znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 14/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 11/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2009 doručená sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 11/2003.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   ako   navrhovateľ   sa   v konaní   vedenom na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   3   C   11/2003   domáhal   svojich   práv   k bytu.   Podľa   jeho vyjadrenia   vo   veci   konalo   niekoľko   sudcov,   pričom   v záverečnej   fáze   konania   vo   veci konali dvaja sudcovia, a to JUDr. A. K., ktorú tesne pred vyhlásením rozsudku vo veci samej   vystriedal   iný   sudca   JUDr.   S.   I..   Sťažovateľ   ďalej   poukázal   na to,   že   termín pojednávania, ktorý bol určený na 14. júl 2009, bol bez udania dôvodu preložený o deň neskôr   na   15.   júl   2009,   z čoho   vydedukoval, „že   čosi   sa   tu   deje   nedobré,   a to   sa   aj naplnilo“. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že v deň vyhlásenia rozsudku bol po vstupe do   pojednávacej   miestnosti   prekvapený,   keď   namiesto   sudkyne   JUDr.   A.   K. „zbadal neznámu mi postavu muža v sudcovskej reverende, ktorý mi stroho oznámil, že je nový a o tejto veci rozhodne. Bez toho, aby sa predstavil..., hneď aj vyhlásil rozsudok z voleja, ktorý mi skoro vyrazil dych!“.

Sťažovateľ zastáva názor, že tým, že mu nebolo známe, kto to vlastne s ním koná a či to   je   vôbec   sudca,   došlo   k porušeniu   zásad   spravodlivého   procesu.   Okrem   toho sťažovateľ vyjadril názor, že zmenu zákonného sudcu pred vyhlásením rozsudku vo veci samej považuje za neférovú, nebezpečnú a neprípustnú a preloženie termínu pojednávania o deň   neskôr   bez uvedenia   dôvodu   za svojvoľný prejav zákonnej   sudkyne,   ktorý   nebol súladný so zákonom. Tým podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu   ochranu,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie,   ako   aj   základného   práva na zákonného sudcu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. podľa ods. 1, čl. 46 a ods. 1, čl. 48 i ods.   1,   čl.   6   Dohovoru   boli   postupom   Okresného   súdu   v Bardejove   v súdnom   konaní vedenom u neho pod č. k. 3 C 11/03 porušené.

2.) Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 2 tis. Sk (slovom dvetisíc eur), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3.) Ukladá   Okresnému   súdu   v Bardejove   uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho nálezu.“

Sťažovateľ zároveň žiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ak tento zákon alebo   osobitný   predpis   neustanovuje   inak,   súd   nariadi   na   prejednanie   veci   samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa   §   115 ods.   2 OSP predvolanie   sa   musí   účastníkom   doručiť   tak,   aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý   vykonáva   funkciu   sudcu   na   príslušnom   súde   a   bol   určený   v   súlade   so   zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu,   ktorým   sa   riadi   organizácia   práce   súdu   pri   zabezpečovaní   výkonu   súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje...

c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych   úradníkov   tak,   aby   bolo   možné   zabezpečiť   v   súlade   s   osobitnými   zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,

d)   spôsob   a   podmienky   vykonania   zmien   v   rozvrhu   práce   v   prípade   dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,

e)   spôsob   a   podmienky   vykonania   zmien   v   rozvrhu   práce   z   dôvodu   výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka...

Podľa   §   51   ods.   4   zákona   o súdoch   náhodným   výberom   pomocou   technických prostriedkov   a programových prostriedkov schválených ministerstvom   sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a) dlhodobej   šesť   týždňov   presahujúcej   neprítomnosti   zákonného sudcu,   ktorému bola vec pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a

d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.

Podľa   §   35   ods.   2 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny   súd   a   vojenské   súdy   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) na viditeľnom mieste pri vchode do pojednávacej miestnosti sa upevní zoznam pojednávaných vecí podľa § 38 a poučenie pre osoby vstupujúce do pojednávacej miestnosti, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5.

Podľa § 38 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. asistent príslušného súdneho oddelenia urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené súdne pojednávanie, hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie alebo verejné vyhlásenie rozsudku na ten istý deň, bol vyvesený na dverách alebo vedľa dverí pojednávacej miestnosti.

O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).

Podľa judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené   podmienky   na   funkciu   sudcu.   Okrem   toho   z nej   vyplýva,   že   za   zákonného sudcu treba   pokladať   sudcu   určeného   v súlade   s rozvrhom   práce   (II.   ÚS   47/99, III. ÚS 202/02).

Ústavný súd už vyslovil, že účel základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy sa splní, „ak o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide   o sudcu,   ktorý   je   oprávnený   konať   a rozhodovať   určitý   druh   súdnej   agendy“ (II. ÚS 15/96, III. ÚS 90/02).

Za   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   zásadne   treba   považovať   toho, kto bol určený na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú okolnosti   odôvodňujúce   presun   takto   pridelenej   veci   (resp.   agendy)   na   iného   sudcu pre dôvody   uvedené   v právnom   predpise,   tak   aj   sudcov,   ktorým   boli   veci   následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Postup predsedu súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 87/01, II. ÚS 118/02 a II. ÚS 119/02, III. ÚS 90/02, III. ÚS 295/08).

Ústavný súd v prípadoch, keď sa zaoberal problematikou porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), vyslovil, že   úlohou   právneho   štátu   je   pripraviť   legitímne   podmienky,   ktoré   by   boli   zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane   hmotnoprávnych   vzťahov,   a tým aj   k reálnemu   výkonu   a ochrane   základných práv a slobôd. Je nepochybné, že len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (obdobne III. ÚS 311/07).

Podstatu   námietok   sťažovateľa   o porušení   jeho   práv   je   potrebné   vnímať   v troch rovinách,   a teda   sťažovateľ   namietal   preloženie   termínu   pojednávania   o jeden   deň   bez uvedenia dôvodu, zmenu zákonného sudcu bezprostredne pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, ako aj skutočnosť, že zákonný sudca, ktorý rozhodol na pojednávaní 15. júla 2009, mu nebol známy.

Vo   vzťahu   k uvedenému   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a   zo   spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 11/2003 zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 3   C   11/2003   bolo   začaté   28.   januára   2003   na   základe   žaloby   sťažovateľa.   V súlade s rozvrhom   práce   okresného   súdu   pre   rok   2003   bola táto   vec pridelená   na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. I. K., ktorá 13. januára 2005 oznámila predsedovi tamojšieho súdu, že sa cíti byť vo veci zaujatá. Po akceptovaní tejto námietky zaujatosti bola daná vec opatrením predsedu okresného súdu pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. M. Tá však na základe rozhodnutia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“)   bola   od   1.   júla   2005   preložená   na   výkon   funkcie   sudkyne   na   iný   okresný   súd, v dôsledku čoho bola daná vec v súlade s § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch a v súlade s rozvrhom   práce   okresného   súdu   pre   rok   2005   opatrením   predsedu   okresného   súdu   č. 4/2005 z 29. júna 2005 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tamojšieho súdu JUDr. V. Z.

Dňa 29. novembra 2005 bola JUDr. A. K. prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident SR“) vymenovaná za sudkyňu a na výkon funkcie sudcu bola pridelená na okresný súd, v dôsledku čoho došlo opäť k zmene v obsadení súdu sudcami. Následne bola sťažovateľova vec v súlade s § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch a na základe opatrenia predsedu   okresného   súdu   č.   7/2005   zo   6.   decembra   2005   pridelená   na   prejednanie a rozhodnutie JUDr. A. K. K tomuto „prerozdeleniu“ veci došlo z dôvodu, že miesto sudcu, na ktoré bola pridelená JUDr. A. K., bolo okresnému súdu „pridelené“ za miesto, ktoré sa uvoľnilo preložením JUDr. A. M. na iný okresný súd. Sudkyňa JUDr. A. K. bola zaradená do   súdneho   oddelenia,   do   ktorého   bola   predtým   zaradená   JUDr.   A.   M.,   a v súlade s rozvrhom   práce   a opatrením   predsedu   okresného   súdu   jej   boli   pridelené   všetky   jej neskončené veci, medzi ktoré patrila aj vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 11/2003.

Dňa 17. júna 2009 prezident SR vymenoval za sudcu JUDr. S. I. a na výkon funkcie sudcu bol pridelený na okresný súd. Keďže sudkyňa JUDr. V. Z. bola rozhodnutím súdnej rady zo 14. októbra 2008 od 1. decembra 2008 pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd   v Prešove,   v súlade s rozvrhom   práce okresného   súdu   pre   rok   2009 boli všetky   jej nevybavené veci   pridelené na prejednanie a rozhodnutie   sudcovi   JUDr.   S. I.,   ktorý   bol opatrením predsedu súdu zaradený do súdneho oddelenia po JUDr. V. Z.

Po zistení výrazných rozdielov v zaťaženosti sudcov bola v súlade s § 51 ods. 4 písm. c) zákona o súdoch vec vedená pod sp. zn. 3 C 11/2003 (dosiaľ pridelená JUDr. A. K.) pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. S. I. K prideleniu tejto veci došlo podľa pravidla   určeného   v dodatku   č.   2   k rozvrhu   práce   na   rok   2009   z 18.   júna   2009 prostredníctvom   technických   a programových   prostriedkov   schválených   Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

V čase, keď bola sťažovateľova vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. A. K., táto 3. júna 2009 predvolala sťažovateľa na pojednávanie, ktorého termín určila na 14. júl 2009. O tejto skutočnosti sa sťažovateľ dozvedel 8. júna 2009. Následne 17. júna 2009 zákonná sudkyňa JUDr. A. K. zrušila termín pojednávania určený na 14. júl 2009 a nový termín pojednávania stanovila o deň neskôr, teda na 15. júl 2009. O zmene termínu pojednávania sa sťažovateľ dozvedel 22. júna 2009.

Po pridelení veci sp. zn. 3 C 11/2003 sudcovi JUDr. S. I. tento na pojednávaní, ktoré sa   uskutočnilo   15.   júla   2009,   vyhlásil   vo   veci   rozsudok,   ktorým   žalobu   sťažovateľa zamietol.

Meno sudcu, ktorý v sťažovateľovej veci na pojednávaní 15. júla 2009 rozhodol, sa mohol sťažovateľ dozvedieť zo „Zoznamu pojednávaní“, ktorý bol v súlade s § 35 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. upevnený pri vchode do pojednávacej miestnosti.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   preloženie   termínu pojednávania zo 14. júla 2009 na 15. júl 2009 bolo účastníkom konania oznámené v súlade s § 115 ods. 1 a 2 OSP, pričom v danom prípade nemožno uvažovať o odročení termínu pojednávania   tak,   ako   to   má   na   mysli   §   119   ods.   1   OSP.   Už   citované   ustanovenie Občianskeho   súdneho   poriadku   (§   119   ods.   1)   totiž   stanovuje   prípady,   keď   dochádza k odročeniu pojednávania z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Takéto dôvody môžu byť rôzne a špecifické s ohľadom na ten - ktorý prípad. Väčšinou sa týkajú potreby doplnenia dokazovania alebo sú napríklad spojené s neprítomnosťou účastníkov konania, znalcov,   svedkov,   prípadne   iných   osôb.   Ako   vyplýva   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 3 C 11/2003, v danom prípade nedošlo k postupu okresného súdu, ktorý by si vyžadoval aplikáciu prvej vety § 119 ods. 1 OSP, pretože v tomto prípade došlo len k zmene termínu pojednávania, čo je zrejmé z č. l. 145 spisu, keď pokyn zákonnej sudkyne kancelárii znel: „Zmeň   termín   pojednávania   zo   dňa   14.   7.   2009   na   deň   15.   7.   2009   o 10.45   hod...“ Z doručeniek   založených   v predmetnom   spise   okresného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   že účastníci konania boli o zmene termínu pojednávania upovedomení v dostatočnom časovom období pred termínom pojednávania, keď sťažovateľovi bolo preloženie termínu oznámené 22. júna 2009 a odporcovi 23. júna 2009. Zistenie, že písomnosť zo 17. júna 2009, ktorou okresný súd preložil termín pojednávania, bola označená ako „Upovedomenie o odročení alebo odvolaní pojednávania“, nič nemení na už prezentovanom názore ústavného súdu.

Vo   vzťahu   k námietke   sťažovateľa   o porušení   jeho   práv   z dôvodu,   že   pred vyhlásením rozsudku vo veci samej došlo k zmene zákonného sudcu, ústavný súd uvádza, že k takejto zmene došlo spôsobom, ktorý predvída § 3 ods. 4 zákona o súdoch, konkrétne z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti sudcov tamojšieho súdu, a to v súlade s § 51 ods. 4 písm. c) zákona o súdoch, ako aj podľa pravidla určeného v dodatku č. 2 k rozvrhu práce na rok   2009   z 18.   júna 2009   prostredníctvom   technických   a programových   prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti.

Napokon   sťažovateľ   namietal   aj   skutočnosť,   že   osoba   zákonného   sudcu,   ktorý rozhodol   vo   veci   samej   na   pojednávaní   15.   júla   2009,   mu   nebola   známa.   Vo   vzťahu k uvedenému   však   ústavný   súd   uvádza,   že   jeho   meno   sa   mohol   sťažovateľ   dozvedieť z písomnosti, ktorá bola v súlade § 35 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. upevnená pred vchodom do pojednávacej miestnosti. Túto skutočnosť potvrdil predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 24. septembra 2009.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 3 C 11/2003 nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože preloženie   termínu   pojednávania   a   zmena   zákonného   sudcu   pred   vyhlásením   rozsudku vo veci samej sa udiali v súlade s už citovanými všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozvrhom práce okresného súdu, jeho dodatkami a opatreniami predsedu okresného súdu. Taktiež aj námietka sťažovateľa o tom, že mu nebolo oznámené meno zákonného sudcu a ten mu nebol na pojednávaní 15. júla 2009 ani predstavený, sa vzhľadom na skutočnosť, že jeho meno bolo uverejnené na písomnosti pred vstupom do pojednávacej miestnosti, javí ako irelevantná.

Ústavný súd teda nezistil príčinnú súvislosť medzi označeným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 11/2003 a namietaným porušením práv sťažovateľa, a preto   sťažnosť   odmietol   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti.   Vzhľadom   na   túto skutočnosť   bolo   bez   ďalšieho   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   návrhmi obsiahnutými v sťažnosti.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010