znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 140/2021-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a zo sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neuvedených základných práv podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 47/2019 z 29. januára 2020 a takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I. Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ -(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojich bližšie nešpecifikovaných základných práv podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Tdo 47/2019 z 29. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že sťažovateľ napadá rozhodnutie dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 74/2017 z 8. augusta 2017, ktorým tento súd zamietol odvolanie sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3 T 24/2017 z 10. mája 2017 a ktorým rozsudkom bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona s uložením trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 8 mesiacov.

II. Predbežné prerokovanie návrhu

3. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

4. Podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je podaný oneskorene.

5. Ústavný súd zistil v súčinnosti s Okresným súdom Liptovský Mikuláš, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené sťažovateľovi 22. apríla 2020 a jeho advokátovi 23. apríla 2020. Ako už ústavný súd uviedol v bode 1 odôvodnenia, sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť až 28. októbra 2020, čo je zjavne po dvojmesačnej lehote od doručenia napadnutého uznesenia, preto ju ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].

6. Na strane sťažovateľa sa zdá, že jeho majetkové pomery odôvodňujú ustanovenie advokáta, no jeho žiadosti o ustanovenie advokáta nebolo možné vyhovieť (bod 2 výroku uznesenia), pretože nesplnil ďalšiu zákonnú podmienku, a to aby nešlo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. O takýto prípad ide práve aj pri oneskorene podanej ústavnej sťažnosti (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu