znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 141/04-9

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Rímskokatolíckej   cirkvi   -   farnosti   Budkovce   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného   čl.   24   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky nepredĺžením pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú na miesto učiteľa náboženskej   výchovy   v   Základnej   škole   v Budkovciach   katechétke   farnosti   Budkovce a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2004   doručená   sťažnosť   Rímskokatolíckej   cirkvi   -   farnosti   Budkovce   (ďalej   aj „sťažovateľka“ alebo „farnosť Budkovce“) z 24. februára 2004, podpísaná A. Z., farárom farnosti, vo veci namietaného porušenia čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom riaditeľky Základnej školy v Budkovciach nepredĺžením pracovného pomeru   uzavretého   na   dobu   určitú   na   miesto   učiteľa   náboženskej   výchovy   katechétke farnosti Budkovce z dôvodu nesplnenia podmienky odbornej pedagogickej spôsobilosti.Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   a 2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť neobsahovala ani návrh rozhodnutia (petit), vymedzený v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v uvedenej   veci   (II.   ÚS   37/02, III.   ÚS   185/03, III. ÚS 269/03).

Ústavný súd listom z 25. marca 2004 (doručeným podľa doručenky 26. marca 2004) upozornil   sťažovateľku   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval jej štatutárneho zástupcu, aby v lehote do 14 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky   odstránil   a pripojil   k sťažnosti   splnomocnenie   udelené   advokátovi   na zastupovanie   sťažovateľky   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pokiaľ   sťažnosť   nemá   byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   výzvu   ústavného   súdu   reagovala   sťažovateľka   podaním   zo   6.   apríla   2004 doručeným ústavnému súdu 7. apríla 2004, ku ktorému bolo pripojené Osvedčenie o právnej skutočnosti   Č.   j.   :   P-145/2000   z   28.   augusta   2000   vydané   Rímskokatolíckym arcibiskupstvom Košice a potvrdenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, cirkevného odboru č. : MK- 665/2000-320 z 15. augusta 2000 o právnej subjektivite farnosti Budkovce ako cirkevného útvaru Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike v zmysle § 5 ods. 2 v spojení   s §   13   ods.   1 písm.   g)   zákona č.   308/1991 Zb.   o slobode   náboženskej   viery a postavení   cirkví   a náboženských   spoločností   v znení   neskorších   predpisov. Z predložených listín taktiež vyplýva, že štatutárnym predstaviteľom sťažovateľky je A. Z., farár.   K doplňujúcemu   podaniu   zo   6.   apríla   2004   podpísanému   štatutárnym   zástupcom sťažovateľky   však   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   konkrétneho   advokáta na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

K sťažnosti sťažovateľky nebolo dosiaľ pripojené splnomocnenie pre advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka aj napriek výzve ústavného súdu z 25. marca 2004 tento nedostatok v stanovenej lehote neodstránila, hoci bola na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   po   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods.   2 citovaného zákona odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou štatutárneho zástupcu sťažovateľky v podaní zo 6. apríla 2004, v ktorom uviedol: „Osvedčenie o právnej skutočnosti potvrdzuje moje postavenie na úrovni komerčného právnika a advokáta v Rímskokatolíckej cirkvi a vzhľadom na právne postavenie Rímskokatolíckej cirkvi ma opravňuje konať aj pred Ústavným súdom.“Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   -   Rímskokatolícka   cirkev   -   farnosť Budkovce - je právnickou osobou [cirkevným útvarom s právnou subjektivitou zriadeným Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike v zmysle § 4 ods. 3 a § 5 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 písm. g) a § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení   cirkví   a náboženských   spoločností   v znení   neskorších   predpisov].   Povinnosť právneho   zastúpenia   sťažovateľa   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   v konaní   pred ústavným súdom sa pri tom vzťahuje na všetky fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sa   domáhajú   ústavnej   ochrany   podľa   čl.   127   ústavy.   Oprávnenie   štatutárneho   orgánu zastupovať právnickú osobu v právnych vzťahoch a v jej mene robiť právne úkony nemá vplyv na osobitnú procesnú povinnosť sťažovateľa (vrátane právnickej osoby) byť v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) a ani toto procesné zastúpenie nenahrádza.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004