znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 14/2014-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   STAVMAT   IN,   spol.   s   r.   o., Pezinská 56, Malacky, zastúpenej obchodnou spoločnosťou ADVOKÁCIA, s. r. o., Hollého 10, Nitra, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Ing. Ľubica Rodinová, vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 2 Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   opatrením „Určenie   použitia   dopravných   značiek   na   miestnych komunikáciách“ vydaným mestom Senica pod sp. zn. OVŽPaD/JO/2012/146 z 30. apríla 2012 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r. o.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2013   doručená sťažnosť obchodnej   spoločnosti   STAVMAT   IN,   spol.   s r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   vlastniť   majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na ochranu majetku   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 2 Dodatkového protokolu   č.   12   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dodatkový protokol č. 12“) opatrením „Určenie použitia dopravných značiek na miestnych komunikáciách“ vydaným mestom Senica pod sp. zn. OVŽPaD/JO/2012/146 z 30. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v roku 2011 kúpila nehnuteľnosti v k. ú..., a to bývalú veľkopredajňu (pôvodne patriacu spoločnosti Billa). Podaním z 12. októbra 2011 ohlásila mestu Senica, že na kúpenej nehnuteľnosti bude vykonávať drobnú stavbu. Mesto Senica síce prípisom sp. zn. SOU-966/2011-ORA zo 14. októbra 2011 oznámilo, že proti realizácii drobnej stavby nemá námietky, avšak následne 5. januára 2012 požiadalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru - Okresný dopravný inšpektorát Senica o vyjadrenie sa k návrhu použitia dopravných značiek a dopravných zariadení. Ako dôvod svojej žiadosti malo   mesto   Senica   uviesť „bezpečnosť   cestnej   premávky,   najmä   detí   navštevujúcich Základnú školu na Sadovej ulici“. Na základe tejto žiadosti mal potom 23. januára 2012 vydať Okresný dopravný inšpektorát v Senici pod sp. zn. ORPZ-SE-ODI1-29-001/2012 súhlas na umiestnenie namietaného dopravného značenia. Nadväzne na to napokon mesto Senica „pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 dňa 30. 04. 2012 určilo použitie trvalých dopravných značiek na miestnych komunikáciách v Senici... a potom osadilo dopravné značky zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 3,5 t. Týmto obmedzilo vstup, resp. prejazd   po   jedinej   prístupovej   ceste   nachádzajúcej   sa   na   par.   č.   3461/1   k.   ú... k nehnuteľnostiam sťažovateľa, bytovky, základnej škole, športoviskám.“.

Sťažovateľka namieta, že vydaním určenia o osadení dopravnej značky mesto Senica porušilo   označené   základné   práva   podľa   ústavy,   právo   podľa   dodatkového protokolu a označené články ústavy a dodatkového protokolu č. 12 a je vylúčené, aby v jej prípade   bolo   možné   poskytnúť   právnu   ochranu   v správnom   konaní   podľa   zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj podľa   zákona   č. 135/1961   Zb.   o   pozemných   komunikáciách   (cestný   zákon)   v znení neskorších predpisov.

Súčasne sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, že k náprave jej porušených práv nedošlo ani na základe konania o podnetoch podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Podaním z 8. augusta 2012 mala totiž namietať porušenie svojich práv na Okresnej prokuratúre Senica (ďalej len „okresná prokuratúra“). Podnet bol vybavený z časti okresným prokurátorom oznámením č. k. Pd 65/12-18 z 30. novembra 2012 o jeho odložení, pretože nebol dôvod na uplatnenie niektorého z opatrení prokurátora proti   vydanému   opatreniu   mesta   Senica,   a z časti   prokurátorom   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   oznámením   č.   k.   GÚs   188/12-10   z 29.   októbra   2012   z dôvodu, že vo veci   neboli   zistené   také   relevantné   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   podanie návrhu ústavnému   súdu   vo   veci   namietaného   nesúladu   právnych   predpisov.   Opakovaný podnet   sťažovateľky   z 15.   augusta   2013   mala   okresná   prokuratúra   odložiť   oznámením č. k. Pc 70/13-3 z 5. septembra 2013 a v druhej časti bol tento opakovaný podnet vybavený oznámením   krajského   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Trnave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“)   č.   k.   Kd   110/13-4   z 18.   septembra   2013   so   záverom,   že   nie   sú   splnené podmienky   na   využitie   prokurátorského   opatrenia,   ktorým   je   protest, prípadne prokurátorské upozornenie.

Sťažovateľka   považuje   vybavenie   jej   opakovaného   podnetu   zo   strany   krajskej prokuratúry „za nezákonné, nakoľko nekorešponduje so skutkovým stavom veci a naďalej umocňuje stav porušovania základných práv a slobôd chránených Ústavou SR vyvolaný (spôsobený) Určením umiestnenia dopravných značiek mestom Senica... Sťažovateľovi nie je   zrejmé,   z   akých   listín/dôkazov   prokuratúra   vychádzala   pri   vybavovaní   podnetov sťažovateľa, ktorý tento jej postup považuje za nesprávny, nezákonný a umocňujúci stav porušovania práv sťažovateľa“.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľka argumentuje okolnosťou, že účel, na ktorý sa stavba používa od jej kolaudácie, sa nezmenil, avšak po zmene vlastníka mesto Senica   vydalo   napadnuté   opatrenie.   Rovnako   poukazuje   na   obsah   územnoplánovacej dokumentácie, podľa ktorej je hlavnou funkciou územia, kde sa nachádza aj nehnuteľnosť sťažovateľky, občianska vybavenosť.

Sťažovateľka   tiež   namieta   porušenie   zákazu   diskriminácie   (zásady   rovnakého zaobchádzania)   poukazujúc   na   skutočnosť,   že   je „v   porovnaní   s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti (ktorý viac ako 10 rokov na totožnom mieste vykonával prevádzku veľkopredajne   bez   existencie   Zákazových   dopravných   značiek)   je   sťažovateľovo   právo vlastniť majetok a riadne ho užívať zásadným spôsobom obmedzené“. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sťažovateľka namieta aj z dôvodu, že mesto Senica síce údajne žiadalo vlastníkov okolitých stavieb o vyjadrenie k umiestneniu dopravných značiek, avšak o vyjadrenie sťažovateľky k veci nežiadalo. Sťažovateľka vôbec nemala možnosť vyjadriť sa k osadeniu zákazových značiek, a pritom mala byť ich osadením priamo a bezprostredne dotknutá.

Sťažovateľka   má   byť   uvedeným „zásahom“ mesta   Senica   napokon   obmedzená aj vo svojom   základnom   práve   podnikať   zaručenom   čl.   35   ods.   1   ústavy.   Namietané opatrenie totiž malo sťažovateľke znemožniť využívanie predmetných nehnuteľností na ich účel   (ako   predajne)   a   znemožniť   aj „opravu   stavby,   údržbu,   vynášanie   komunálneho odpadu a zásobovanie tovarom“. V tejto súvislosti sťažovateľka v argumentácii sťažnosti namieta aj porušenie základného práva na účinný opravný prostriedok poukazujúc na rozpor s čl. 1 ods. 1 ústavy a porušenie zásad proporcionality, ochrany legitímnych očakávaní a čl. 13 ods. 4 ústavy. Na podporu   tejto argumentácie rozsiahlo cituje zo záverov rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 2 Ao3/2008-100.

Na   základe   opísaných   skutočností   sťažovateľka   navrhuje, aby ústavný   súd   vydal vo veci takéto rozhodnutie:

„Mesto   Senica   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 porušilo vlastnícke práva a povinnosti sťažovateľa...   podľa   Čl.   20   ods.   1   ÚSR,   Čl.   1   Protokolu   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.., Čl. 1 Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Mesto   Senica   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 porušilo práva sťažovateľa a to práva podnikať... podľa Čl. 35 ods. 1 ÚSR.

Mesto   Senica   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 porušilo práva sťažovateľa a to práva rovnakého zaobchádzania a práva zákazu diskriminácie, podľa Čl. 12 ods. 1 ÚSR, Čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj zásadu proporcionality a zásadu legitímnych očakávaní.

Ústavný   súd   zrušuje   určenie   o   osadení   dopravnej   značky pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 vydané Mestom Senica.

Ústavný súd prikazuje Mestu Senica aby obnovil stav pred porušením a odstránil trvalé dopravné značky na miestnej komunikácií v Senici

a) na MK Sadová ulica (prístupová k III. ZŠ) kde je umiestnená dopravná značka B25 Zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 3,5 t,

b) na MK Sadová ulica (na križovatke s prístupovou komunikáciou k III. ZŠ) kde je umiestnená   dopravná   značka   B27   a Zákaz odbočenia vpravo   a B27b   Zákaz odbočenia vľavo s dodatkovými tabuľkami E6 Celková hmotnosť (3,5 t).

Ústavný   súd   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľovi   v   sume 35.000 €, ktoré je Mesto Senica povinné mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 €, ktoré je Mesto   Senica   povinné   vyplatiť   na   účet   právneho   zástupcu:   ADVOKÁCIA,   s.   r.   o... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Alternatívne sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:«Mesto   Senica   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012   porušilo   vlastnícke   práva   sťažovateľa... podľa Čl. 20 ods. 1 ÚSR, Čl. 1 Protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Čl. 1 Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mesto   Senica   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 porušilo práva sťažovateľa a to práva podnikať... podľa Čl. 35 ods. 1 ÚSR.

Mesto   Senica   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 porušilo práva sťažovateľa a to práva rovnakého zaobchádzania a práva zákazu diskriminácie, podľa Čl. 12 ods. 1 ÚSR, Čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj zásadu proporcionality a zásadu legitímnych očakávaní.

Ústavný   súd   zrušuje   určenie   o   osadení   dopravnej   značky pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 vydané Mestom Senica.

Ústavný   súd   zakazuje   Mestu   Senica   pokračovať   v   porušovaní   základných   práva a slobôd sťažovateľa a prikazuje Mestu Senica aby určilo dodatkové tabuľky E 12 „okrem dopravnej obsluhy“ k trvalým dopravným značkám na miestnej komunikácií v Senici

a) na MK Sadová ulica (prístupová k III. ZŠ) k umiestnenej dopravnej značke B25 Zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 3,5 t,

b)   na   MK   Sadová   ulica   (na   križovatke   s   prístupovou   komunikáciou   k   III.   ZŠ) k umiestnenej dopravnej značke B27a Zákaz odbočenia vpravo a B27b Zákaz odbočenia vľavo s dodatkovými tabuľkami E6 Celková hmotnosť (3,5 t).»

O priznaní finančného zadosťučinenia a náhrade trov konania navrhuje sťažovateľka v alternatívnom návrhu rozhodnutia rozhodnúť rovnako ako v základnom návrhu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pripomína, že sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Pri určovaní, od kedy začala sťažovateľke plynúť lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej sa   pri   posudzovaní   otázky   dodržiavania   lehoty   na podanie   sťažnosti   musí   vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom súde (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), podľa ktorého zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, IV. ÚS 338/08).

V danom   prípade bolo   sťažovateľkou napadnuté   opatrenie sp. zn. OVŽPaD/JO/2012/146   vydané   mestom   Senica   30.   apríla   2012.   Keďže   lehota na podanie ústavnej   sťažnosti   začína pri   opatrení   plynúť odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľka mohla   o opatrení   dozvedieť,   ústavný   súd   pri   skúmaní   dodržania   tejto   lehoty   vychádzal z listinných dôkazov pripojených k sťažnosti. Z oznámenia o vybavení podnetu okresnou prokuratúrou č. k. Pd 65/12-18 z 30. novembra 2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa o vydaní   napadnutého   opatrenia   musela   dozvedieť   najneskôr   8.   augusta   2012,   keď okresnej prokuratúre doručila svoj prvý podnet proti predmetnému opatreniu. To ale potom znamená, že sťažnosť proti uvedenému opatreniu doručená sťažovateľkou ústavnému súdu 23. októbra 2013 je podaná zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty, v konkrétnom prípade až po 14 mesiacoch odo dňa, keď už vydanie napadnutého opatrenia muselo byť sťažovateľke   známe.   Ústavný   súd   preto   bez   ďalšieho   považoval   za   nespochybniteľné, že sťažnosť proti napadnutému opatreniu vydanému mestom Senica nebola ústavnému súdu podaná   v dvojmesačnej   lehote,   ktorú   vyžaduje   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde v prípade sťažností podaných podľa čl. 127 ústavy.

Na záver o oneskorenosti sťažnosti podanej proti opatreniu mesta Senica nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že sťažovateľka 8. augusta 2012 podala na okresnej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia mesta Senica a 15. augusta 2013 doručila   okresnej   prokuratúre   opakovaný   podnet,   ktorý   krajská   prokuratúra   vybavila oznámením z 18. septembra 2013. Sťažnosť by nebolo možné považovať za oneskorenú len vo vzťahu ku konaniu krajskej prokuratúry a jej oznámeniu o sťažovateľkou doručenom opakovanom   podnete.   Keďže   však   sťažnosť   nebola   podaná   proti   krajskej   prokuratúre, ale proti mestu Senica, ústavný súd mohol dospieť len k záveru o jej oneskorenosti.

Ústavný súd teda v intenciách návrhu, ktorý smeroval proti opatreniu mesta Senica sp.   zn.   OVŽPaD/JO/2012/146   z   30.   apríla   2012   o   určení   použitia   dopravných   značiek na miestnych   komunikáciách,   nepovažoval   podmienky   konania   o sťažnosti   za   splnené a v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ju vyhodnotil ako podanú oneskorene, následkom čoho ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Pretože   sťažnosť   bola   ako   celok   odmietnutá,   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014