znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 14/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   I.   V.,   Ch.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Prešov   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/29/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. I. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. októbra 2011   doručená   sťažnosť   P.   I.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   z obsahu   ktorej vyplýva, že namieta nečinnosť Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C/29/2006,   ktorého   predmetom   je   návrh   na   zaplatenie   sumy 21 528,41 € s príslušenstvom.

Z kontextu sťažovateľových námietok vyplýva, že okresný súd opakovane prerušil označené konanie vedené v jeho právnej veci, avšak Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zaujal stanovisko, že na prerušenie konania nie je daný dôvod. Vzhľadom na uvedené   ústavný   súd   posúdil   podanie   sťažovateľa   ako   sťažnosť   na   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/29/2006.

Sťažovateľ   vo   svojom   podaní   zároveň   poukázal   na   absenciu   svojho   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a vzhľadom na to súčasne požiadal o ustanovenie právneho   zástupcu   z   radov   advokátov   z   dôvodu,   že   sa   nachádza   v   hmotnej   núdzi. K sťažnosti na preukázanie svojich nepriaznivých osobných pomerov pripojil potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. zo 7. septembra 2011 o výške poberaných dávok v hmotnej núdzi A. I. V.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že sťažnosť neobsahuje náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50   ods.   1   písm.   a)   a   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Avšak   vzhľadom   na   to,   že sťažovateľ nemal v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu, bolo namieste najskôr preskúmať, či v prípade opravy a doplnenia formálnych náležitostí sťažnosti by boli dôvody na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažovateľovho podania   je zrejmá jeho nespokojnosť   s dĺžkou konania a s postupom   okresného   súdu   v   jeho   právnej   veci.   Ústavný   súd   požiadal   o   stanovisko k sťažnosti okresný súd, ktorý vo vyjadrení z 25. novembra 2011 uviedol, že „po prerušení konania a zrušení tohto rozhodnutia Krajským súdom Prešov, bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 14.12.2011 o 13.30 hod., na ktorom vo veci rozhodne.

Úkony urobené v spise 9 C 29/2006:

- neúplný návrh bol podaný 23.11.2006

- výzva na odstránenie vád podania dňa 24.11.2006

- doplnenie 14.12.2006

- 18.1.2007   a 5.2.2007   výzva   na   predloženie   dokladov   na rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov,

- 19.2.2007 predloženie potvrdenia o majetkových pomerov

- 30.3.2007 uznesenie o prihnaní o oslobodení od SP nad sumu 10.000,- Sk

- 2.4.2007 vyrubený súdny poplatok

- 11.4.2007 odvolanie žalobcu proti uzneseniu o vyrubení SP

- 20.4.2007 spis zaslaný na KS Prešov na rozhodnutie o odvolaní

- 13.7.2007 vrátený spis - zmenené rozhodnutie na oslobodenie od SP nad sumu 5.000,- Sk

- 19.7.2007 výzva na zaplatenie SP vo výške 5.000,- Sk

- 30.7.2007 zaplatený SP

- 7.8.2007 zaslanie výzvy + poučenie účastníkom konania

- 15.8.2007 vrátená výzva od žalovaného

- 16.8.2007 zistené cez OR, že na žalovaného je vyhlásený konkurz od 2.9.1999 + zaslaná výzva úpadcovi

- 12.10.2007 prerušené konanie uznesením pre vyhlásenie konkurzu

- 26.10.2007 odvolanie žalobcu proti uzneseniu o prerušení konania

- 6.11.2007 spis na KS v Prešove

- 3.3.2008   doručený   spis   z   KS,   uznesenie   o   prerušení   konania   zrušené, predčasne rozhodnutie o prerušení konania

- 10.3.2008   výzva   správcovi   konkurznej   podstaty   či   pohľadávka   uplatnená žalobcom v rámci konkurzného konania

- 20.3.2008 odpoveď správcu konkurznej podstaty - žalobca neuplatnil a SKP nedáva súhlas k pokračovaniu konania

- 9.6.2008 termín pojednávania

- 9.6.2008 návrh žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka konania - SKP

- 6.8.2008 pripustený SKP do konania na strane žalovanej

- 1.10.2008 výzva účastníkovi SKP na vyjadrenie

- 14.5.2009 dožiadanie na výsluch SKP Okresným súdom Bratislava I.

- 15.12.2009 vrátený spis z OS Bratislava I. - nedostatočný výsluch SKP

- 1.3.2010 výzva SKP na presné oznámenie, či eviduje prihlásenú pohľadávku žalobcu a či ju prijal do konk. konania alebo poprel

- 9.3.2010 odpoveď SKP

- 28.6.2010 stanovený termín pojednávania, neprišiel SKP

- 27.9.2010 výzva KS v Košiciach či eviduje v konkurznom spise prihlásenú pohľadávku žalobcu

- 5.11.2010 odpoveď KS, že pohľadávku neevidujú

- 19.11.2010 prerušené konanie uznesením

- 8.12.2010 odvolanie žalobcu

- 28.3.2011 zaslaný spis na KS v Prešove

- 4.7.2011 vrátený spis z KS Prešov

- 25.8.2011 doručované rozhodnutie účastníkom konania

- 14.12.2011 vytýčený termín pojednávania“.

Nadväzne na to ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že 14. decembra 2011 bolo   o   návrhu   sťažovateľa   okresným   súdom   meritórne   rozhodnuté   tak,   že   okresný   súd žalobu zamietol.  

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred   súdom...,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá   na   ďalšie   konanie“   (II.   ÚS   93/03),   resp.   že   „na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (III. ÚS 204/09).

Ak   ústavný súd   dospeje k   záveru, že postup všeobecného súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi,   ktoré   by bolo   možné posúdiť   ako „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy [i práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)],   nevysloví   porušenie   základného   práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 52/05) alebo sťažnosť odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú   (napr.   I.   ÚS   17/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).

K týmto ustáleným právnym názorom ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04)].

Z chronológie úkonov vykonaných okresným súdom v sťažovateľovej veci ústavný súd nezistil dlhšie obdobia nečinnosti okresného súdu, ktoré by bolo možné považovať za príčinu   prieťahov   v   súdnom   konaní,   keďže   okresný   súd   postupne   realizoval   viaceré úkony na účely zistenia skutočností potrebných na rozhodnutie vo veci (napríklad nariadil termíny   pojednávania,   žiadal   o   vykonanie   výsluchu   správcu   konkurznej   podstaty   iný okresný súd, výzvou sa obrátil na Krajský súd v Košiciach na účely zistenia, či pohľadávka sťažovateľa bola prihlásená v konkurznom konaní, a podobne). Okresnému súdu možno vytknúť   len   neefektívny   postup   spočívajúci   v   prerušení   konania   z   dôvodu   vyhlásenia konkurzu   na majetok   obchodnej   spoločnosti   A.,   spol.   s.   r.   o.,   ktorá   je v posudzovanom konaní   v   postavení   žalovaného   v   1.   rade.   Krajský   súd   totiž   najskôr   uznesením č. k. 11 Co/92/2007-47   z   30.   januára   2008   zrušil   uznesenie   okresného   súdu č. k. 9 C/26/2006-38 z 12. októbra 2007 z dôvodu, že okresný súd neaplikoval správny právny   predpis,   a   neskôr   zase   krajský   súd   uznesením   č.   k.   11   Co/23/2011-129 z 31. mája 2011   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   9   C/29/2006-104 z 19. novembra 2010   z   dôvodu,   že   v   danom   prípade   neexistujú   dôvody   na   prerušenie konania.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   opísaný   neefektívny   postup   okresného   súdu   síce prispel   k   predĺženiu   konania,   avšak   s   prihliadnutím   na   rýchly   postup   krajského   súdu rozhodujúceho o odvolaniach sťažovateľa proti rozhodnutiam okresného súdu o prerušení konania túto skutočnosť nemožno považovať za dostatočný dôvod na vyslovenie porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.   V   okolnostiach   danej   veci   totiž   na   dĺžku   konania   vplývali   aj   iné   skutočnosti, napríklad   podanie   neúplného   návrhu   sťažovateľa,   ktorý   vyžadoval   následnú   opravu a doplnenie   na   základe   výzvy   okresného   súdu,   ďalej   dodatočné   rozšírenie   okruhu účastníkov   konania   na   strane   žalovaných   návrhom   sťažovateľa   a   tiež   podanie   žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov sťažovateľa, o ktorom mohol okresný súd rozhodnúť až po   zistení   jeho   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomerov.   Ústavný   súd   preto dospel k záveru, že postup okresného súdu, ktorého neefektívnosť spočívala v nesprávnych rozhodnutiach o prerušení konania, signalizuje len ojedinelý prieťah, ktorý však svojou intenzitou relevantne nezasiahol do sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Následne pri svojom rozhodovaní ústavný súd zobral na zreteľ aj vydanie rozsudku vo veci samej okresným súdom.

Vzhľadom na to, že argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie,   ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   vyzývať sťažovateľa   na   doplnenie   podania   a   ani   rozhodovať   o   ustanovení   právneho   zástupcu v konaní   pred   ústavným   súdom   na   základe   jeho   žiadosti,   a   z   toho   dôvodu   sa   ani podrobnejšie   nezaoberal   zisťovaním   podmienok   na   ustanovenie   takéhoto   právneho zástupcu.

Na   základe   uvedeného ústavný súd   podľa   § 25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde sťažnosť odmietol, vyhodnotiac ju ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd však pripomína, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru,   by   nemuseli   byť   prekážkou   prípustnosti   opätovného   konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012