znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 140/08-24

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., Č., zastúpeného advokátom Mgr. L. Š., Advokátska kancelária, Č., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. E 134/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2007   doručená   sťažnosť   J.   Š.,   Č.,   pre namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. E 134/01.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že od 3. augusta 2001 sa na okresnom súde vedie proti nemu ako povinnému konanie o výkon rozhodnutia.

V sťažnosti   sťažovateľ podal prehľad úkonov okresného súdu   vo veci.   Zdôraznil predovšetkým   skutočnosť,   že   na   základe   uznesenia   okresného   súdu   z   29.   marca   2001, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia odpísaním pohľadávky v sume 20 000 Sk, došlo k zablokovaniu jeho účtu vo výške vymáhanej čiastky, a keďže „do dnešného dňa nebola vec právoplatne skončená, nemôžem s predmetnou čiastkou už viac ako 5 rokov nakladať“. Poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu ďalej uviedol, že sa nachádza v stave právnej neistoty už viac ako 5 rokov, pričom v prípade riadneho konania na okresnom súde rešpektujúceho   relevantné   ustanovenia   procesných   predpisov   by vec   už   bola   skončená. Z toho sťažovateľ vyvodzuje záver o porušení jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom.

Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré chápe ako „náhradu nemajetkovej ujmy“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takýmto nálezom:„Základné právo J. Š., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k. E 134/01 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva J. Š., finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

Sťažovateľ ďalej navrhol, aby mu ústavný súd „uznesením priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 6.926,- Sk za 2 úkony právnej pomoci   /prevzatie,   príprava   zastúpenia   a podanie   sťažnosti   –   jeden   úkon   á   2.970,-   Sk + 178,- Sk režijný paušál/ na účet právneho zástupcu Mgr. L. Š. do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

Ústavný   súd   listom   zo   17.   októbra   2007   požiadal   okresný   súd   o   zaslanie predmetného súdneho spisu.

Predseda okresného súdu doručil ústavnému súdu 16. novembra 2007 požadovaný súdny spis, ku ktorému z dôvodu nadväznosti pripojil aj spisy z konaní okresného súdu vedených pod sp. zn. E 697/1998, 12 Er 483/2006 a 13 Er 1403/2006.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo súdnych spisov doručených ústavnému súdu predsedom okresného súdu ústavný súd zistil, že pred okresným súdom prebiehalo od roku 1998 konanie o výkon rozhodnutia vedené pod sp. zn. E 697/1998 a od marca 2001 súčasne aj konanie o výkon rozhodnutia vedené pod sp. zn. E 134/2001. Exekučným titulom pre obe konania bol ten istý rozsudok okresného   súdu   vydaný   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Nc   221/1994,   ktorým   bol sťažovateľ zaviazaný platiť výživné na svoje tri, v tom čase maloleté deti. Rozdiel medzi oboma   už spomínanými konaniami spočíval   v tom,   že   v konaní vedenom   pod sp. zn.   E 697/1998 bolo vymáhané zameškané výživné za obdobie od 19. októbra 1994 do15. augusta 1998, kým v konaní vedenom pod sp. zn. E 134/2001 bolo predmetom výkonu zameškané výživné za obdobie od 1. januára 1999 do 28. februára 2001.

Oprávnená   v   oboch konaniach   o výkon   rozhodnutia   (v   tom   čase   A.   Š.,)   bola v dôsledku   novelizácie Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej aj „OSP“) povinná podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, a zároveň bola povinná oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu. Túto svoju povinnosť splnila tak, že 20. februára 2006 doručila okresnému súdu oznámenie (č. l. 101 v súdnom spise sp. zn. E 697/1998) o podaní návrhu na vykonanie exekúcie vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. E 697/1998 adresované súdnej exekútorke JUDr. M. R. (ďalej len „súdna exekútorka“). Z tohto návrhu ústavný súd zistil, že v ňom bolo uplatnené dlžné výživné dovtedy   vymáhané v konaní vedenom   pod   sp. zn. E 134/2001,   ako   aj   dlžné   výživné   dovtedy   vymáhané   v konaní vedenom pod sp. zn. E 697/1998 (č. l. 4 v súdnom spise sp. zn. 12 Er 483/2006). Okresný súd   následne   20. apríla   2006   vydal   poverenie   č.   5502   009283   pre   súdnu   exekútorku na vykonanie   exekúcie   smerujúcej   k vymoženiu   súm   dlžného   výživného   dovtedy vymáhaných tak v konaní sp. zn. E 697/1998, ako aj v konaní sp. zn. E 134/2001.

Oprávnená však 20. februára 2006 doručila okresnému súdu aj oznámenie (č. l. 111 v súdnom spise sp. zn. E 134/2001) o podaní návrhu na vykonanie exekúcie vo veci vedenej okresným   súdom   pod   sp.   zn.   E   134/2001,   pričom   z priloženého   návrhu   na vykonanie exekúcie   vyplýva,   že   ide   o návrh   totožný   s návrhom,   ktorý   bol   priložený   k oznámeniu nachádzajúcemu sa v súdnom spise sp. zn. E 697/1998. Okresný súd 26. septembra 2006 vydal poverenie č. 5502 005716 pre súdnu exekútorku na vykonanie exekúcie smerujúcej k vymoženiu súm dlžného výživného dovtedy vymáhaných tak v konaní sp. zn. E 697/1998, ako aj v konaní sp. zn. E 134/2001.

Po   zmene   právnej   úpravy   (už   spomenutá   novelizácia   Občianskeho   súdneho poriadku) došlo k zapísaniu oboch konaní do registra „Er“. Konanie dovtedy vedené pod sp. zn. E 697/1998 bolo zapísané 13. marca 2006 pod sp. zn. 12 Er 483/2006 a konanie dovtedy vedené   pod sp. zn. E 134/2001   bolo   20.   septembra   2006   zapísané   pod   sp.   zn.   13   Er 1403/2006.

Súdna   exekútorka   11.   októbra   2006   vrátila   okresnému   súdu   poverenie   č.   5502 005716   na   vykonanie   exekúcie   s odôvodnením,   že   v uvedenej   veci   už   bolo   vydané poverenie č. 5502 009283.

Podľa § 372m ods. 1 OSP v konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. augusta 2005   musí   oprávnený   podať   do   šiestich   mesiacov   od   účinnosti   tohto   zákona   návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia.

Podľa § 372m ods. 2 OSP ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie   podľa   osobitného   zákona,   súd   postúpi   vec   zvolenému   exekútorovi   spolu s písomným   poverením   na   vykonanie   exekúcie.   Účinky   pôvodného   návrhu   na   výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa   §   372m   ods.   3   OSP   ak   oprávnený   neoznámi   súdu,   že   podal   návrh   na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd konanie o výkon rozhodnutia zastaví.

Citované   ustanovenia   oprávnená   rešpektovala   a 20.   februára   2006   doručila okresnému   súdu   požadované   oznámenia,   na   základe   ktorých   boli   vydané   poverenia 20. apríla   2006   a 26.   septembra   2006.   Súdna   exekútorka   potom   správne   postupovala, keď 11.   októbra   2006   vrátila okresnému   súdu   poverenie   č.   5502   005716   na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že v uvedenej veci už 20. apríla 2006 bolo vydané poverenie č. 5502 009283. Tým sa exekučné konanie vedené pod sp. zn. 13 Er 1403/2006 skončilo a nároky oprávnenej proti povinnému sú ďalej predmetom exekučného konania vedeného pod sp. zn. 12 Er 483/2006.

Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ústavný súd tak môže skúmať prípadnú existenciu zbytočných prieťahov len v tom konaní, ktoré sťažovateľ v petite   svojej   sťažnosti   označí.   V predmetnej   sťažnosti   to   bolo   konanie   vedené pod sp. zn. E 134/2001, o ktorom ústavný súd z vyžiadaných súdnych spisov zistil, že v čase podania sťažnosti sťažovateľa už neprebiehalo.

Vymoženie pohľadávky na výživnom za obdobie od 1. januára 1999 do 28. februára 2001   (ktoré   bolo   predmetom   sťažovateľom   namietaného   konania   sp.   zn.   E   134/2001) voči sťažovateľovi bolo však ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu stále predmetom právoplatne   neukončeného   exekučného   konania.   Stav   právnej   istoty   sťažovateľa   teda k 5. februáru 2007 nastolený nebol. Odmietnutie sťažnosti sťažovateľa len pre nedostatok vo formulácii sťažnostného návrhu by preto ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu považoval za striktne formalistické, a preto považoval za potrebné vysporiadať sa v odôvodnení   svojho   rozhodnutia   s otázkou   rešpektovania   označených   práv   sťažovateľa v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 483/2006.

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 168/04) poskytuje ústavný súd ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v tom prípade, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte   môže   trvať.   Vychádza   pritom   z toho,   že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý   (účel)   sa   dosiahne   právoplatným   rozhodnutím   (I. ÚS 167/03).   Znamená   to, že právomoc   ústavného   súdu   konštatovať   relevantnosť   vzájomnej   príčinnej   súvislosti medzi napadnutým postupom všeobecného súdu a základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   resp.   právom   na prejednanie veci   v primeranej lehote, môže v okolnostiach posudzovaného prípadu prichádzať do úvahy za súčasného splnenia dvoch podmienok.   Prvou   podmienkou   je   neukončenie   konania   (vymožením   pohľadávky   alebo právoplatným   rozhodnutím)   a druhou   podmienkou   je   existencia   takej   procesnej   pozície žalovaného   (okresného)   súdu,   v ktorej   má   reálnu   možnosť   ovplyvniť   priebeh   konania želaným spôsobom, teda k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa.

Ústavný súd nezistil v posudzovanom prípade splnenie druhej podmienky.

Vzhľadom na zmenu právnej úpravy núteného výkonu súdnych rozhodnutí (zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v čase podania predmetnej sťažnosti okresný súd už nevykonával súdny výkon rozhodnutia, keďže nešlo o prípady uvedené v ustanovení § 251 ods. 1 a 2 OSP (rozhodnutia o výchove maloletých detí,   rozhodnutia   o poplatkovej   povinnosti).   Mohol   len   postúpiť   vec   súdnej   exekútorke na vykonanie   exekúcie,   čo aj urobil,   alebo   v prípade,   ak   by   oprávnená   okresnému   súdu do konca februára 2006 neoznámila, že podala návrh na vykonanie exekúcie, okresný súd by v súlade s ustanovením § 372m ods. 3 OSP musel konanie zastaviť. Keďže v nútenom výkone   rozhodnutia   už   ďalej   postupuje   súdna   exekútorka,   a to   vykonávaním   exekúcie, úloha okresného súdu sa obmedzuje už len na niektoré úkony v rámci exekučného konania, ako   napríklad   rozhodovanie   o námietkách   proti   exekúcii   (§   50   Exekučného   poriadku), o odklade exekúcie (§ 56 Exekučného poriadku), o zastavení exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku), o schválení udeleného príklepu (§ 148 Exekučného poriadku) a podobne. Postup okresného súdu v súlade s označenými, prípadne obdobnými právnymi skutočnosťami však sťažovateľ nenamietal.

Uvedené zistenia viedli ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov k záveru, že podaná sťažnosť   je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008