znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 140/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2012 prerokoval   vyhlásenie   JUDr.   Š.   H.,   B.,   o odmietnutí   sudcu   Ústavného súdu   Slovenskej republiky Ladislava Orosza pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09 a takto

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz   n i e j e   v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 340/09.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. septembra 2011   doručené   a 29.   septembra   2011   doplnené   vyhlásenie   JUDr.   Š.   H.,   B.   (ďalej   len „navrhovateľ“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   o odmietnutí sudcu   ústavného   súdu   Ladislava   Orosza   pre   jeho   predpojatosť   v rozhodovaní   vo   veci sťažnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „odporca“), ktorou namieta porušenie základných práv zaručených v čl. 26 ods. 2 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 64/2008-167 z 11. decembra 2008, vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 340/09.

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.

Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   mal   v rozhodovaní   vo   veci   vedenej pod sp. zn. II. ÚS   340/09   zastúpiť   sudcu   ústavného   súdu   Juraja   Horvátha,   ktorý   bol z výkonu   sudcovskej   funkcie   v tejto   veci   vylúčený   uznesením   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 292/2011-9 z 21. júna 2011.

Dôvody   uplatnenej   námietky   predpojatosti   obsahovala   sťažnosť   navrhovateľa adresovaná Európskemu súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva:

«Sudca   Ladislav   Orosz   sa   prostredníctvom   médií   opakovane   negatívne   vyjadril k odbornosti   a kvalifikovanosti   sťažovateľa,   najmä   v súvislosti   s legitimitou   zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu (v rokoch 1998-2003). Možno uviesť napríklad správu vydanú S.   15.   októbra 2000,   kde Ladislav Orosz vtedy ako predseda Ústavnoprávneho výboru   parlamentu   uviedol,   že   „spôsob   konania   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky H.: je taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe pre S. Ladislav Orosz uviedol okrem iného, že Š. H. možno   odvolať   aj   podľa   platného   právneho   stavu   a bude   to   aj   v súlade   s Ústavou   SR. Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza dalo sa tiež očakávať, že bude rovnako negatívne   pristupovať   aj   v disciplinárnom   konaní   proti   sťažovateľovi.   Opodstatnenosť týchto obáv odôvodňovalo aj rozhodnutie samotného Ústavného súdu, č. I. ÚS 352/2010-6 z 20. októbra 2010, ktorým senát Ústavného súdu vylúčil sudcu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 345/09 vo vzťahu k sťažovateľovi ako   účastníkovi   iného   konania   pred   Ústavným   súdom,   a to   bezprostredne   pred prejednávaním disciplinárnej veci...

Nestrannosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky) v súvislosti s konaním   o ústavnosti   Špeciálneho   súdu   (voči   zriadeniu   ktorého   sťažovateľ   mal   od začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila právoplatným uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v K., ČVS: ORP-97/4-OVK-KE- 2011   zo   14.   júna   2011,   ktorým   zastavilo   trestné   stíhanie   vo   veci   narkotického   útoku na manželku s tým, že po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že sa narkotický útok na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý verejne klame a zavádza a prispôsobuje fakty svojmu účelu.»

K vyhláseniu o predpojatosti sa listom z 10. októbra 2011 vyjadril sudca ústavného súdu Ladislav Orosz, v ktorom okrem iného uviedol:

«Námietku   predpojatosti   uplatnenú   JUDr.   Š.   H.   považujem   za nedôvodnú a konštatujem, že vo veci vedenej pod sp. zn. II. US 340/09 som pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.

Zároveň k námietke predpojatosti uplatnenej JUDr. Š. H. považujem za potrebné uviesť nasledovné:

1. Z obsahu sťažnosti JUDr. Š. H. adresovanej Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť, že menovaný odôvodňuje svoju námietku predpojatosti proti mojej osobe v zásade identickým spôsobom ako v iných veciach vedených ústavným súdom   (sp. zn.   IV.   ÚS   75/09,   sp.   zn.   IV.   ÚS   345/09,   sp.   zn.   PL.   ÚS   92/2011,   sp.   zn. PL. ÚS 93/2011), pričom podstata jeho námietky spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako   poslanec   Národnej   rady   Slovenskej   republiky)   viackrát   negatívne   vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaniach pred ústavným súdom budem k jeho osobe pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré   v   podrobnostiach   odkazujem   aj   v   tomto   prípade. Pre ilustráciu uvádzam podstatné časti môjho vyjadrenia k námietke uplatnenej v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 93/2011, v rámci ktorého som v liste z 10. mája 2011 okrem iného uviedol:

„V súvislosti s mojím názorom, že námietka predpojatosti uplatnená JUDr. Š. H. je nedôvodná, považujem za vhodné poukázať na § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „Dôvodom na vylúčenie (sudcu, pozn.) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú... v jeho   rozhodovaní   v   iných   veciach“   v   spojení   s   §   15a   ods.   5   Občianskeho   súdneho poriadku, podľa ktorého „Ak sa námietka týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada...“, ktoré treba podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj podstatu a účel citovanej časti § 14 ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   primerane   uplatniť   aj   na posúdenie   námietky predpojatosti   vznesenej v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   IV.   ÚS 345/09.   Podstata   a účel citovanej   časti   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   totiž   podľa   môjho   názoru spočíva v požiadavke vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý zaujatosť tohto sudcu namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali v minulosti a ktoré nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka zaujatosti vznesená, zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania predmetnej veci. Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré JUDr. Š. H. uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 345/09 (a tiež   vo   veci   IV.   ÚS   75/09),   v   konečnom   dôsledku   spochybňujú   kontrolnú   právomoc Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), na ktorej realizácii som sa v rozhodnom čase podieľal ako poslanec a predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu k výkonu štátnej správy na najvyššom súde, za ktorý v tomto období zodpovedal JUDr. Š. H. ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.

Dôvody,   pre   ktoré   mám   byť   vylúčený   z   rozhodovania   veci   vedenej   pod   sp.   zn. IV. ÚS 345/09 (a tiež vo veci sp. zn. IV. ÚS 75/09), uvádzané JUDr. Š. H., zasahujú podľa môjho   názoru   aj   do   Ústavou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   garantovaného práva poslancov národnej rady vyjadreného v jeho čl. 78 ods. 1 (nestíhateľnosť za výroky pri   výkone   funkcie   poslanca),   aj   keď   uznávam,   že   ide   o   výklad   extenzívny,   ale   pritom zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia ústavy. Rovnako tak považujem dôvody mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Š. H. aj ako neprimeraný zásah do článkom 26 ústavy garantovanej   slobody   prejavu   ako   základného   politického   práva,   ktoré   v podmienkach parlamentnej   demokracie   požíva   zvýšenú   ochranu   zvlášť   vo   vzťahu   k poslancom parlamentu.“

2.   V   sťažnosti   adresovanej   ESĽP   JUDr.   Š.   H.   tiež   uvádza,   že   moja   nestrannosť „v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti s konaním o ústavnosti Špeciálneho súdu (voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila   právoplatným   uznesením   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru kriminálnej   polície   v K.   ČVS:   ORP-97/4-OVK-KE-2011   zo 14. júna   2011...“.   K   tomuto dôvodu uvádzanému JUDr. Š. H. považujem v tomto čase za postačujúce uviesť, že jeho tvrdenie o právoplatnosti označeného uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v K. nie je pravdivé, keďže mojej manželke ako oznamovateľke a poškodenej bolo toto uznesenie doručené do vlastných rúk až 29. septembra 2011, ktorá v zákonnej lehote podala proti nemu sťažnosť, o ktorej nebolo zatiaľ rozhodnuté.

Nad rámec uvedeného považujem za potrebné tiež uviesť, že v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 340/09 nie je JUDr. Š. H. (riadnym) účastníkom konania. Svojím podaním z 3. marca   2011   požiadal   menovaný   ústavný   súd,   aby   mu   boli   za   účelom   vyjadrenia doručené všetky podania účastníkov a prípadné rozhodnutia vo veci vzhľadom na to, že v konaní pred Krajským súdom v Bratislave vedenom pod sp. zn. 6 Co 64/2008, ktoré je sťažnosťou sťažovateľa S., s. r. o., v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. II. ÚS   340/09   namietané,   bol   žalobcom.   V   nadväznosti   na   to   uplatnil   JUDr.   Š.   H. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. Ľ. námietku predpojatosti proti pôvodnému sudcovi spravodajcovi JUDr. Jurajovi Horváthovi (právna zástupkyňa označila JUDr. Š. H. v tejto námietke ako „dotknutého účastníka“ konania, pozn.). JUDr.   Juraj   Horváth   (ako   pôvodný   sudca   spravodajca,   pozn.)   bol   následne uznesením č. k. III. ÚS 292/2011-9 z 21. júna 2011 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 340/09...»

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom, či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Navrhovateľ   námietku   predpojatosti   sudcu   ústavného   súdu   Ladislava   Orosza odôvodnil tým, že menovaný sudca sa v čase vykonávania funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej   republiky   prostredníctvom   médií   negatívne   vyjadroval   k jeho   odbornosti a kvalifikovanosti v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky,   pričom   poukázal   na   skutočnosť,   že   z toho   istého   dôvodu   bol uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 352/2010-6 z 20. októbra 2010 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom sp. zn. IV. ÚS 345/09.

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz vo svojom vyjadrení uviedol, že námietku predpojatosti uplatnenú navrhovateľom považuje za nedôvodnú a že vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09 je pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.

Ústavný súd už vo viacerých veciach zaujal stanovisko, keď uviedol:„Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).“

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   340/09,   ktorého   osoby   sa   námietky   predpojatosti   uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú,   je prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec prerokúvajúceho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov   uvedeného   konania   pred   všeobecným   súdom.   Za   takejto   situácie   spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu, ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaného sudcu ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol ani členom senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcu Ladislava Orosza vo veci ústavného prieskumu rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 6 Co 64/2008.

Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   III.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedeného sudcu z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   II.   ÚS   340/09.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudca ústavného súdu Ladislav Orosz nie je vylúčený   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom pod sp. zn. II. ÚS 340/09.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2012