťažovateľa spísaný zákonným sudcom v uvedenej veci. Na č. l. 51 až 53 bolo v spisovom materiáli   priložené   vyjadrenie   sudcov   občiansko-právneho   úseku   okresného   súdu k námietke zaujatosti sťažovateľa vznesenej v konaní sp. zn. 11 C 251/01 proti všetkým sudcom okresného súdu.

Zákonný   sudca   podaním   z   19. januára 2004   vzniesol   námietku   zaujatosti v predmetnej   veci   a   predložil   spis   predsedovi   okresného   súdu   na   rozhodnutie   podľa § 15 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na pridelenie veci inému sudcovi.

Spisový   materiál   bol   následne   predsedníčkou   okresného   súdu   predložený na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti krajskému súdu 23. apríla 2004.

Sudca   krajského   súdu   podaním   z   10. februára 2004   vzniesol   námietku   zaujatosti v uvedenej   veci   vzhľadom   na   osobný   vzťah   so   žalovaným   JUDr.   F.   G.   a skutočnosť, že o tejto   veci   má   od   neho   osobné   poznatky.   Predseda   krajského   súdu   opatrením č. Spr. 120/2004 z 10. februára 2004 vo veci krajského súdu vedenej pod sp. zn. 10 NcC 3/04 určil namiesto vylúčeného JUDr. P. M. na prejednanie veci sudkyňu JUDr. Ľ. S.

Uznesením č. k. 10 NcC 3/04-60 z 13. februára 2004 vylúčil sudcu okresného súdu JUDr.   Ľ.   B. ml.   z   prerokovania   a   rozhodovania   danej   veci.   Okresnému   súdu   bolo   toto uznesenie doručené   4. marca   2004. Na   základe pokynu sudcu   z 8. marca 2004   bol spis v uvedenej veci predložený predsedníčke okresného súdu, ktorá opatrením č. Spr. 363/04 z 9. marca 2004   predmetnú   vec   (sp. zn.   11 Nc 1687/01)   pridelila   prostredníctvom generátora   elektronickej   podateľne   na   prerokovanie   inému   sudcovi   občiansko-právneho úseku.

Podľa   potvrdenia   z   11. marca 2004   bol   spis   v   uvedenej   veci   pridelený na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. J. H.. Vec bola následne na základe pokynu zákonnej sudkyne zo 16. apríla 2004 prevedená do registra „C“, kde jej bola pridelená spisová značka sp. zn. 25 C 70/04.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   15. apríla 2004   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu upravil svoj žalobný návrh, pričom v jeho závere dal na zváženie okresnému súdu, či vzhľadom k v predmetnej veci prebiehajúcemu trestnému stíhaniu vedenému Okresným riaditeľstvom Policajného zboru T., Úrad justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ T., ÚJaKP“) sp. zn. ČVS: OÚJP-194/10-1999, konanie v tejto veci nepreruší.

Dňa   10. mája 2004   nechala   zákonná   sudkyňa   požiadať   OR   PZ   T.,   ÚJaKP o zapožičanie trestného spisu sp. zn. ČVS: OÚJP-194/10-1999, pre prípad že spis zapožičať nemožno   požiadala   o zaslanie   uznesení   o začatí   trestného   stíhania   prípadne   uznesení o vznesení obvinenia a zaslanie informácií, v akom štádiu sa nachádza uvedené konanie, či si   v   ňom   sťažovateľ   ako poškodený   uplatnil   nárok   na náhradu   škody   (kedy   a v akej výške), ako aj o zaslanie kópie zápisnice, kde bola náhrada škody uplatnená v lehote 15 dní.

Dňa 17. júna 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď   na výzvu z 10. mája 2004.   V prílohe   tohto   listu   bolo   uznesenie   o   vznesení   obvinenia   proti   žalovaným, ako aj zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného.

Okresný   súd   uznesením   č. k.   25 C 70/04-89   z   27. júla 2004   prerušil   konanie v uvedenej veci až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného OR PZ T., ÚJaKP pod sp. zn. ČVS: OUV-194/10-1999. Predmetné uznesenie bolo na základe pokynu sudcu   z   27. júla 2004   expedované   účastníkom   konania.   Zásielka   nebola   prevzatá JUDr. F. G. (vrátená okresnému súdu   26. augusta 2004).   Okresný súd následne požiadal o doručenie písomností Mesto T.

Podľa úradného záznamu spísaného 20. októbra 2004 (doručeného súdu 22. októbra 2004)   Mestom   T.,   mestskou   políciou   bolo   zistené,   že   JUDr.   F.   G.   sa na svojej   adrese trvalého pobytu nezdržiava, odsťahoval sa a nie je známa jeho nová adresa.

Pokynom   z   3. novembra 2004   okresný   súd   následne   zisťoval   miesto   pobytu JUDr. F. G.   prostredníctvom   Mestského   úradu   T.,   správy   väzníc,   Centrálnej   evidencii pobytu obyvateľstva B. a Sociálnej poisťovni. Odpovede z týchto inštitúcií boli okresnému súdu   doručené   v období   od   22. novembra 2004   do 26. novembra 2004,   okrem   odpovede zo Sociálnej   poisťovne,   ktorá   odpovedala   až   listom   doručeným   okresnému   súdu 15. júla 2005.

Pokynom   zo   14. januára 2005   zákonný   sudca   nechal   zaslať   výzvu   žalovanému F. G. ml. na oznámenie adresy   JUDr. F.   G.   a súčasne zaslať výzvu   OR PZ   T.,   ÚJaKP na vyžiadanie   spisu   sp.   zn.   ČVS:   OUV-194/10-1999,   resp. oznámenie   v akom   štádiu sa konanie nachádza v lehote 15 dní. Dňa 17. februára 2005 JUDr. F. G. oznámil okresnému súdu adresu, na ktorej sa zdržiava.

OR PZ T., ÚJaKP podaním zo 4. apríla 2005 (doručeným 7. apríla 2005) okresnému súdu oznámilo, že žiadaný trestný spis sa nachádza na okresnej prokuratúre na previerke a rozhodovaní o zaistení majetku obvinených na zaistenie nárokov poškodeného. V uvedenej trestnej   veci   bolo   vznesené   obvinenie   proti   žalovaným   a v súčasnej   dobe   prebieha vyšetrovanie.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 10. októbra 2005 bol od OR PZ T., ÚJaKP opätovne vyžiadaný spis sp. zn. ČVS: OUJP-194/10-1999, resp. oznámenie v akom štádiu sa konanie v tejto veci nachádza v lehote 15 dní. Táto výzva bola na základe pokynu zo 16. decembra 2005 okresným súdom urgovaná.

OR   PZ   T.,   ÚJaKP   podaním   doručeným   29. decembra 2005   okresnému   súdu oznámilo, že uvedená trestná vec je pred ukončením a predpokladaný termín ukončenia je január 2006.

Okresný súd na pokyn zákonnej sudkyne z 3. januára 2006 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby mu písomne oznámil, či trvá na podanom návrhu, keď si svoju škodu uplatnil v trestnom konaní, ktoré dosiaľ nie je skončené. Súčasne na základe pokynu z tohto dňa bol vrátený späť koncept vyšetrovacieho spisu.

Podaním doručeným okresnému súdu 12. januára 2006 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že sťažovateľ na podanom návrhu trvá.

Podaním doručeným 7. februára 2006 OR PZ T., ÚJaKP okresnému súdu oznámilo, že predmetná trestná vec je pred ukončením a termín preštudovania spisu je naplánovaný na 10. február 2006.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo 6. marca 2006 bol spis v tejto veci zaslaný ústavnému súdu.

Právny zástupca sťažovateľa listom z 21. septembra 2006 ústavnému súdu oznámil, že žiada o náhradu trov konania v predmetnej veci.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ústavným súdom preskúmavané konanie je v súčasnosti vedené okresným súdom pod   sp.   zn. 25 C 70/04 (táto spisová   značka   bola tomuto   konaniu pridelená   na základe pokynu zákonného sudcu zo 16. apríla 2004 na prevedenie tejto veci do registra „C“), avšak predmetné konanie nieslo pôvodne označenie sp. zn. 11 Nc 1687/01 a začalo už 22. októbra 2001 doručením podania sťažovateľa. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci bral do úvahy celú dĺžku konania v jeho komplexnosti a pri jeho hodnotení dospel k nižšie uvedeným záverom.

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o zaplatenie pohľadávky,   ktorá   vznikla   zrejme   v   dôsledku   trestného   činu   spáchaného   žalovanými. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu, ani s nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať vplyv na predĺženie konania v tejto veci.

B) Pri   hodnotení   druhého   z   kritérií   ústavný   súd   zistil,   že   správaniu   sťažovateľa možno vytknúť predovšetkým skutočnosť, že v predmetnej veci podal neperfektný, neurčitý návrh na začatie konanie, ktorého nedostatky bol nútený okresný súd následne odstraňovať prostredníctvom informatívneho výsluchu sťažovateľa.

V priebehu konania sťažovateľ zároveň využil svoje procesné právo a požiadal súd o ustanovenie právneho zástupcu.   Okresný   súd   uznesením   z 24. júna 2003   jeho žiadosti po zabezpečení podkladov pre rozhodnutie vyhovel, avšak v dôsledku odvolania podaného ustanoveným právnym zástupcom voči tomuto uzneseniu, sa konanie v tejto veci predĺžilo, za čo však nenesie zodpovednosť okresný súd.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).

C) Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   zistil   dlhé   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   ktoré   mali   vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z uvedených období nečinnosti okresného súdu trvajúce viac   ako   jedenásť   mesiacov   začalo   6. februára 2002,   keď   sťažovateľ   okresnému   súdu doručil svoju žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v predmetnom konaní a skončilo až 8. januára 2003,   keď   zákonný   sudca   nechal   pokynom   doručiť   príslušné   tlačivo na preukázanie osobných   a majetkových   pomerov   sťažovateľovi.   Po   splnení   tejto   výzvy sťažovateľom   28. januára 2003   však   okresný   súd   opätovne   v predmetnej   veci   takmer päť mesiacov,   t. j.   až   do   24. júna 2003   nevykonával   žiadne   procesné   úkony.   Nečinnosť okresného   súdu   vo   vyššie   označených   obdobiach   bez   toho,   aby   jeho   postupu   bránila zákonná prekážka je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že predmetné konanie bolo v období do vydania uznesenia o prerušení   konania   z   27. júla 2004   poznačené   obdobiami   trvajúcimi   viac   ako   šestnásť mesiacov,   v ktorých   v dôsledku   nečinnosti   okresného   súdu   dochádzalo   k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania   vedeného okresným súdom považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný   súd   uznesením   č. k.   25 C 70/04-89   z   27. júla 2004   konanie   v   predmetnej   veci podľa § 109 ods. 2 OSP prerušil, a teda došlo k vzniku zákonnej prekážky, ktorá bráni ďalšiemu postupu okresného súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, ústavný súd žiadosti sťažovateľa v časti, v ktorej žiadal, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 25 C 70/04 bez prieťahov, nevyhovel.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume   10 000 000 Sk,   ktoré   odôvodnil   postupom   okresného   súdu   v predmetnej   veci, v dôsledku ktorého je toto konanie poznačené zbytočnými prieťahmi.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 20 000 Sk.   Táto   suma   zohľadňuje   predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku   zbytočných prieťahov   v tomto   konaní   (šestnásť   mesiacov),   a s nimi   spojenú   nemajetkovú   ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania   pred   ústavným   súdom   v sume   13 904 Sk,   ktoré   bližšie   špecifikoval   ako   súčet odmeny   za   štyri   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   ďalšia   porada s klientom 2 h, písomné podanie vyjadrenia, písomné vyjadrenie k výzve) vrátane režijného paušálu.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

Ústavný   súd   sťažovateľovi   nepriznal   jeho   právnym   zástupcom   uplatnený   nárok na úhradu úkonov právnej služby - vyjadrenie vo veci, písomné vyjadrenie k výzve a porada s klientom 2 h. Zo spisu ústavného súdu v tejto veci vyplýva, že sťažovateľ v prílohe svojho podania   z   1. júna 2006   ústavnému   súdu   doručil   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie zvoleným advokátom, podaním zo 7. augusta 2006 právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci   a podaním   z 21 septembra 2006   si   právny   zástupca   uplatnil nárok   na   úhradu   trov konania.

Vzhľadom   na   uvedené   je   zrejmé,   že   ani   jedno   z   podaní   právneho   zástupcu neobsahovalo právne relevantné skutočnosti týkajúce sa veci samej, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie ústavného súdu, ale spočívali len v oznámení súhlasu s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci a uplatnení náhrady trov konania, navyše žiaden   z vykonaných   úkonov   podľa   ústavného   súdu   nevyžadoval   vykonanie   ďalšej dvojhodinovej porady s klientom a advokát sám potrebu takejto porady vo svojom podaní neodôvodnil.

Vzhľadom na uvedené možno teda trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) vrátane režijného   paušálu   (2 x   2 730 Sk   +   2 x   164 Sk   =   5 788 Sk).   Náhrada   trov   konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje sumu 5 788 Sk.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   priznal   odmenu   v sume   5 788 Sk a v zostávajúcej časti jeho nároku na náhradu trov konania nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006