SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 141/04-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nepredĺžením pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú na miesto učiteľa náboženskej výchovy v Základnej škole v Budkovciach katechétke farnosti Budkovce a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2004 doručená sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „farnosť Budkovce“) z 24. februára 2004, podpísaná A. Z., farárom farnosti, vo veci namietaného porušenia čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom riaditeľky Základnej školy v Budkovciach nepredĺžením pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú na miesto učiteľa náboženskej výchovy katechétke farnosti Budkovce z dôvodu nesplnenia podmienky odbornej pedagogickej spôsobilosti.Sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
K sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť neobsahovala ani návrh rozhodnutia (petit), vymedzený v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 185/03, III. ÚS 269/03).
Ústavný súd listom z 25. marca 2004 (doručeným podľa doručenky 26. marca 2004) upozornil sťažovateľku na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval jej štatutárneho zástupcu, aby v lehote do 14 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky odstránil a pripojil k sťažnosti splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na výzvu ústavného súdu reagovala sťažovateľka podaním zo 6. apríla 2004 doručeným ústavnému súdu 7. apríla 2004, ku ktorému bolo pripojené Osvedčenie o právnej skutočnosti Č. j. : P-145/2000 z 28. augusta 2000 vydané Rímskokatolíckym arcibiskupstvom Košice a potvrdenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, cirkevného odboru č. : MK- 665/2000-320 z 15. augusta 2000 o právnej subjektivite farnosti Budkovce ako cirkevného útvaru Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike v zmysle § 5 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Z predložených listín taktiež vyplýva, že štatutárnym predstaviteľom sťažovateľky je A. Z., farár. K doplňujúcemu podaniu zo 6. apríla 2004 podpísanému štatutárnym zástupcom sťažovateľky však nebolo pripojené splnomocnenie pre konkrétneho advokáta na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
K sťažnosti sťažovateľky nebolo dosiaľ pripojené splnomocnenie pre advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka aj napriek výzve ústavného súdu z 25. marca 2004 tento nedostatok v stanovenej lehote neodstránila, hoci bola na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.
Ústavný súd preto sťažnosť po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou štatutárneho zástupcu sťažovateľky v podaní zo 6. apríla 2004, v ktorom uviedol: „Osvedčenie o právnej skutočnosti potvrdzuje moje postavenie na úrovni komerčného právnika a advokáta v Rímskokatolíckej cirkvi a vzhľadom na právne postavenie Rímskokatolíckej cirkvi ma opravňuje konať aj pred Ústavným súdom.“Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka - Rímskokatolícka cirkev - farnosť Budkovce - je právnickou osobou [cirkevným útvarom s právnou subjektivitou zriadeným Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike v zmysle § 4 ods. 3 a § 5 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 písm. g) a § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov]. Povinnosť právneho zastúpenia sťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom sa pri tom vzťahuje na všetky fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sa domáhajú ústavnej ochrany podľa čl. 127 ústavy. Oprávnenie štatutárneho orgánu zastupovať právnickú osobu v právnych vzťahoch a v jej mene robiť právne úkony nemá vplyv na osobitnú procesnú povinnosť sťažovateľa (vrátane právnickej osoby) byť v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) a ani toto procesné zastúpenie nenahrádza.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 2004