znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 140/2015-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015v senáte   zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcuĽubomíra   Dobríka   vo veci   návrhov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného   spoločnosťou   Hillbridges,   s.   r.   o.,   advokátska   kancelária,   Sedlárska   1,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Trenčan, na preskúmanierozhodnutí   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť   funkciísp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 a sp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosťfunkcií sp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutie Výboru Národnej radySlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014z r u š u j e.

2. Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií j ep o v i n n ý nahradiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovykonania ⬛⬛⬛⬛ v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásťcentov) na   účet   jeho   právneho   zástupcu   spoločnosti Hillbridges,   s. r. o.,   Sedlárska   1,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. decembra2014   doručené   návrhy ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„navrhovateľ“),   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   16830/2014   a sp.   zn.   Rvp   16831/2014,na preskúmanie rozhodnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosťfunkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 a sp. zn. VP/23/14-Kzo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Z návrhu vedeného pod sp. zn. Rvp 16830/2014 a k nemu pripojeného rozhodnutiasp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 vyplýva, že výbor ním navrhovateľovi akoverejnému   funkcionárovi   –   štatutárnemu   orgánu/členovi   predstavenstva   Spoločnostipre skladovanie, a. s., Trakovice (ďalej len „SPS, a. s.“), vykonávajúcemu túto funkciuod 4. septembra   2013   uložil   pokutu   podľa   čl.   9   ods.   10   písm.   a)   ústavného   zákonač. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárovv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ústavný   zákon   o ochrane   verejného   záujmu“)v sume   805   €   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára   za   porušeniepovinnosti   ustanovenej   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmuv súvislosti s nepodaním písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkovýchpomerov do 30 dní, t. j. do 4. októbra 2013, odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie;predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 5. novembra 2014.

Aj z návrhu vedeného pod sp. zn. Rvp 16831/2014 a k nemu pripojeného rozhodnutiasp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014 vyplýva, že výbor ním navrhovateľovi akoverejnému funkcionárovi – členovi predstavenstva SPS, a. s., vykonávajúcemu túto funkciuod 4. septembra 2013 uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochraneverejného záujmu v sume 824 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionáraza porušenie povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu   v súvislosti   s nepodaním   písomného   oznámenia   funkcií,   zamestnaní,   činnostía majetkových   pomerov   za   rok   2013   do   31.   marca   2014;   predmetné   rozhodnutie   bolonavrhovateľovi doručené 5. novembra 2014.

Navrhovateľ sa v konaniach vedených proti nemu výborom bránil tým, že ho z tituluvýkonu   funkcie   člena   predstavenstva   SPS,   a.   s.,   nemožno   považovať   za   verejnéhofunkcionára na účel čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,pretože podľa jeho názoru SPS, a. s., nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnoumajetkovou   účasťou   štátu,   keďže   jej   akcionármi   sú   spoločnosť   TRANSPETROL,   a.   s.,Šumavská 38, Bratislava (ďalej len „TRANSPETROL, a. s.“), vlastniaca 1 287 kmeňovýchakcií,   a Správa   štátnych   hmotných   rezerv   Slovenskej   republiky,   Pražská   29,   Bratislava(ďalej   len   „Správa   štátnych   hmotných   rezerv“),   vlastniaca   200   kmeňových   akcií.Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že iba akcionársku účasť Správy štátnych hmotnýchrezerv možno považovať za majetkovú účasť štátu, tá je však menšinová.

Výbor   obranu   navrhovateľa   neakceptoval   s poukazom   na   fakt,   že   stopercentnýmakcionárom TRANSPETROL-u, a. s., je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.Podľa jeho názoru „štátnymi akciovými spoločnosťami sú aj obchodné spoločnosti, ktorých zakladateľmi (jedinými akcionármi) sú orgány štátnej správy, príp. obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“.

V oboch   návrhoch   navrhovateľ   (rovnako   ako   v konaniach   vedených   proti   nemuvýborom, pozn.) argumentuje, že «SPS je obchodnou spoločnosťou s približne 14,5 % priamou majetkovou účasťou štátu (percentuálne vyjadrenie počtu akcií patriacich Správe štátnych hmotných rezerv SR k celkovému počtu akcií spoločnosti SPS). Zvyšok majetkovej účasti   v spoločnosti   SPS   (t.   j.   približne   85,5   %)   patrí   obchodnej   spoločnosti TRANSPETROL,   a. s.,   ktorej   100   %   akcií   vlastní   Slovenská   republika   zastúpená Ministerstvom hospodárstva, a teda v tejto časti nejde o priamu majetkovú účasť štátu v spoločnosti SPS. Akciovú spoločnosť TRANSPETROL, a. s. totiž nie je v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky možné považovať za „štát“.

Z   vyššie   uvedeného   vyplýva,   že   Slovenská   republika   nemá   v   spoločnosti   SPS stopercentnú priamu majetkovú účasť, ale iba nepriamu majetkovú účasť.

...   som   toho   názoru,   že   pre   zaradenie   mojej   osoby   do kategórie   verejného funkcionára v súvislosti s mojou funkciou člena štatutárneho orgánu SPS nepostačuje, ak má   štát   v   spoločnosti   SPS   iba   nepriamu   majetkovú   účasť,   a   preto   nie som   verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.».

Navrhovateľ vo svojich návrhoch podáva prehľad pojmu „majetková účasť štátu“naprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky, a tak argumentuje v prospech záveru, žeiba   priama   majetková   účasť   štátu   je   právne   relevantná.   Aj   neprípustnosť   extenzívnehovýkladu   ústavno-právnych   noriem   svedčí   podľa   navrhovateľa   pre   ním   preferovanúinterpretáciu. Dôvodí ďalej požiadavkou ochrany vlastných legitímnych očakávaní, keďvýbor vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi „za verejných funkcionárov vždy považoval iba   členov   štatutárnych   orgánov   takých   obchodných   spoločností,   v ktorých   má   štát stopercentnú priamu majetkovú účasť“. Napokon navrhovateľ cituje z priebehu rozpravyprebiehajúcej na zasadnutí výboru konaného 17. septembra 2014, z ktorej vyplýva, že ajčlenovia   výboru   majú   pochybnosti   o zvolenom   spôsobne   riešenia   kardinálnej   právnejotázky.

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej taktorozhodol:

„Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií číslo VP/22/14-K zo dňa 17. septembra 2014, ktorým bola uložená pokuta

,   členovi   predstavenstva   spoločnosti   Spoločnosť   pre   skladovanie,   a.   s., IČO: 47 400 781 sa v zmysle § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu SR   a o konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   zrušuje.   Ústavný   súd   SR   zistil,   že v predmetnej veci nejde o konanie verejného funkcionára. Toto Rozhodnutie Ústavného súdu SR je konečné.

Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   je   povinný navrhovateľovi – ⬛⬛⬛⬛, nahradiť trovy konania vo výške 340,90 EUR, a to na   účet   právneho   zástupcu   navrhovateľa,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

Identicky   je   návrhový   petit   formulovaný   aj   vo   vzťahu   k rozhodnutiu   výborusp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014.

Ústavný   súd   uznesením   č. k.   III.   ÚS   140/2015-24   zo 14.   apríla   2015   spojilpodľa § 31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 ods. 1 zákonač.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   oba   návrhyna spoločné konanie a súčasne ich prijal na ďalšie konanie.

II.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podanímz 3. marca 2015 doručeným ústavnému súdu 6. marca 2015, ku ktorému pripojil aj originálypríslušných na vec sa vzťahujúcich spisov. Vo vyjadrení hodnotí ako paradoxné tvrdenienavrhovateľa, že «napriek tomu, že ide o akciovú spoločnosť, pri ktorej založení sú dva subjekty   disponujúce   majetkom   vo   vlastníctve   štátu,   nejde   o obchodnú   spoločnosť so stopercentným majetkom vo vlastníctve štátu.

Navrhovateľ   nemieni   vziať   na   vedomie,   že   pri   vklade   TRANSPETROL,   a. s.   ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva   Slovenskej   republiky   s tvrdením,   že   TRANSPETROL,   a. s.   nie   je   možné považovať za „štát“.

Domnievame sa, že ide o účelové tvrdenie popierajúce základný fakt, že Správa štátnych   hmotných   rezerv   Slovenskej   republiky   a TRANSPETROL,   a.   s.   disponujú   síce rôznou formou štátneho majetku, ale jeho súhrn bez ohľadu na priamu alebo nepriamu účasť tvorí stále len formu štátnej účasti a v matematickom súhrne ide o konečnú sumu 100 (%).

Zákonodarca pri tvorbe a schválení ústavného zákona sledoval záujem spoločnosti na   ochranu   verejného   záujmu   voči   verejným   funkcionárom   spravujúcim   majetok   štátu pri stopercentnej   účasti   štátu,   čiže   vyjadril   tento   záujem   formuláciou   pojmu   verejný funkcionár v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona ako „štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“ (širší pojem) bez rozlíšenia tzv. priamej alebo nepriamej účasti štátu. Takýto pojem (ako uvádza aj navrhovateľ), nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise, a nezaoberá sa ním ani   odborná   literatúra.   Nejde   preto,   ako   uvádza   navrhovateľ,   o neprípustný   extenzívny výklad, ale o čisto pragmatický „logický“ výklad, podporený bežnou matematickou vetou x+y=100.

Naviac   ide   o zrozumiteľné   a racionálne   (logické)   zdôvodnenie,   že   navrhovateľ   je verejným   funkcionárom,   pretože   ak   zákonodarca   v právnej   norme   uviedol   pojem „majetková účasť štátu“, potom je možné logicky vyvodiť, že nemal v úmysle tento pojem rozdeľovať na „priamu“, príp. „nepriamu“ majetkovú účasť.».

K navrhovateľovej   námietke   o diskriminácii   zo   strany   výboru   tento   uvádza,že „nemá   možnosť   získať   údaje   o existencii   obchodných   spoločností,   ale   aj   štátnych podnikov inak, ako podaním oznámenia zo strany verejného funkcionára a z jeho obsahu, príp.   na   základe   oznámenia   zo   strany   zakladateľa   alebo   náhodilo   (prostredníctvom elektronických alebo printových médií).

Z tohto   dôvodu   naďalej   trváme   na   tom,   že   výbor   nepoužil   extenzívny   výklad, keďže o existencii SPS sa dozvedel až z podania oznámenia iného verejného funkcionára, ktorý vo svojom oznámení uviedol, že vykonáva popri verejnej funkcii aj funkciu v Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov...“.

S prihliadnutím na uvedené výbor navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutiapotvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil ústavnému súdu 25. mája2015   stanovisko,   v ktorom   nesúhlasí   s tvrdením   výboru, «ktorým   mi   je   podsúvané vyjadrenie,   že   pojem   „majetková   účasť   štátu“   nie   je   vymedzený   v žiadnom   právnom predpise. Ide o zavádzajúce tvrdenie. Problematike výkladu pojmu „majetková účasť štátu“ sa   dôkladne   venujem   najmä   v časti   4.1   môjho   návrhu.   Na   základe   tam   uvedených argumentov   trvám   na   svojom   názore,   že   pojem   „majetková   účasť   štátu“   nie   je   možné vykladať extenzívne (a subsumovať tak pod neho aj nepriamu majetkovú účasť štátu), pokiaľ konkrétna norma výslovne neuvádza, že sa pod ním rozumie aj nepriama majetková účasť štátu.».   Podľa   navrhovateľa   výbor   na   väčšinu   jeho   argumentov   uvedených   v návrhochnereagoval.   Kritizuje   tiež   postoj,   podľa   ktorého «sa   Výbor   „nevyjadruje   k výhradám navrhovateľa k procesnému postupu výboru“. Takáto pozícia Výboru k procesnému postupu a spôsobu vedenia konania je podľa môjho názoru neakceptovateľná, nakoľko rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR jednoznačne akcentuje požiadavku na riadny procesný postup Výboru.». Preto v plnom rozsahu zotrváva na svojich návrhoch.

III.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejnýfunkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   stratamandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhuna preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomtonávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutiapred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   §   73a   a   §   73b   zákona   o ústavnom   súde.Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákonao ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárovalebo podľa osobitného predpisu (ďalej len „orgán“).

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanieverejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmupri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   alebo   s   osobitným   predpisom,   rozhodnutieorgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senátústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   namieta,že nespĺňa definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, keďže akciová spoločnosť, ktorej bol v rozhodnomobdobí členom predstavenstva, nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovouúčasťou štátu. Preto sa naňho ani nemohli vzťahovať povinnosti, za ktorých nesplnenie hovýbor sankcionoval.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tentoústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánuobchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždydo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a)   či   spĺňa   podmienky   nezlučiteľnosti   výkonu   funkcie   verejného   funkcionáras výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahualebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkonefunkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánochprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnickýchosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d)   svoje   príjmy   dosiahnuté   v   uplynulom   kalendárnom   roku   z   výkonu   funkcieverejného   funkcionára   a   z   výkonu   iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností,v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejnéhofunkcionára,

e)   svoje   majetkové   pomery   a   majetkové   pomery   manžela   a   neplnoletých   detí,ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezviskoa adresa trvalého pobytu.

Zmyslom   a účelom   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   zabezpečiťprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúciv zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov   s verejnýmzáujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (IV. ÚS 1/07). V záujme tohtocieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8)rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonučinností,   funkcií   a   zamestnaní   nezlučiteľných   so   zastávanou   verejnou   funkciou(III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).

Pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   o návrhoch   navrhovateľa   z pohľadu   dôvodovskoncipovaných v spojených a prijatých návrhoch, ako aj z pohľadu kriteriálneho nastaveniaústavno-súdneho prieskumu determinovaného citovaným § 73 ods. 3 zákona o ústavnomsúde je nevyhnutné identifikovať pojmové znaky pojmu „majetková účasť“ použitého v čl. 2ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zjavne totiž ide o pojem,ktorý nie je legálne ani konštitucionálne definovaný. Len tak bude možné jednoznačneuzavrieť, či navrhovateľ porušil alebo neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, keď písomné oznámenia funkcií, zamestnaní, činnostía majetkových pomerov nepodal.

Účasť v obchodnej spoločnosti je daná obsahom právneho vzťahu medzi spoločníkoma obchodnou   spoločnosťou.   Pre   akciovú   spoločnosť   to   znamená   obsah   právneho   vzťahumedzi ňou a akcionárom, ktorý je jej spoločníkom. Účasť akcionára v akciovej spoločnostije   podmienená   vlastníctvom   akcie,   pretože   akcia   ako   cenný   papier   stelesňuje   právaakcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, ziskua na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou [§ 155 ods. 1 zákona č.513/1991   Zb.   Obchodný   zákonník   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Obchodnýzákonník“)]. Akcia sa tak zvykne označovať aj ako účastinný cenný papier alebo účastina.Predstavuje participáciu akcionára na spoločnosti (Kubíček, P. et. al. Obchodné právo. 1.vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 173).

Obsahom účasti akcionára v akciovej spoločnosti sú práva a povinnosti, ktoré môžumať povahu majetkovú (napr. právo na dividendu, právo na podiel na likvidačnom zostatku)i nemajetkovú (napríklad právo na riadenie i kontrolu spoločnosti). Práve identifikovanéčlenenie je podľa názoru ústavného súdu základom pre vymedzenie podstaty majetkovejúčasti v akciovej spoločnosti.

Pojem „majetková účasť“ použitý v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochraneverejného záujmu sa svojou obsahovou náplňou najviac blíži pojmu podiel, tak ako hodefinuje   v   §   61   Obchodný   zákonník.   Podielom   je   miera   účasti   spoločníka   na   čistomobchodnom   imaní   spoločnosti.   Kým   obsahom   právneho   vzťahu   účasti   spoločníkav spoločnosti sú všetky práva a povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti, podiel, takako je vymedzený v § 61, vyjadruje len majetkovú zložku účasti spoločníka v spoločnosti(Ďurica, M. in Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie. Praha:C. H. Beck, 2010, s. 186).

Ústavný súd tak uzatvára, že pojem „majetková účasť“ podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb)ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyjadruje majetkové zdieľanie výsledkovčinnosti   (väčšinou   podnikateľskej) obchodnej spoločnosti   jej   spoločníkom,   pričom   tietovýsledky môžu mať tak kladnú, ako aj zápornú hodnotu.

Na   podklade   záverov   formulovaných   v predchádzajúcich   odsekoch   možnokonštatovať, že majetkovú účasť v SPS mali v rozhodnom období dva subjekty: Správaštátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s.

Správa štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správy s postavenímrozpočtovej   organizácie   štátu   (§   21   ods.   1   zákona   č.   523/2004   Z.   z.   o rozpočtovýchpravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov) a je právnickou osobou (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizáciičinnosti   vlády   a   organizácii   ústrednej   štátnej   správy   v znení   neskorších   predpisov).Ako štátna rozpočtová organizácia však môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátuako právnickej osoby [§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993Z. z.   o   správe   majetku   štátu   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o správemajetku   štátu“)]. Akcie SPS, ktoré spravuje Správa štátnych hmotných rezerv, sú tedavo vlastníctve štátu a prostredníctvom nich má štát aj majetkovú účasť v SPS, ktorá však,ako to z podkladov daných ústavnému súdu k dispozícii vyplýva (a to medzi účastníkmikonania nie je sporné), nevykazuje 100 %.

TRANSPETROL,   a. s.,   je   obchodnou   spoločnosťou   –   akciovou   spoločnosťou,ktorá má vlastnú právnu subjektivitu (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka) prejavujúcu saokrem iného v právnej samostatnosti pri realizácii právnych úkonov, v spôsobilosti vlastniťmajetok   a niesť   majetkovú   zodpovednosť   v právnych   vzťahoch.   Všetky   akcieTRANSPETROL-u, a. s., vlastní štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ministerstvo“).   TRANSPETROL,   a. s.,   je   teda   obchodnouspoločnosťou   so   stopercentnou   majetkovou   účasťou   štátu.   Majetok   vo   vlastníctveTRANSPETROL-u, a. s. (teda aj akcie SPS) je od majetku štátu právne oddelený, a tedanetvorí súčasť majetkového substrátu štátu ako právnickej osoby (pozri napr. § 2 ods. 2zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osobavlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu...).

V týchto súvislostiach bude vhodné poukázať na mechanizmus založenia tzv. štátnejakciovej spoločnosti (pre účely podnikania) a na právne pomery medzi štátom a vzniknutouspoločnosťou, ktoré z tohto aktu vyplývajú.

Ak štát (štátny orgán) založí ako jediný zakladateľ akciovú spoločnosť

- podieľa sa svojím vkladom v plnom rozsahu na tvorbe jej základného imania (§ 58ods. a § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka),

- predmet vkladu sa stáva súčasťou obchodného majetku [súhrn majetkových hodnôt(vecí,   pohľadávok   a   iných   práv   a   peniazmi   oceniteľných   iných   hodnôt),   ktoré   patriapodnikateľovi   a   slúžia   alebo   sú   určené   na   jeho   podnikanie   §   6   ods.   1   Obchodného̶zákonníka]; na dokreslenie je možné spomenúť, že v § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka jevýslovný zákaz vrátenia vkladu akcionárom,

- akciová spoločnosť nakladá so svojím obchodným majetkom (ktorý už nepatrí štátu)v rámci svoje činnosti (podnikania), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodnéhozákonníka sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnommene a na vlastnú zodpovednosť pre účely dosiahnutia zisku.

Nemožno za žiadnych okolností súhlasiť s vyjadrením jedného z poslancov Národnejrady Slovenskej republiky zachyteným v zápisnici z 18. schôdze výboru zo 17. septembra2014, na ktorej sa hlasovaním prijali napadnuté rozhodnutia, že „vlastníkom 100 % akcií spoločnosti je Slovenská republika, ktorá je zastúpená spoločnosťou Transpetrol, a. s., ktorá je   100   %   štátnou   akciovou   spoločnosťou   a Správa   štátnych   hmotných   rezerv   SR, ktorá je   ústredným   orgánom   štátnej   správy“.   V prvom   rade   zo žiadnych   podkladov,ktoré má ústavný súd k dispozícii, nevyplýva, že by TRANSPETROL, a. s., pri realizáciipráv a povinností akcionára SPS konal v mene a na zodpovednosť štátu, a nie vo svojomvlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V druhom rade právny poriadok nepozná pojem„štátna akciová spoločnosť“. Z hľadiska akcionárskej štruktúry existuje len jedna právnakategória akciovej spoločnosti, pričom však štát môže vlastniť aj všetky akcie akciovejspoločnosti, čo má za následok, že má v danej akciovej spoločnosti stopercentnú majetkovúúčasť.   V takom   prípade   práva   a povinnosti   akcionára   v mene   a na   zodpovednosť   štátuvykonáva   určený   orgán   štátu   (väčšinou   ústredný   orgán   štátnej   správy)   majúci   pozíciusprávcu majetku štátu. TRANSPETROL, a. s., však takýmto subjektom nie je. Postavenieprávneho   zástupcu   štátu   nemajú   bez   ďalšieho   akciové   spoločnosti,   ktorých   jedinýmakcionárom je štát.

Ústavný súd tak uzatvára, že akcie SPS, ktoré sú vo vlastníctve TRANSPETROL-u,a. s., nezakladajú pre štát pozíciu akcionára. Štát potom prostredníctvom akcií vo vlastníctveTRANSPETROL-u   ani   nemôže   mať   v SPS   účasť   prislúchajúcu   akcionárovi   popísanúv bodoch   32   až   35.   Prostredníctvom   týchto   akcií   má   v SPS   majetkovú   účasťTRANSPETROL, a. s., ako samostatný právny subjekt, nie štát.

Z formulovaných záverov jednoznačne vyplýva, že v SPS, v ktorej bol navrhovateľpredsedom predstavenstva, sa majetková účasť rozkladá na Slovenskú republiku, zastúpenúSprávou   štátnych   hmotných   rezerv,   a TRANSPETROL,   a. s.   Kým   v prípade   Správyštátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové riziko spojenés účasťou   na   podnikaní   SPS   štát,   pretože   Správa   štátnych   hmotných   rezerv   ako   štátnarozpočtová   organizácia   nemá   vlastný   majetok,   TRANSPETROL,   a. s.,   je   spôsobilýmsubjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť majetkového substrátuštátu   ako   právnickej   osoby,   a tak   aj   sám   znáša   majetkové   riziko   spojené   s účasťouna podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva (na rozdiel od štátnychrozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťouštátu   nemohla   vlastniť   svoj   majetok.   Taká   obchodná   spoločnosť   je   od štátu   po právnejstránke majetkovo nezávislá.

Postavenie akciovej spoločnosti vo sfére majetkovo-právnej nemožno porovnávaťs majetkovým   postavením   štátnych   rozpočtových   organizácií,   štátnych   príspevkovýchorganizácií či štátnych fondov, ktoré síce sú právnickými osobami, ale ako správcoviamajetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu, nie do svojho vlastníctva.Aj právne úkony pri správe majetku štátu vykonávajú v mene štátu, nie vo svojom vlastnommene (§ 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu).

V   SPS,   v   ktorej   bol   navrhovateľ   predsedom   predstavenstva,   sa   majetková   účasťrozkladá   na   Správu   štátnych   hmotných   rezerv   a TRANSPETROL,   a. s.   Kým   v prípadeSprávy štátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové rizikospojené   s účasťou   na   podnikaní   SPS   štát,   pretože   Správa   štátnych   hmotných   rezervako štátna   rozpočtová   organizácia   nemá   vlastný   majetok,   TRANSPETROL,   a. s.,   jespôsobilým   subjektom   vlastníckeho   práva,   vlastní   majetok,   ktorý   netvorí   súčasťmajetkového substrátu štátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové rizikospojené   s účasťou   na podnikaní   SPS.   Zo   žiadneho   právneho   predpisu   totiž   nevyplýva(na rozdiel   od   štátnych   rozpočtových   organizácií),   že   by   obchodná   spoločnosťso stopercentnou majetkovou účasťou štátu nemohla vlastniť svoj majetok a niesť vlastnúzodpovednosť   v majetkovo-právnych   vzťahoch.   Taká   obchodná   spoločnosť   je   majetkovonezávislá a zákon o správe majetku štátu sa na jej majetok nevzťahuje.

SPS nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Ústavný súd neopomína ani argumentáciu výboru založenú na rozlišovaní priameja nepriamej   majetkovej   účasti   v obchodnej   spoločnosti   a následne   prepojenúna zdôrazňovanie cieľa právnej úpravy zakotvenej v ústavnom zákone o ochrane verejnéhozáujmu (strana 3 vyjadrenia výboru doručeného ústavnému súdu 6. marca 2015).

Majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, ktorú už ústavný súd v predchádzajúcomtexte podrobne analyzoval, z hľadiska jej podstaty (majetkové zdieľanie výsledkov činnostiobchodnej spoločnosti) nemožno po právnej stránke klasifikovať. Je len jedna. Nepriamumajetkovú účasť, tak ako ju má na mysli výbor, je právny, hoci nie faktický, nonsens.Hospodárenie SPS ako akciovej spoločnosti má vplyv na výšku dividend (§ 178 ods. 1Obchodného   zákonníka)   spojených   s vlastníctvom   akcií.   Pokiaľ   však   ide   o akcie   SPSvo vlastníctve   TRANSPETROL-u,   a. s.,   dividendy   z nich   plynúce   sa   nestanú   majetkomštátu,   ale   majetkom   akcionára,   teda   TRANSPETROL-u,   a. s.   Ten   nie   je   vo vlastníctveSlovenskej republiky, ako to na strane 3 svojho vyjadrenia uvádza výbor. Majetkový aspektúčasti v SPS teda, pokiaľ ide o akcie vo vlastníctve TRANSPETROL-u, a. s., nesvedčí štátu.Tvrdenie, že „ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika“, jenepochopením podstaty vzťahov medzi zakladateľom alebo akcionárom na jednej stranea akciovou spoločnosťou na strane druhej. Akciová spoločnosť ako právnická osoba nikdynemôže byť objektom vlastníctva, keď je sama spôsobilým nositeľom vlastníckeho práva.Žurnalistický   štýl,   ktorý   takéto   vyjadrenia   často   používa,   nemôže   byť   základompre aplikáciu právnych noriem.

Pravdaže,   ústavný   súd   chápe,   čo   výbor   svojimi   formulovanými   postojmi   chcelvyjadriť. Jeho argumenty však naznačujú skôr fakt sprostredkovaného ovládania SPS štátomprostredníctvom   TRANSPETROL-u,   a. s. V praxi   je   nepochybné,   že   štát   ako   jedinýakcionár   má   vo   vzťahu   k spoločnosti   TRANSPETROL,   a.   s.   rozhodujúce   postavenie.V právnej rovine sa však popisované javy obvykle vyjadrujú reguláciou vzťahu ovládajúcejosoby a ovládanej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka, resp. môže ísť o konanie v zhodepodľa   § 66b   Obchodného   zákonníka),   ktorý   však   sám   osebe   bez   ďalšieho   nevykazujemajetkový aspekt, ale skôr zdôrazňuje nemajetkovú črtu účasti v obchodnej spoločnosti(pozri aj bod 34).

Pokiaľ   však   výbor   vo   svojom   vyjadrení   ide   ešte   ďalej   a tvrdí   (stotožňujúcTRANSPETROL,   a.   s.,   s ministerstvom),   že „...   ide   o orgány   štátu,   ktoré   zverujú novovzniknutej akciovej spoločnosti (rozumej SPS) majetok, ktorý bol doteraz v správe TRANSPETROL-u,   a.s.   a Správe   štátnych   hmotných   rezerv   Slovenskej   republiky“,   ideo argumentáciu v príkrom rozpore s právnou realitou. Ústavný súd musí opakovane a ráznepripomenúť,   že   TRANSPETROL,   a.   s.,   nie   je   správcom   majetku   štátu,   ktorý   bolprostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celéhoobchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. A to jeprincipiálny   rozdiel.   Možno   pripustiť,   že   takýto   názor vznikol   ako   paralela   so   štátnympodnikom,   ktorý   napriek   tomu,   že   je   tiež   v právnom   postavení   samostatnej   právnickejosoby, majetok, ktorý mu bol zverený, „iba“ spravuje a tento zostáva vo vlastníctve štátu(§ 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov).

Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu však v čl. 2 ods. 1 písm. zb) definujeverejného funkcionára rýdzo na báze majetkového aspektu účasti v obchodnej spoločnosti.Dikcia   predmetnej   ústavnej   normy   používajúca   prívlastok   „majetková“   iný   výkladneumožňuje. Nemožno zabúdať, že uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu   v posudzovaných   prípadoch   navrhovateľa   ústi   do   vyvodenia   verejnoprávnejzodpovednosti, pri ktorej je vzhľadom na závažnosť zásahu do individuálnej sféry adresátajej   pôsobenia   vylúčené   rozširovať   interpretáciou   jej   hmotnoprávnej   podmienky.Ak rešpektovanie   znenia   právnych   noriem   upravujúcich   verejnoprávnu   zodpovednosťneumožňuje   dosahovať   cieľ   právnej   regulácie   (bod   30),   potom   je   potrebné   ju   zmeniť,nie utiekať sa k nebezpečnej extenzii vo výklade právnych pravidiel. Ústavný súd už v tejtosúvislosti judikoval, že platná právna norma nemôže podliehať pri svojom uplatňovaní   ako̶poslednom   štádiu   interpretácie   kritériám   významným   predovšetkým   pri   jej   tvorbe.̶V posudzovanej veci nemožno obísť ani aspekt, že ide o ukladanie sankcií, pri ktoromvýklad a aplikácia či už „skutkovej podstaty“ alebo osoby porušovateľa (najmä, ak ideo špecifický subjekt – verejný funkcionár) musí podliehať mimoriadne prísnym kritériáma v pochybnostiach (ktoré zo zápisnice výboru sú zrejmé) nemožno sankciu uložiť (známazásada „in dubio pro reo“). Najzávažnejším dôvodom vylučujúcim možnosť extenzívnehovýkladu   ústavnej   normy   je   však   ústavná   direktíva   uvedená   v čl.   2   ods.   2   ústavy(I. ÚS 30/99).

Na   podklade   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   navrhovateľnespĺňal definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) v spojení s čl. 3ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku čoho mu povinnosť podľačl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona ani nevznikla. Preto konanie navrhovateľa spočívajúcev opomenutí   podania   písomných   oznámení   funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkovýchpomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie predsedu predstavenstva SPS a do 31. marca2014   nebolo   v rozpore   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu.   To   mápodľa § 73b   ods.   3   druhej   vety   zákona   o   ústavnom   súde   za   následok   zrušenie   obochnapadnutých rozhodnutí (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Navrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavným súdom,ktorej   sumu   vyčíslil   jeho   právny   zástupca   v každom   návrhu   sumou   340,90   €.   Trovyprávneho zastúpenia právny zástupca v oboch návrhoch bližšie špecifikoval ako odmenuza dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   [prevzatie   a   príprava   zastúpenia,podanie návrhu (2 x po 134 €)] a režijný paušál (2 x po 8,04 €). Takto vypočítanú sumuzvýšil o 20 % dane z pridanej hodnoty.

Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z § 36 ods. 2zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledkukonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradilinému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie rozhodnutiavýboru   podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   v zásadenevyjadriteľný   v   peniazoch   a   je   nezameniteľný   so   sumou   peňažnej   sankcie   uloženejnapadnutými rozhodnutiami výboru.

Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnejslužby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom,ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi...

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 jepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013   v sume   804   €.   Z toho   vyplýva,   že   tarifná   odmena   sa   jeden   úkon   právnej   službypredstavuje podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 134 € a režijný paušál 8,04 €.

Napriek tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za štyriúkony právnej služby (2 úkony pri každom z návrhov), ústavný súd mu využijúc diskrečnýpriestor daný   citovaným   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   priznal   náhradu   tarifnejodmeny len za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z totožnosti skutkovej a právnejstránky   oboch   návrhov   rezultujúcej   do   identických   dôvodov   a právnej   argumentáciev oboch spojených návrhoch.

Z toho   vyplýva,   že   navrhovateľ   má   nárok   na   náhradu   trov   v sume   268   €,ku ktorej bolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej služby (32,16 €).Spolu náhrada trov konania predstavuje 300,16 €. Vypočítanú sumu ústavný súd zvýšilo 20 % dane z pridanej hodnoty, keďže navrhovateľ preukázal, že jeho právny zástupca jeplatiteľom dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľovi tak ústavný súd voči výboru priznalnáhradu trov konania v sume 360,19 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Pretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom uloženápovinnosť nahradiť trovy navrhovateľovi, je orgánom Národnej rady Slovenskej republiky,uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie Národnej radySlovenskej republiky, ktorá nakladá s jej rozpočtovými prostriedkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015