znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 141/05-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya   prerokoval   sťažnosť   m.   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   F.,   T.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 27/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo m. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenskej postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 27/97   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 27/97   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia m. S. na účet advokáta JUDr. J. F., T., vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2005 doručená sťažnosť m. S. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. F., T., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 27/97 žalobcu m. S. proti žalovanému K. S., s. r. o., o zaplatenie 21 141,40 Sk s prísl. z titulu nájmu nebytových priestorov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresnému súdu podal žalobu v októbri 1996 o zaplatenie 21 141,40 Sk s prísl. z titulu nájmu. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 6 Ro   1963/96   a toho   času   sa   vedie   pod   sp.   zn.   14   C   27/97.   Podľa   názoru   sťažovateľa okresný súd nekoná v danej právnej veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi bolo naposledy doručené uznesenie Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z 13. júna 2001.

Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že konanie, ktorého je účastníkom, do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.

Sťažovateľ si uplatňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100   000   Sk.   Domnieva   sa,   že   doba,   ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   až   dosiaľ,   je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby je sťažovateľ v stave právnej neistoty. Sťažovateľ potrebuje finančné prostriedky na zabezpečenie prevádzky mestského úradu   a zveľaďovanie mesta.   V prípade   prieťahov v konaní je problematické   zabezpečiť výkon samosprávy.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trnava v konaní o zaplatenie nájmu s prísl. vedenom pod sp. zn. 14 C 27/97 porušil základné právo M. S. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

2. Prikazuje tomuto súdu vo veci konať v súlade s OSP, Obč. zák. a ďalšími platnými predpismi vzťahujúcimi sa na túto vec bez zbytočných prieťahov.

3.   Priznáva M.   S.   primerané finančné zadosťučinenie   ako   náhradu   nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- Sk, ktorú je povinný Okresný súd v Trnave zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť M. S. trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/04 Z. z. a § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Hodnota veci: 100.000,- Sk.

- (...) prevzatie veci (...) 3.650,- Sk

- (...) sťažnosť (...) 3.650,- Sk

- (...) režijný paušál 2 x 150,- Sk

Spolu trovy činia sumu 7.600,- Sk, ktoré nech OS Trnava zaplatí na účet právneho zástupcu (...) do 3 dní od právoplatnosti nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu   podaním   z 24.   júna   2005.   V tomto   podaní   uvádza,   že   sťažnosť   považuje za opodstatnenú za obdobie od 5. júna 2002 do 6. júna 2005.

Predsedníčka   okresného   súdu   uviedla   v podaní   z 24.   júna   2005   v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“), že   netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právny zástupca sťažovateľa podaním z 1. júla 2005 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 141/05-7 z 11. mája 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosti veci, správania účastníkov a postupu súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe   týchto   hľadísk   predmetné   konanie   o zaplatenie   21   141,40   Sk   z titulu   nájmu nebytových priestorov nemožno hodnotiť ako konanie po skutkovej alebo právnej stránke zložité.

Pri   kritériu   „správanie   sťažovateľa“   v preskúmavanej   veci   ústavný   súd   zistil, že k celkovej dĺžke konania prispel aj sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca, ktorý viackrát ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaniach.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup   okresného   súdu“,   je   potrebné   uviesť, že ústavný   súd   sa   zaoberal   tvrdeniami   sťažovateľa,   resp.   jeho   právneho   zástupcu a vychádzal aj z obsahu spisu.

Zo   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   v predmetnej   právnej   veci   boli vykonané tieto úkony:

Dňa 23. októbra 1996 bol na okresnom súde podaný návrh na vydanie platobného rozkazu.

Dňa 12. novembra 1996 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 16. decembra 1996 bol zaplatený súdny poplatok.Dňa 3. januára 1997 bol vydaný platobný rozkaz.Dňa 30. januára 1997 došiel okresnému súdu odpor proti platobnému rozkazu.Dňa 3. februára 1997 bol daný pokyn na prevedenie veci do registra „C“.Dňa 21. februára 1997 bol vytýčený termín pojednávania na 4. apríl 1997.Dňa 4. marca 1997 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 3. apríla 1997 došli okresnému súdu listinné dôkazy od žalobcu.Dňa 4.   apríla   1997   sa   uskutočnilo pojednávanie (žalobca   a jeho právny zástupca neboli prítomní).

Dňa   28.   apríla   1997   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   mien   likvidátorov   firmy M., š. p. v likvidácii, S.

Dňa   12.   mája   1997   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní.

Dňa 14. mája 1997 sa uskutočnilo pojednávanie (žalobca a jeho právny zástupca neboli prítomní).

Dňa   7.   októbra   právny   zástupca   žalobcu   navrhol,   aby   bol   vypočutý   dožiadaným súdom v Trebišove. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

Dňa 10. októbra 1997 sa uskutočnilo pojednávanie (žalobca a jeho právny zástupca neboli prítomní).

Dňa 14. októbra 1997 okresný súd dožiadal Okresný súd Trebišov o výsluch žalobcu.Dňa 21. novembra 1997 Okresný súd Trebišov požiadal okresný súd o pripojenie č. l. 18 a 19 k zápisnici.

Dňa 3. decembra 1997 bola Okresnému súdu Trebišov zaslaná zápisnica.Dňa   28.   januára   1998   bol   uskutočnený   výsluch   na   dožiadanom   Okresnom   súde Trebišov.

Dňa 9. februára 1998 okresný súd urgoval vybavenie dožiadania Okresným súdom Trebišov.

Dňa 19. marca 1998 bola zápisnica z dožiadaného výsluchu zaslaná na vyjadrenie žalovanému.

Dňa 18. mája 1998 bol Okresný súd Košice – obchodný register dožiadaný o zaslanie výpisu z obchodného registra M., š. p., S.

Dňa 1. júna 1998 došiel okresnému súdu žiadaný výpis z obchodného registra.Dňa 6. augusta 1998 bol nariadený termín pojednávania na 14. október 1998.Dňa 21. augusta 1998 došlo ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní.Dňa 6. októbra 1998 bol zrušený termín pojednávania vytýčeného na 14. október 1998 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 13. októbra 1998 došlo okresnému súdu ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní.

Dňa 20. októbra 1998 bol vytýčený termín pojednávania na 13. január 1999. Dňa 13. januára 1999 sa uskutočnilo pojednávanie (žalobca a jeho právny zástupca neboli prítomní).

Dňa   14.   januára   1999   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   žalobcu na pojednávaní. Na pojednávaní bol vynesený rozsudok, ktorým sa žaloba zamietla.Dňa 12. apríla 1999 došlo okresnému súdu odvolanie žalobcu proti rozsudku.Dňa 21. apríla 1999 bol žalobca vyzvaný na zdôvodnenie svojho odvolania.Dňa 4. mája 1999 došlo okresnému súdu podanie žalobcu, ktorým doplnil dôvody odvolania.

Dňa 7. mája 1999 bol daný pokyn na doručenie odvolania žalovanému.Dňa 14. júla 1999 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa   4.   februára   2000   krajský   súd   si   vyžiadal   výpis   z obchodného   registra žalovaného.

Dňa 25. februára 2000 krajský súd urgoval výpis z obchodného registra.Dňa 20. marca 2000 došiel krajskému súdu výpis z obchodného registra žalovaného.Dňa 31. mája 2000 krajský súd vyzval žalovaného na oznámenie mena pracovníka, ktorý je poverený preberaním poštových zásielok.

Dňa 29. júna 2000 krajský súd urgoval výzvu z 31. mája 2000.Dňa 25. septembra 2000 krajský súd opäť urgoval výzvu z 31. mája 2000.Dňa 14. decembra 2000 krajský súd urgoval výzvu z 31. mája 2000.Dňa 17. apríla 2001 bola uložená poriadková pokuta D. M. za nesplnenie výzvy krajského súdu.

Dňa   16.   mája   2001   došlo   krajskému   súdu   odvolanie   proti   uzneseniu   o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 13. júna 2001 sa rozhodlo o odpustení poriadkovej pokuty.Dňa   13.   júna   2001   krajský   súd   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   a vec   mu   vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 14. augusta 2001 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 21. augusta 2001 bol spis pridelený zákonnej sudkyni JUDr. M. M.Dňa 5. septembra 2001 okresný súd si vyžiadal spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14 C 191/94.

Dňa   5.   júna   2002   bol   spis   pridelený   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu zákonnej sudkyni Mgr. A. T.

Dňa 3. júna 2005 bol určený termín pojednávania na 29. jún 2005.Dňa   6.   júna   2005   bol   právny   zástupca   žalobcu   vyzvaný   na   doplnenie   listinných dôkazov.

Dňa 21. júna 2005 došli okresnému súdu vyžiadané listinné dôkazy.

Dňa 29. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci sa nedostavili). Bol určený nový termín pojednávania na 10. august 2005.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu, že v období od 5. júna 2002 (spis pridelený novej zákonnej sudkyni) do 3. júna 2005   (určený   termín   pojednávania)   neboli   okresným   súdom   vykonané   žiadne   úkony vo veci, a toto obdobie ústavný súd hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 3 rokov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 14 C 27/97, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 27/97 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv.

Právny   zástupca   sťažovateľa   si   uplatnil   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   podľa ustanovenia   §   9   ods.   1, §   11   ods.   2   a   §   14   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie   a prípravu   zastúpenia,   napísanie   sťažnosti),   pričom   za   jeden   úkon   si   uplatnil odmenu vo výške 3 650 Sk a režijný paušál vo výške 150 Sk, čo spolu predstavuje sumu 7 600 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby sumu vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk   za   každý   úkon),   ktorú   ústavný   súd   zaviazal   okresný   súd   uhradiť   právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2005