znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 141/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu   18. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť K. I., s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 13 Cb 1509/96, sp. zn. 7 Cb 1506/96, sp. zn. 9 Cb 1507/96 a sp. zn. 7 Cb 2042/96, v konaní žalobcu ČSOB, a. s., proti žalovanému K. I., s. r. o., o zaplatenie 13 000 000 Sk s prísl. na základe žaloby z 15. júla 1996 a v konaní žalobcu ČSOB, a. s., proti žalovanému K. I., s. r. o., o zaplatenie 64 091 369,20 Sk s prísl. na základe žaloby z 15. júla 1996 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. I., s. r. o.,   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2003 doručená sťažnosť K. I., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   13   Cb 1509/96, sp. zn.   7 Cb 1506/96, sp. zn. 9 Cb 1507/96 a sp. zn. 7 Cb 2042/96, v konaní žalobcu ČSOB,   a. s., proti žalovanému K. I., s. r. o., o zaplatenie 13 000 000 Sk s prísl. na základe žaloby z 15. júla 1996 a v konaní žalobcu ČSOB, a. s., proti žalovanému K. I., s. r. o., o zaplatenie 64 091 369,20 Sk s prísl. na základe žaloby z 15. júla 1996.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením krajského súdu sp. zn. 2   K   249/98   z 3.   augusta   1998   bol   na   majetok   sťažovateľa   vyhlásený   konkurz. Sťažovateľ podal proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu odvolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej   republiky,   ktorý   uznesením   sp.   zn.   6   Obo   110/99   vyhlásený   konkurz potvrdil. Sťažovateľ podal podaním z 24. októbra 2000 podnet ústavnému súdu na začatie konania pred ústavným súdom. V tomto podnete sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv, konkrétne práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v čl. 46 ústavy a práva na prerokovanie veci za jeho prítomnosti a práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zakotveného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 39/01 z 28. júna 2001 podnet odmietol z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti.

Ďalej   sťažovateľ   uvádza,   že   nie   je   zastúpený   právnym   zástupcom,   pretože v súlade   s ustanovením   §   14   ods.   1   písm.   h)   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) vyhlásením konkurzu zaniklo   splnomocnenie   udelené   sťažovateľom   advokátovi   a sťažovateľ   nemá právo udeliť žiadne ďalšie splnomocnenie na svoje právne zastupovanie. Právo nakladať s konkurznou   podstatou   prešlo   v súlade   s ustanovením   §   14   ZKV   na   správkyňu konkurznej podstaty.

Návrh na vyhlásenie konkurzu na sťažovateľa podala ČSOB, a. s., z dôvodu pohľadávok, z ktorých všetky boli ČSOB, a. s., žalované na krajskom súde, a teda boli sporné. Konkurz na majetok sťažovateľa bol vyhlásený aj napriek tomu, že do dňa vyhlásenia konkurzu nebolo v konaniach o žalovaných pohľadávkach banky vytýčené ani jedno pojednávanie. Ide o konania sp. zn. 13 Cb 1509/96, sp. zn. 7 Cb 1506/96, sp. zn. 9 Cb 1507/96 a   sp. zn. 7 Cb 2042/96,   konanie žalobcu ČSOB, a. s., proti sťažovateľovi o zaplatenie 13 000 000 Sk s prísl. na základe žaloby z 15. júla 1996 a konanie žalobcu ČSOB, a. s., proti sťažovateľovi o zaplatenie 64 091 369,20 Sk s prísl.   na   základe   žaloby   z 15.   júla   1996.   Konania,   v ktorých   sťažovateľ   namieta prieťahy,   nie   sú   ukončené   meritórnym   rozhodnutím   súdu.   Správkyňa   konkurznej podstaty   uznala   tieto   pohľadávky   v celom   rozsahu   a celý   majetok   sťažovateľa rozpredala predajom mimo dražby.

Porušenie základných práv a slobôd vidí sťažovateľ v tom, že bolo porušené jeho základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a za jeho prítomnosti v súlade s ustanovením čl. 48 ods. 2 ústavy. Súčasne namieta porušenie základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa   názoru   sťažovateľa   ak   by   bol   krajský   súd   v uvedených   sporoch   konal   bez zbytočných prieťahov, mohol sťažovateľ v týchto konaniach preukázať neoprávnenosť nárokovaných   pohľadávok,   čím   by sa   navrhovateľovi   konkurzu   znemožnilo   podať návrh na jeho vyhlásenie, konkurz by nebol vyhlásený a sťažovateľ by nebol stratil svoj majetok. Prieťahmi v konaniach pred krajským súdom vo veciach žalôb ČSOB, a. s., proti sťažovateľovi vznikla situácia, keď sťažovateľovi nebolo umožnené súdne obhájenie jeho námietok voči neuznaným pohľadávkam žalobcu a ten istý obchodný úsek   toho   istého   súdu,   ktorý   vo   veciach   označených   žalôb   ČSOB,   a.   s.,   nekonal, vyhlásil na návrh ČSOB, a. s., konkurz na majetok sťažovateľa.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„V   konaniach   pred   Krajským   súdom   v Košiciach,   -   č.   k.   13   Cb   1509/96 o 14.800.000,-   Sk   s príslušenstvom;   -   č.   k.   7   Cb   1506/96   o 50.451.877,01   Sk s príslušenstvom;   -   č.   k.   9   Cb   1507/96   o 5.260.000,-   Sk   s príslušenstvom;   -   č.   k. 7   Cb   2042/96   o 29.145.915,49   Sk   s príslušenstvom;   - žaloba   ČSOB   a.   s.   proti sťažovateľovi   zo   dňa   15.   7.   1996   o zaplatenie   13.000.000,-   Sk   s príslušenstvom;

- žaloba ČSOB a. s. proti sťažovateľovi zo dňa 15. 7. 1996 o zaplatenie 64.091.369,20 Sk s príslušenstvom, došlo zo strany Krajského súdu v Košiciach k neodôvodneným prieťahom, čím boli porušené základné práva sťažovateľa na prejednanie jeho veci bez zbytočných   prieťahov,   zakotvené   v ustanovení   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8.“

Sťažovateľ   si   ďalej   uplatnil   primerané   finančné   zadosťučinenie   v celkovej výške 1 254 837 550,80 Sk.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých   veciach   robia   tí,   ktorí   sú   na to oprávnení zmluvou   o zriadení   právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 21 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať.

Účinkom   vyhlásenia   konkurzu   podľa   §   14   ods.   1   písm.   a)   ZKV   je, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia   s nakladaním   s majetkom   podstaty,   prechádzajú   na   správcu   konkurznej podstaty. Podľa § 14 ods. 1 písm. l) ZKV správca je oprávnený robiť za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi.

Sťažnosť podala právnická osoba – spoločnosť   s ručením obmedzeným, na ktorú   bol   vyhlásený   konkurz   (úpadca).   Sťažnosť   bola   podaná   9.   mája   2003 sťažovateľom,   za   ktorého   konal   konateľ   Ing.   V.   K.   Dňom   vyhlásenia   konkurzu krajským súdom uznesením sp. zn. 2 K 249/98 z 3. augusta 1998 oprávnenie konať za úpadcu   (sťažovateľa)   vrátane   práva   podávať   návrh   na   začatie   konania   podľa osobitného predpisu prešlo na správkyňu konkurznej podstaty. Teda sťažnosť nemal podpísať   v mene   sťažovateľa   konateľ,   ale   sťažnosť   mala   byť   podaná   správkyňou konkurznej podstaty.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   podanú   neoprávnenou   osobou vzhľadom na to, že za sťažovateľa – úpadcu ako právnickú osobu v konkurze mala konať správkyňa konkurznej podstaty.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2003