SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 140/2015-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuĽubomíra Dobríka vo veci návrhov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného spoločnosťou Hillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, Sedlárska 1,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Trenčan, na preskúmanierozhodnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkciísp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 a sp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014takto
r o z h o d o l :
1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosťfunkcií sp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutie Výboru Národnej radySlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014z r u š u j e.
2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j ep o v i n n ý nahradiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovykonania ⬛⬛⬛⬛ v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásťcentov) na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Hillbridges, s. r. o., Sedlárska 1,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. decembra2014 doručené návrhy ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovateľ“), vedené pod sp. zn. Rvp 16830/2014 a sp. zn. Rvp 16831/2014,na preskúmanie rozhodnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosťfunkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 a sp. zn. VP/23/14-Kzo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
Z návrhu vedeného pod sp. zn. Rvp 16830/2014 a k nemu pripojeného rozhodnutiasp. zn. VP/22/14-K zo 17. septembra 2014 vyplýva, že výbor ním navrhovateľovi akoverejnému funkcionárovi – štatutárnemu orgánu/členovi predstavenstva Spoločnostipre skladovanie, a. s., Trakovice (ďalej len „SPS, a. s.“), vykonávajúcemu túto funkciuod 4. septembra 2013 uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákonač. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárovv znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“)v sume 805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára za porušeniepovinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmuv súvislosti s nepodaním písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkovýchpomerov do 30 dní, t. j. do 4. októbra 2013, odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie;predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 5. novembra 2014.
Aj z návrhu vedeného pod sp. zn. Rvp 16831/2014 a k nemu pripojeného rozhodnutiasp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014 vyplýva, že výbor ním navrhovateľovi akoverejnému funkcionárovi – členovi predstavenstva SPS, a. s., vykonávajúcemu túto funkciuod 4. septembra 2013 uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochraneverejného záujmu v sume 824 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionáraza porušenie povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu v súvislosti s nepodaním písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činnostía majetkových pomerov za rok 2013 do 31. marca 2014; predmetné rozhodnutie bolonavrhovateľovi doručené 5. novembra 2014.
Navrhovateľ sa v konaniach vedených proti nemu výborom bránil tým, že ho z tituluvýkonu funkcie člena predstavenstva SPS, a. s., nemožno považovať za verejnéhofunkcionára na účel čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,pretože podľa jeho názoru SPS, a. s., nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnoumajetkovou účasťou štátu, keďže jej akcionármi sú spoločnosť TRANSPETROL, a. s.,Šumavská 38, Bratislava (ďalej len „TRANSPETROL, a. s.“), vlastniaca 1 287 kmeňovýchakcií, a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, Bratislava(ďalej len „Správa štátnych hmotných rezerv“), vlastniaca 200 kmeňových akcií.Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že iba akcionársku účasť Správy štátnych hmotnýchrezerv možno považovať za majetkovú účasť štátu, tá je však menšinová.
Výbor obranu navrhovateľa neakceptoval s poukazom na fakt, že stopercentnýmakcionárom TRANSPETROL-u, a. s., je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.Podľa jeho názoru „štátnymi akciovými spoločnosťami sú aj obchodné spoločnosti, ktorých zakladateľmi (jedinými akcionármi) sú orgány štátnej správy, príp. obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“.
V oboch návrhoch navrhovateľ (rovnako ako v konaniach vedených proti nemuvýborom, pozn.) argumentuje, že «SPS je obchodnou spoločnosťou s približne 14,5 % priamou majetkovou účasťou štátu (percentuálne vyjadrenie počtu akcií patriacich Správe štátnych hmotných rezerv SR k celkovému počtu akcií spoločnosti SPS). Zvyšok majetkovej účasti v spoločnosti SPS (t. j. približne 85,5 %) patrí obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a. s., ktorej 100 % akcií vlastní Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva, a teda v tejto časti nejde o priamu majetkovú účasť štátu v spoločnosti SPS. Akciovú spoločnosť TRANSPETROL, a. s. totiž nie je v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky možné považovať za „štát“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovenská republika nemá v spoločnosti SPS stopercentnú priamu majetkovú účasť, ale iba nepriamu majetkovú účasť.
... som toho názoru, že pre zaradenie mojej osoby do kategórie verejného funkcionára v súvislosti s mojou funkciou člena štatutárneho orgánu SPS nepostačuje, ak má štát v spoločnosti SPS iba nepriamu majetkovú účasť, a preto nie som verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.».
Navrhovateľ vo svojich návrhoch podáva prehľad pojmu „majetková účasť štátu“naprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky, a tak argumentuje v prospech záveru, žeiba priama majetková účasť štátu je právne relevantná. Aj neprípustnosť extenzívnehovýkladu ústavno-právnych noriem svedčí podľa navrhovateľa pre ním preferovanúinterpretáciu. Dôvodí ďalej požiadavkou ochrany vlastných legitímnych očakávaní, keďvýbor vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi „za verejných funkcionárov vždy považoval iba členov štatutárnych orgánov takých obchodných spoločností, v ktorých má štát stopercentnú priamu majetkovú účasť“. Napokon navrhovateľ cituje z priebehu rozpravyprebiehajúcej na zasadnutí výboru konaného 17. septembra 2014, z ktorej vyplýva, že ajčlenovia výboru majú pochybnosti o zvolenom spôsobne riešenia kardinálnej právnejotázky.
Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej taktorozhodol:
„Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií číslo VP/22/14-K zo dňa 17. septembra 2014, ktorým bola uložená pokuta
, členovi predstavenstva spoločnosti Spoločnosť pre skladovanie, a. s., IČO: 47 400 781 sa v zmysle § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu SR a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje. Ústavný súd SR zistil, že v predmetnej veci nejde o konanie verejného funkcionára. Toto Rozhodnutie Ústavného súdu SR je konečné.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií je povinný navrhovateľovi – ⬛⬛⬛⬛, nahradiť trovy konania vo výške 340,90 EUR, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Identicky je návrhový petit formulovaný aj vo vzťahu k rozhodnutiu výborusp. zn. VP/23/14-K zo 17. septembra 2014.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 140/2015-24 zo 14. apríla 2015 spojilpodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 ods. 1 zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov oba návrhyna spoločné konanie a súčasne ich prijal na ďalšie konanie.
II.
K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podanímz 3. marca 2015 doručeným ústavnému súdu 6. marca 2015, ku ktorému pripojil aj originálypríslušných na vec sa vzťahujúcich spisov. Vo vyjadrení hodnotí ako paradoxné tvrdenienavrhovateľa, že «napriek tomu, že ide o akciovú spoločnosť, pri ktorej založení sú dva subjekty disponujúce majetkom vo vlastníctve štátu, nejde o obchodnú spoločnosť so stopercentným majetkom vo vlastníctve štátu.
Navrhovateľ nemieni vziať na vedomie, že pri vklade TRANSPETROL, a. s. ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky s tvrdením, že TRANSPETROL, a. s. nie je možné považovať za „štát“.
Domnievame sa, že ide o účelové tvrdenie popierajúce základný fakt, že Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a TRANSPETROL, a. s. disponujú síce rôznou formou štátneho majetku, ale jeho súhrn bez ohľadu na priamu alebo nepriamu účasť tvorí stále len formu štátnej účasti a v matematickom súhrne ide o konečnú sumu 100 (%).
Zákonodarca pri tvorbe a schválení ústavného zákona sledoval záujem spoločnosti na ochranu verejného záujmu voči verejným funkcionárom spravujúcim majetok štátu pri stopercentnej účasti štátu, čiže vyjadril tento záujem formuláciou pojmu verejný funkcionár v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona ako „štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“ (širší pojem) bez rozlíšenia tzv. priamej alebo nepriamej účasti štátu. Takýto pojem (ako uvádza aj navrhovateľ), nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise, a nezaoberá sa ním ani odborná literatúra. Nejde preto, ako uvádza navrhovateľ, o neprípustný extenzívny výklad, ale o čisto pragmatický „logický“ výklad, podporený bežnou matematickou vetou x+y=100.
Naviac ide o zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, že navrhovateľ je verejným funkcionárom, pretože ak zákonodarca v právnej norme uviedol pojem „majetková účasť štátu“, potom je možné logicky vyvodiť, že nemal v úmysle tento pojem rozdeľovať na „priamu“, príp. „nepriamu“ majetkovú účasť.».
K navrhovateľovej námietke o diskriminácii zo strany výboru tento uvádza,že „nemá možnosť získať údaje o existencii obchodných spoločností, ale aj štátnych podnikov inak, ako podaním oznámenia zo strany verejného funkcionára a z jeho obsahu, príp. na základe oznámenia zo strany zakladateľa alebo náhodilo (prostredníctvom elektronických alebo printových médií).
Z tohto dôvodu naďalej trváme na tom, že výbor nepoužil extenzívny výklad, keďže o existencii SPS sa dozvedel až z podania oznámenia iného verejného funkcionára, ktorý vo svojom oznámení uviedol, že vykonáva popri verejnej funkcii aj funkciu v Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov...“.
S prihliadnutím na uvedené výbor navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutiapotvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil ústavnému súdu 25. mája2015 stanovisko, v ktorom nesúhlasí s tvrdením výboru, «ktorým mi je podsúvané vyjadrenie, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise. Ide o zavádzajúce tvrdenie. Problematike výkladu pojmu „majetková účasť štátu“ sa dôkladne venujem najmä v časti 4.1 môjho návrhu. Na základe tam uvedených argumentov trvám na svojom názore, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je možné vykladať extenzívne (a subsumovať tak pod neho aj nepriamu majetkovú účasť štátu), pokiaľ konkrétna norma výslovne neuvádza, že sa pod ním rozumie aj nepriama majetková účasť štátu.». Podľa navrhovateľa výbor na väčšinu jeho argumentov uvedených v návrhochnereagoval. Kritizuje tiež postoj, podľa ktorého «sa Výbor „nevyjadruje k výhradám navrhovateľa k procesnému postupu výboru“. Takáto pozícia Výboru k procesnému postupu a spôsobu vedenia konania je podľa môjho názoru neakceptovateľná, nakoľko rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR jednoznačne akcentuje požiadavku na riadny procesný postup Výboru.». Preto v plnom rozsahu zotrváva na svojich návrhoch.
III.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejnýfunkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená stratamandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhuna preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomtonávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutiapred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákonao ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárovalebo podľa osobitného predpisu (ďalej len „orgán“).
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanieverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmupri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutieorgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senátústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta,že nespĺňa definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, keďže akciová spoločnosť, ktorej bol v rozhodnomobdobí členom predstavenstva, nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovouúčasťou štátu. Preto sa naňho ani nemohli vzťahovať povinnosti, za ktorých nesplnenie hovýbor sankcionoval.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tentoústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánuobchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždydo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionáras výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,
b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahualebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkonefunkcie verejného funkcionára,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánochprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnickýchosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,
d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcieverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností,v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejnéhofunkcionára,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezviskoa adresa trvalého pobytu.
Zmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabezpečiťprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúciv zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejnýmzáujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (IV. ÚS 1/07). V záujme tohtocieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8)rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonučinností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou(III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).
Pre rozhodnutie ústavného súdu o návrhoch navrhovateľa z pohľadu dôvodovskoncipovaných v spojených a prijatých návrhoch, ako aj z pohľadu kriteriálneho nastaveniaústavno-súdneho prieskumu determinovaného citovaným § 73 ods. 3 zákona o ústavnomsúde je nevyhnutné identifikovať pojmové znaky pojmu „majetková účasť“ použitého v čl. 2ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zjavne totiž ide o pojem,ktorý nie je legálne ani konštitucionálne definovaný. Len tak bude možné jednoznačneuzavrieť, či navrhovateľ porušil alebo neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, keď písomné oznámenia funkcií, zamestnaní, činnostía majetkových pomerov nepodal.
Účasť v obchodnej spoločnosti je daná obsahom právneho vzťahu medzi spoločníkoma obchodnou spoločnosťou. Pre akciovú spoločnosť to znamená obsah právneho vzťahumedzi ňou a akcionárom, ktorý je jej spoločníkom. Účasť akcionára v akciovej spoločnostije podmienená vlastníctvom akcie, pretože akcia ako cenný papier stelesňuje právaakcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, ziskua na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou [§ 155 ods. 1 zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodnýzákonník“)]. Akcia sa tak zvykne označovať aj ako účastinný cenný papier alebo účastina.Predstavuje participáciu akcionára na spoločnosti (Kubíček, P. et. al. Obchodné právo. 1.vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 173).
Obsahom účasti akcionára v akciovej spoločnosti sú práva a povinnosti, ktoré môžumať povahu majetkovú (napr. právo na dividendu, právo na podiel na likvidačnom zostatku)i nemajetkovú (napríklad právo na riadenie i kontrolu spoločnosti). Práve identifikovanéčlenenie je podľa názoru ústavného súdu základom pre vymedzenie podstaty majetkovejúčasti v akciovej spoločnosti.
Pojem „majetková účasť“ použitý v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochraneverejného záujmu sa svojou obsahovou náplňou najviac blíži pojmu podiel, tak ako hodefinuje v § 61 Obchodný zákonník. Podielom je miera účasti spoločníka na čistomobchodnom imaní spoločnosti. Kým obsahom právneho vzťahu účasti spoločníkav spoločnosti sú všetky práva a povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti, podiel, takako je vymedzený v § 61, vyjadruje len majetkovú zložku účasti spoločníka v spoločnosti(Ďurica, M. in Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie. Praha:C. H. Beck, 2010, s. 186).
Ústavný súd tak uzatvára, že pojem „majetková účasť“ podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb)ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyjadruje majetkové zdieľanie výsledkovčinnosti (väčšinou podnikateľskej) obchodnej spoločnosti jej spoločníkom, pričom tietovýsledky môžu mať tak kladnú, ako aj zápornú hodnotu.
Na podklade záverov formulovaných v predchádzajúcich odsekoch možnokonštatovať, že majetkovú účasť v SPS mali v rozhodnom období dva subjekty: Správaštátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s.
Správa štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správy s postavenímrozpočtovej organizácie štátu (§ 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtovýchpravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov) a je právnickou osobou (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizáciičinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov).Ako štátna rozpočtová organizácia však môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátuako právnickej osoby [§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správemajetku štátu“)]. Akcie SPS, ktoré spravuje Správa štátnych hmotných rezerv, sú tedavo vlastníctve štátu a prostredníctvom nich má štát aj majetkovú účasť v SPS, ktorá však,ako to z podkladov daných ústavnému súdu k dispozícii vyplýva (a to medzi účastníkmikonania nie je sporné), nevykazuje 100 %.
TRANSPETROL, a. s., je obchodnou spoločnosťou – akciovou spoločnosťou,ktorá má vlastnú právnu subjektivitu (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka) prejavujúcu saokrem iného v právnej samostatnosti pri realizácii právnych úkonov, v spôsobilosti vlastniťmajetok a niesť majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch. Všetky akcieTRANSPETROL-u, a. s., vlastní štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskejrepubliky (ďalej len „ministerstvo“). TRANSPETROL, a. s., je teda obchodnouspoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Majetok vo vlastníctveTRANSPETROL-u, a. s. (teda aj akcie SPS) je od majetku štátu právne oddelený, a tedanetvorí súčasť majetkového substrátu štátu ako právnickej osoby (pozri napr. § 2 ods. 2zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osobavlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu...).
V týchto súvislostiach bude vhodné poukázať na mechanizmus založenia tzv. štátnejakciovej spoločnosti (pre účely podnikania) a na právne pomery medzi štátom a vzniknutouspoločnosťou, ktoré z tohto aktu vyplývajú.
Ak štát (štátny orgán) založí ako jediný zakladateľ akciovú spoločnosť
- podieľa sa svojím vkladom v plnom rozsahu na tvorbe jej základného imania (§ 58ods. a § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka),
- predmet vkladu sa stáva súčasťou obchodného majetku [súhrn majetkových hodnôt(vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patriapodnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie § 6 ods. 1 Obchodného̶zákonníka]; na dokreslenie je možné spomenúť, že v § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka jevýslovný zákaz vrátenia vkladu akcionárom,
- akciová spoločnosť nakladá so svojím obchodným majetkom (ktorý už nepatrí štátu)v rámci svoje činnosti (podnikania), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodnéhozákonníka sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnommene a na vlastnú zodpovednosť pre účely dosiahnutia zisku.
Nemožno za žiadnych okolností súhlasiť s vyjadrením jedného z poslancov Národnejrady Slovenskej republiky zachyteným v zápisnici z 18. schôdze výboru zo 17. septembra2014, na ktorej sa hlasovaním prijali napadnuté rozhodnutia, že „vlastníkom 100 % akcií spoločnosti je Slovenská republika, ktorá je zastúpená spoločnosťou Transpetrol, a. s., ktorá je 100 % štátnou akciovou spoločnosťou a Správa štátnych hmotných rezerv SR, ktorá je ústredným orgánom štátnej správy“. V prvom rade zo žiadnych podkladov,ktoré má ústavný súd k dispozícii, nevyplýva, že by TRANSPETROL, a. s., pri realizáciipráv a povinností akcionára SPS konal v mene a na zodpovednosť štátu, a nie vo svojomvlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V druhom rade právny poriadok nepozná pojem„štátna akciová spoločnosť“. Z hľadiska akcionárskej štruktúry existuje len jedna právnakategória akciovej spoločnosti, pričom však štát môže vlastniť aj všetky akcie akciovejspoločnosti, čo má za následok, že má v danej akciovej spoločnosti stopercentnú majetkovúúčasť. V takom prípade práva a povinnosti akcionára v mene a na zodpovednosť štátuvykonáva určený orgán štátu (väčšinou ústredný orgán štátnej správy) majúci pozíciusprávcu majetku štátu. TRANSPETROL, a. s., však takýmto subjektom nie je. Postavenieprávneho zástupcu štátu nemajú bez ďalšieho akciové spoločnosti, ktorých jedinýmakcionárom je štát.
Ústavný súd tak uzatvára, že akcie SPS, ktoré sú vo vlastníctve TRANSPETROL-u,a. s., nezakladajú pre štát pozíciu akcionára. Štát potom prostredníctvom akcií vo vlastníctveTRANSPETROL-u ani nemôže mať v SPS účasť prislúchajúcu akcionárovi popísanúv bodoch 32 až 35. Prostredníctvom týchto akcií má v SPS majetkovú účasťTRANSPETROL, a. s., ako samostatný právny subjekt, nie štát.
Z formulovaných záverov jednoznačne vyplýva, že v SPS, v ktorej bol navrhovateľpredsedom predstavenstva, sa majetková účasť rozkladá na Slovenskú republiku, zastúpenúSprávou štátnych hmotných rezerv, a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípade Správyštátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové riziko spojenés účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezerv ako štátnarozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., je spôsobilýmsubjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť majetkového substrátuštátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové riziko spojené s účasťouna podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva (na rozdiel od štátnychrozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťouštátu nemohla vlastniť svoj majetok. Taká obchodná spoločnosť je od štátu po právnejstránke majetkovo nezávislá.
Postavenie akciovej spoločnosti vo sfére majetkovo-právnej nemožno porovnávaťs majetkovým postavením štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkovýchorganizácií či štátnych fondov, ktoré síce sú právnickými osobami, ale ako správcoviamajetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu, nie do svojho vlastníctva.Aj právne úkony pri správe majetku štátu vykonávajú v mene štátu, nie vo svojom vlastnommene (§ 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu).
V SPS, v ktorej bol navrhovateľ predsedom predstavenstva, sa majetková účasťrozkladá na Správu štátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípadeSprávy štátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové rizikospojené s účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezervako štátna rozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., jespôsobilým subjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasťmajetkového substrátu štátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové rizikospojené s účasťou na podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva(na rozdiel od štátnych rozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosťso stopercentnou majetkovou účasťou štátu nemohla vlastniť svoj majetok a niesť vlastnúzodpovednosť v majetkovo-právnych vzťahoch. Taká obchodná spoločnosť je majetkovonezávislá a zákon o správe majetku štátu sa na jej majetok nevzťahuje.
SPS nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Ústavný súd neopomína ani argumentáciu výboru založenú na rozlišovaní priameja nepriamej majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti a následne prepojenúna zdôrazňovanie cieľa právnej úpravy zakotvenej v ústavnom zákone o ochrane verejnéhozáujmu (strana 3 vyjadrenia výboru doručeného ústavnému súdu 6. marca 2015).
Majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, ktorú už ústavný súd v predchádzajúcomtexte podrobne analyzoval, z hľadiska jej podstaty (majetkové zdieľanie výsledkov činnostiobchodnej spoločnosti) nemožno po právnej stránke klasifikovať. Je len jedna. Nepriamumajetkovú účasť, tak ako ju má na mysli výbor, je právny, hoci nie faktický, nonsens.Hospodárenie SPS ako akciovej spoločnosti má vplyv na výšku dividend (§ 178 ods. 1Obchodného zákonníka) spojených s vlastníctvom akcií. Pokiaľ však ide o akcie SPSvo vlastníctve TRANSPETROL-u, a. s., dividendy z nich plynúce sa nestanú majetkomštátu, ale majetkom akcionára, teda TRANSPETROL-u, a. s. Ten nie je vo vlastníctveSlovenskej republiky, ako to na strane 3 svojho vyjadrenia uvádza výbor. Majetkový aspektúčasti v SPS teda, pokiaľ ide o akcie vo vlastníctve TRANSPETROL-u, a. s., nesvedčí štátu.Tvrdenie, že „ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika“, jenepochopením podstaty vzťahov medzi zakladateľom alebo akcionárom na jednej stranea akciovou spoločnosťou na strane druhej. Akciová spoločnosť ako právnická osoba nikdynemôže byť objektom vlastníctva, keď je sama spôsobilým nositeľom vlastníckeho práva.Žurnalistický štýl, ktorý takéto vyjadrenia často používa, nemôže byť základompre aplikáciu právnych noriem.
Pravdaže, ústavný súd chápe, čo výbor svojimi formulovanými postojmi chcelvyjadriť. Jeho argumenty však naznačujú skôr fakt sprostredkovaného ovládania SPS štátomprostredníctvom TRANSPETROL-u, a. s. V praxi je nepochybné, že štát ako jedinýakcionár má vo vzťahu k spoločnosti TRANSPETROL, a. s. rozhodujúce postavenie.V právnej rovine sa však popisované javy obvykle vyjadrujú reguláciou vzťahu ovládajúcejosoby a ovládanej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka, resp. môže ísť o konanie v zhodepodľa § 66b Obchodného zákonníka), ktorý však sám osebe bez ďalšieho nevykazujemajetkový aspekt, ale skôr zdôrazňuje nemajetkovú črtu účasti v obchodnej spoločnosti(pozri aj bod 34).
Pokiaľ však výbor vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a tvrdí (stotožňujúcTRANSPETROL, a. s., s ministerstvom), že „... ide o orgány štátu, ktoré zverujú novovzniknutej akciovej spoločnosti (rozumej SPS) majetok, ktorý bol doteraz v správe TRANSPETROL-u, a.s. a Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“, ideo argumentáciu v príkrom rozpore s právnou realitou. Ústavný súd musí opakovane a ráznepripomenúť, že TRANSPETROL, a. s., nie je správcom majetku štátu, ktorý bolprostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celéhoobchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. A to jeprincipiálny rozdiel. Možno pripustiť, že takýto názor vznikol ako paralela so štátnympodnikom, ktorý napriek tomu, že je tiež v právnom postavení samostatnej právnickejosoby, majetok, ktorý mu bol zverený, „iba“ spravuje a tento zostáva vo vlastníctve štátu(§ 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov).
Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu však v čl. 2 ods. 1 písm. zb) definujeverejného funkcionára rýdzo na báze majetkového aspektu účasti v obchodnej spoločnosti.Dikcia predmetnej ústavnej normy používajúca prívlastok „majetková“ iný výkladneumožňuje. Nemožno zabúdať, že uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu v posudzovaných prípadoch navrhovateľa ústi do vyvodenia verejnoprávnejzodpovednosti, pri ktorej je vzhľadom na závažnosť zásahu do individuálnej sféry adresátajej pôsobenia vylúčené rozširovať interpretáciou jej hmotnoprávnej podmienky.Ak rešpektovanie znenia právnych noriem upravujúcich verejnoprávnu zodpovednosťneumožňuje dosahovať cieľ právnej regulácie (bod 30), potom je potrebné ju zmeniť,nie utiekať sa k nebezpečnej extenzii vo výklade právnych pravidiel. Ústavný súd už v tejtosúvislosti judikoval, že platná právna norma nemôže podliehať pri svojom uplatňovaní ako̶poslednom štádiu interpretácie kritériám významným predovšetkým pri jej tvorbe.̶V posudzovanej veci nemožno obísť ani aspekt, že ide o ukladanie sankcií, pri ktoromvýklad a aplikácia či už „skutkovej podstaty“ alebo osoby porušovateľa (najmä, ak ideo špecifický subjekt – verejný funkcionár) musí podliehať mimoriadne prísnym kritériáma v pochybnostiach (ktoré zo zápisnice výboru sú zrejmé) nemožno sankciu uložiť (známazásada „in dubio pro reo“). Najzávažnejším dôvodom vylučujúcim možnosť extenzívnehovýkladu ústavnej normy je však ústavná direktíva uvedená v čl. 2 ods. 2 ústavy(I. ÚS 30/99).
Na podklade uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľnespĺňal definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) v spojení s čl. 3ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku čoho mu povinnosť podľačl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona ani nevznikla. Preto konanie navrhovateľa spočívajúcev opomenutí podania písomných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkovýchpomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie predsedu predstavenstva SPS a do 31. marca2014 nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. To mápodľa § 73b ods. 3 druhej vety zákona o ústavnom súde za následok zrušenie obochnapadnutých rozhodnutí (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Navrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavným súdom,ktorej sumu vyčíslil jeho právny zástupca v každom návrhu sumou 340,90 €. Trovyprávneho zastúpenia právny zástupca v oboch návrhoch bližšie špecifikoval ako odmenuza dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 [prevzatie a príprava zastúpenia,podanie návrhu (2 x po 134 €)] a režijný paušál (2 x po 8,04 €). Takto vypočítanú sumuzvýšil o 20 % dane z pridanej hodnoty.
Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z § 36 ods. 2zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledkukonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradilinému účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie rozhodnutiavýboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je v zásadenevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný so sumou peňažnej sankcie uloženejnapadnutými rozhodnutiami výboru.
Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnejslužby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom,ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi...
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 jepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Z toho vyplýva, že tarifná odmena sa jeden úkon právnej službypredstavuje podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 134 € a režijný paušál 8,04 €.
Napriek tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za štyriúkony právnej služby (2 úkony pri každom z návrhov), ústavný súd mu využijúc diskrečnýpriestor daný citovaným § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu tarifnejodmeny len za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z totožnosti skutkovej a právnejstránky oboch návrhov rezultujúcej do identických dôvodov a právnej argumentáciev oboch spojených návrhoch.
Z toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov v sume 268 €,ku ktorej bolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej služby (32,16 €).Spolu náhrada trov konania predstavuje 300,16 €. Vypočítanú sumu ústavný súd zvýšilo 20 % dane z pridanej hodnoty, keďže navrhovateľ preukázal, že jeho právny zástupca jeplatiteľom dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľovi tak ústavný súd voči výboru priznalnáhradu trov konania v sume 360,19 € (bod 2 výroku tohto nálezu).
Pretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom uloženápovinnosť nahradiť trovy navrhovateľovi, je orgánom Národnej rady Slovenskej republiky,uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie Národnej radySlovenskej republiky, ktorá nakladá s jej rozpočtovými prostriedkami.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015