znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 14/05-36

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka vo veci sťažnosti Ľudovíta Komku, bytom B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   L.,   Advokátska   kancelária,   P.,   v ktorej   namieta porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77, na neverejnom zasadnutí 30. marca 2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   319/77   p o r u š i l základné   právo   Ľudovíta   Komku   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ľudovítovi Komkovi   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Ľudovíta Komku   v sume   12   000   Sk   (slovom   dvanásťtisíc   slovenských   korún)   na   adresu   jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. L., Advokátska kancelária, P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ľudovíta Komku vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 14/05-22 z 19. januára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť z 9. novembra 2004 Ľudovíta Komku, bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. L., Advokátska kancelária, P., v ktorej namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že rozhodnutím bývalého štátneho notárstva sp. zn. D 319/77 z 26. apríla 1997 (správne 26. apríla 1977, pozn.) bola schválená dohoda o prejednaní dedičstva po poručiteľovi J. K. Na základe odvolania podaného jedným zo zákonných dedičov Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnuté uznesenie zrušil   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Predmetná   vec   bola   následne pridelená   súdnej   komisárke   notárke   JUDr.   E.   L.   (ďalej   len   „notárka“).   Po   doručení uznesenia krajského súdu č. k. 5 Co 26/98-64 z 30. mája 2000 okresnému súdu 21. júna 2000 pokračoval podľa sťažovateľa okresný súd v dedičskom konaní až 3. mája 2001, keď uznesením nariadil dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností doc. Ing. I. H., CSc.   Vypracovaný   znalecký   posudok   bol   okresnému   súdu   doručený   28. marca   2002. Od doručenia znaleckého posudku podľa sťažovateľa okresný súd vo veci nekonal.

Uznesením sp. zn. D 319/77, Dnot 220/00 z 9. februára 2004 okresný súd konanie v predmetnej   veci   zastavil   z dôvodu   nemajetnosti   poručiteľa   a vo   svojom   rozhodnutí odkázal dedičov na uplatnenie si ich práv podaním žaloby na súde. Proti tomuto uzneseniu bolo   zo   strany   dedičov   podané   odvolanie,   o ktorom   krajský   súd   uznesením č. k. 6 CoD 5/04-109 z 29. júna 2004 rozhodol tak, že zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa   názoru   sťažovateľa   možno   konštatovať,   že   okresný   súd   v predmetnej   veci nekoná od 21. júna 2000 až do súčasnej doby a túto nečinnosť okresného súdu je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

V predmetnej veci podľa neho nejde o vec právne zložitú, pretože je ju možné na základe   vykonaného   znaleckého   dokazovania   rozhodnúť   na   prvom   pojednávaní,   keďže okrem znaleckým posudkom ocenenej nehnuteľnosti poručiteľ nezanechal iný majetok.

Pri   hodnotení   správania   účastníkov   konania   podľa   sťažovateľa   nemožno   dospieť k záveru, že k prieťahom v konaní došlo v dôsledku ich správania, resp. neposkytnutím súčinnosti z ich strany.

Pri posudzovaní postupu okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že i napriek výzvam účastníkov konania nebolo dedičstvo prejednané a naopak okresný súd „bez správnej aplikácie hmotného a procesného práva ničotne rozhodol vo veci   uznesením   z 9.   februára   2004,   ktorým   konanie   zastavil“.   Uvedeným   nesprávnym postupom okresného súdu došlo teda podľa sťažovateľa k zbytočným prieťahom v konaní najmenej „od   doby   rozhodnutia   Krajského   súdu   v Prešove   5   Co   26/98-64,   resp.   od vypracovania znaleckého posudku znalca Ing. I. H. a jeho doručenia súdu, teda od 28. 3. 2002 do súčasnej doby“.

Listom z 12. marca 2004 (doručeným v ten istý deň) podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu vo svojej reakcii na sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy   v konaní   uviedol,   že   okresný   súd   v predmetnej   veci   koná   a nerobí   prieťahy v konaní.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77 porušil sťažovateľove základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu konať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania vo výške 9 340 Sk.

Ohľadne   výšky   požadovaného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ   vo   svojej sťažnosti   uviedol,   že   sa   ho   domáha   ako „náhrady   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej v peniazoch   v sume   50.000,-   Sk,   a to   z dôvodov,   že   porušenie   môjho   základného   práva a slobody už nie je možné napraviť, ako aj v spôsobení ujmy spočívajúcej v dlhoročných pocitoch neistoty a úzkosti spojených s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty. Takýto stav právnej neistoty zapríčinil aj to, že jeden zo zákonných dedičov, najstaršia sestra, sa prejednania dedičstva nedožila, zomrela...“.

Na základe výzvy ústavného súdu z 15. decembra 2004 sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril listom č. Spr 1379/04 z 21. decembra 2004 okresný súd prostredníctvom svojho predsedu.   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   podrobne   rozpísal   prehľad   vykonaných procesných úkonov v predmetnej veci a v závere uviedol: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že postupom Okresného súdu v Prešove nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd sťažovateľa listom z 15. decembra 2004 vyzval, aby uviedol, aké iné účinné prostriedky nápravy vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného práva   okrem   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   z 10.   marca   2004   využil.   Právny zástupca sťažovateľa reagoval na výzvu ústavného súdu listom z 3. januára 2005, v ktorom uviedol, že okrem podanej sťažnosti na prieťahy v konaní spolu s ďalšími dedičmi proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo zastavené konanie, podal odvolanie a taktiež si „osvojil“ obsah písomného vyjadrenia JUDr. F. K. z 27. marca 2003, ktoré nepodpísal „iba pre   vzdialenosť   svojho   bydliska“,   v ktorom   okrem   iného   JUDr.   F.   K.   požiadal o pokračovanie v začatom konaní a rozhodnutie v predmetnej veci.

Okresný súd ústavnému súdu na základe jeho výzvy listom č. Spr. U 3004/05 zo 14. februára   2005   oznámil,   že   súhlasí   s upustením   od   verejného   ústneho   pojednávania v predmetnej veci.

Právny zástupca   sťažovateľa reagoval listom   zo 17.   februára 2005 na vyjadrenie okresného súdu z 21. decembra 2004 v predmetnej veci, s ktorým nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že „ Ako to aj zo sťažnosti môjho klienta vyplýva, k prieťahom v konaní na   Okresnom   súde   v Prešove   došlo   v období   od   doručenia   znaleckého   posudku   znalca Ing. I. H., konkrétne odo dňa 28. 3. 2002 do súčasnej doby. Od doručenia znaleckého posudku (28. 3. 2002) do 3. 10. 2002, kedy súdny komisár vrátil spis, t. j. šesť mesiacov a šesť dní, súd nekonal, od 3. 10. 2002 do 12. 3. 2003 (päť mesiacov a deväť dní) súd nekonal, pričom na jeho výzvu, aby bol predložený nový – aktuálny LV jeden z dedičov oznámil súdu, že výzve nemožno vyhovieť a že je potrebné vo veci konať. Od 27. 3. 2003 do 9. 2. 2004 (t. j. desať mesiacov a dvanásť dní) súd opätovne nekonal. Naviac, postupoval ako procesno-právne, tak aj nesprávne aplikoval hmotné právo, keď dedičské konanie pre nepredloženie LV zastavil.

V dôsledku   zastavenia   konania   muselo   prebehnúť   odvolacie   konanie,   o ktoré   sa opätovne   predĺžilo   konanie   a kde   hrubé   pochybenie   Okresného   súdu   v Prešove   musel napravovať až odvolací súd svojím uznesením 5 CoD 5/04 zo dňa 6. 8. 2004, teda opäť viac ako päť mesiacov.

Takéto   prieťahy   v konaní   podľa   udania   sťažovateľa   mali   za   následok   psychické napätie u jednotlivých dedičov, najmä u sestry A. S., ktorá skutočne v dôsledku zlyhania srdca aj... zomrela“.

V závere   svojho   podania   si   právny   zástupca   sťažovateľa   uplatnil   taktiež   v rámci náhrady trov konania aj náhradu za tento úkon – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu v sume 2 501 Sk vrátane režijného paušálu vo výške 150 Sk.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Dňa   22.   júla   1997   JUDr.   F.   K.   požiadal   okresný   súd   o doručenie   rozhodnutia o prejednaní dedičstva po poručiteľovi J. K., na adresu JUDr. F. K., P., a J. K., P.

Vo veci konajúci sudca dal 20. augusta 1997 pokyn doručiť právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci JUDr. F. K. aj J. K.

Proti rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D 319/77 z 26. apríla 1977 sa JUDr. F. K. podaním doručeným okresnému súdu 26. septembra 1997 odvolal. Dňa 6. októbra 1997 bolo okresnému súdu doručené aj odvolanie J. K. proti spomínanému rozhodnutiu z 26. apríla 1997.

Pokynom z 3. decembra 1997 nechal vo veci konajúci sudca doručiť odpis odvolaní ostatným dedičom a predložiť spis krajskému súdu.

Dňa   24.   februára   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   A.   S., z 23. februára 1998 v predmetnej veci k podaným odvolaniam.

Spisový materiál v predmetnej veci bol doručený krajskému súdu 17. apríla 1998, na ktorom bol vedený pod sp. zn. 5 Co 26/98.

Listom z 25. novembra 1998 krajský súd spisový materiál v predmetnej veci vrátil okresnému súdu (doručený 7. decembra 1998) za účelom doplnenia dokazovania.

Vo veci konajúci sudca nariadil 18. decembra 1998 v súlade s pokynmi krajského súdu   výsluch   Š.   S.   O vykonanom výsluchu   bola   následne   11.   januára 1999   spísaná   na okresnom súde zápisnica.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu zo 17. februára 1999 boli na okresný súd za účelom výsluchu predvolaný aj JUDr. F. K. a J. K. O výsluchu J. K. bola 24. februára 1999 na okresnom súde spísaná zápisnica. Následne vo veci konajúci sudca nechal opätovne predvolať JUDr. F. K., ktorý sa podľa spísanej zápisnice na výsluch dostavil 4. marca 1999.

Uznesením č.   k.   Ncd 222/97-20, D 319/77 zo 4. marca   1999 bol v predmetnom konaní pribratý znalec V. R., B., ktorý mal vyhotoviť znalecký posudok v predmetnej veci v lehote 30 dní po zložení zálohy JUDr. F. K. a J. K.

Podľa úradného záznamu spísaného na okresnom súde 10. marca 1999 sa na okresný súd dostavil JUDr. F. K., ktorý oznámil, že zálohu na znalečné uhradí priamo do pokladne okresného súdu.

Okresnému súdu bola 18. marca 1999 doručená výzva krajského súdu z 12. marca 1999, v ktorej okresný súd požiadal o oznámenie v lehote 10 dní, v akom štádiu doplnenia dokazovania sa predmetná vec nachádza. Okresný súd mu listom zo 6. apríla 1999 oznámil, že spis v predmetnej veci bol toho istého dňa zaslaný ustanovenému znalcovi.

Okresný súd následne na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 27. apríla 1999 zisťoval presnú adresu J. K. výsluchom JUDr. F. K.

Znalec V. R. listom zo 14. apríla 1999, ktorým požiadal o doloženie ďalších ukážok podpisov J. K. – minimálne piatich podpisov z obdobia roku 1977. Súčasne okresnému súdu oznámil, že z uvedeného dôvodu nie je možné prikročiť k práci na znaleckom posudku, čím je „ohrozená 30-dňová lehota“ na vypracovanie znaleckého posudku.

Listom   z 27.   mája   1999   J.   K.   okresnému   súdu   oznámil,   že   mu   svoje   podpisy z predmetného   obdobia   nemôže   poskytnúť.   Uvedené   podanie   bolo   následne   okresným súdom na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 3. júna 1999 zaslané znalcovi.

Krajský súd listom zo 14. júla 1999 urgoval okresný súd na oznámenie, v akom štádiu sa nachádza konanie v predmetnej veci, v lehote do 5 dní.

Znalec V. R. požiadal okresný súd listom z 12. augusta 1999 o poskytnutie súčinnosti pri získavaní podpisov J. K. od Okresného úradu Poltár.

Listom   z 19.   novembra   1999   krajský   súd   urgoval   okresný   súd,   aby   mu   v lehote 25 dní   vrátil   spisový   materiál   v predmetnej   veci.   Okresný   súd   následne   listom z 21. decembra   1999   krajskému   súdu   oznámil,   že   spisový   materiál   v predmetnej   veci nemôže vrátiť, pretože bol zaslaný znalcovi V. R.

Znalec V. R. listom z 12. decembra 1999 informoval okresný súd o stave práce na znaleckom posudku po tom, ako mu bola doručená odpoveď Okresného úradu Poltár, podľa ktorej by podľa nich o zaslanie predmetných materiálov, resp. ich fotokópií mal požiadať okresný súd.

Na   základe   pokynu   vo   veci   konajúceho   sudcu   z   10.   februára   2000   okresný   súd požiadal Okresný úrad Poltár o zaslanie listín vyžiadaných znalcom V. R.

Znalec V. R. v prílohe k listu z 3. marca 2000 okresnému súdu doručil vypracovaný znalecký posudok č. 6/1999 z 1. marca 2000.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   Ncd   222/97-60 z 9.   marca 2000 v predmetnej   veci priznal znalcovi V. R. odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z toho istého dňa bolo toto uznesenie následne doručované dedičom a aj znalcovi.

Krajský súd listom z 25. apríla 2000 opätovne urgoval okresný súd, aby mu v lehote 50 dní vrátil spisový materiál v predmetnej veci.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   5   Co   26/98-64   z 30.   mája   2000   zrušil   rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Prešove a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu.

Pokynom z 11. júla 2000 nechal vo veci konajúci sudca doručiť uznesenie krajského súdu z 30. mája 2000 účastníkom konania v predmetnej veci, ako aj príslušnému notárovi spolu so spisovým materiálom.

Okresný   súd   poveril   vykonaním   úkonov   v predmetnom   dedičskom   konaní   po poručiteľovi J. K., notárku.

Notárka listom z 24. januára 2001 požiadala Okresný úrad Prešov, odbor katastrálny o zaslanie   listu   vlastníctva   (na   základe   uznesenia   krajského   súdu   č.   k.   5   Co   26/98-64 z 30. mája 2000).

Listom zo 14. marca 2001 vo veci konajúca notárka okresnému súdu oznámila, že je potrebné v predmetnej veci ustanoviť znalca a zabezpečiť mu prístup na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dedenia.

Okresný súd uznesením č. k. D 319/77-68 z 3. mája 2001 pribral do konania znalca doc.   Ing.   I.   H.,   CSc.,   P.,   a J.   K.   i JUDr.   F.   K.   zaviazal   uhradiť   preddavok   na   trovy znaleckého   dokazovania.   Ustanovený   znalec   bol   zaviazaný   znalecký   posudok   predložiť v lehote 60 dní po zložení preddavku na znalecké dokazovanie.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 19. septembra 2001 okresný súd urgoval zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v lehote 15 dní.

Na   základe   pokynu   z 22.   januára   2002   okresný   súd   predložil   spisový   materiál v predmetnej veci znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Ustanovený znalec doc. Ing. I. H., CSc., v prílohe svojho listu doručeného 28. marca 2002 okresnému súdu predložil znalecký posudok č. 022/2002.

Uznesením   č.   k.   D   319/77-90   z 27.   mája   2002   okresný   súd   priznal   znalcovi doc. Ing. I. H., CSc., za podaný znalecký posudok odmenu.

Listom   z 1.   októbra   2002   vo   veci   konajúca   notárka   vrátila   spisový   materiál v predmetnej veci okresnému súdu.

Pokynom z 20. februára 2003 okresný súd vyzval dedičov, aby mu v lehote 10 dní zabezpečili „predloženie výpisu z LV č. 519 k. ú. Nižná Šebastová s menom poručiteľa“.

JUDr. F. K. reagoval na výzvu okresného súdu listom z 26. marca 2003.

Spisový materiál v predmetnej veci bol na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 12. januára 2004 predložený súdnemu komisárovi.

V spise   sa   ďalej   nachádzal   vyhotovený   záznam   o úkonoch   vykonaných   v rámci predmetného dedičského konania z 12. februára 2004.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 319/77, Dnot 220/00 z 9. februára 2004 konanie v predmetnej veci zastavil a súčasne v ňom priznal notárke odmenu. Na základe pokynu z toho istého dňa bolo predmetné uznesenie doručené dedičom aj notárke.

Proti   uzneseniu   sp.   zn.   D   319/77,   Dnot 220/00 z 9.   februára 2004 podali   listom doručeným okresnému súdu 12. marca 2004 sťažovateľ, J. K. a C. F. odvolanie.

Okresný súd dal pokynom z 15. marca 2004 doručiť odpis podaného odvolania A. S. a notárke a zároveň predložiť spisový materiál v predmetnej veci krajskému súdu.

Spisový materiál v predmetnej veci bol krajskému súdu doručený 5. apríla 2004.

Vo veci konajúci sudca krajského súdu dal pokynom z 26. apríla 2004 vyžiadať od Správy katastra Prešov kópie listín, na základe ktorých bol realizovaný vklad vlastníckeho práva na LV č. 519, katastrálne územie Nižná Šebastová, dar. zm. V 453/94, v lehote 15 dní od doručenia žiadosti.

Správa katastra Prešov reagovala na výzvu krajského súdu listom z 3. mája 2004 doručeným mu 6. mája 2004.

Uznesením   č.   k.   6   CoD   5/04-109   z 29.   júna   2004   (doručeným   okresnému   súdu 6. augusta 2004) krajský súd uznesenie okresného súdu z 9. februára 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 20. augusta 2004 bolo predmetné uznesenie doručené všetkým účastníkom konania i notárke a následne bol spisový materiál v predmetnej veci predložený notárke na ďalšie konanie.

V spisovom   materiáli   sa   ďalej   nachádzal   list   notárky   JUDr.   V.   Č.,   ktorá   v ňom okresnému súdu oznámila okruh dedičov po A. S. Následne bolo uznesenie krajského súdu z 29. júna 2004 zaslané dedičom po nebohej A S.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je konanie v dedičskej veci.   Z obsahu   súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľa   a   okresného   súdu   ani   z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej   zložitosti   veci,   avšak   po   skutkovej   stránke   možno   konštatovať,   že   v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú, vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré môže spôsobiť predĺženie konania, najmä v prípade, ak zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov a zabezpečenia viacerých znaleckých posudkov. Spomínaná skutková   zložitosť   veci   však   nemôže   ospravedlniť   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu v konaní o žalobe sťažovateľa a ani jeho neefektívny postup.

B)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné, sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu a zúčastňoval sa jednotlivých pojednávaní. V správaní sťažovateľa teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo   k zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu   v predmetnej   veci,   vrátane postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02).

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo 3. júna 1999, keď vo veci konajúci sudca nechal doručiť znalcovi vyjadrenie sťažovateľa, a trvalo viac ako osem mesiacov, t. j. do 10. februára 2000, keď okresný súd až po opakovanej výzve zo strany ustanoveného znalca (podania z 12. augusta 1999 a 12. decembra 1999) zaslal   Okresnému   úradu   Poltár   žiadosť   o zaslanie   listín   potrebných   pre   vykonanie znaleckého dokazovania. Ďalšie osemmesačné obdobie nečinnosti bolo ústavným súdom v rámci   preskúmavaného   konania   zistené   v období   od   3.   mája   2001,   keď   okresný   súd uznesením č. k. D 319/77-68 ustanovil v uvedenom konaní znalca, a trvalo až do 22. januára 2000, keď vo veci konajúci sudca dal pokyn predložiť spis v predmetnej veci znalcovi. Okresný súd bol prevažne nečinný (za dobu nečinnosti možno považovať desať mesiacov) aj v období od 20. februára 2003, keď vo veci konajúci sudca dal JUDr. F. K. zaslať výzvu na predloženie listu vlastníctva, až do 9. februára 2004, keď uznesením sp. zn. D 319/77 okresný súd konanie v predmetnej veci zastavil a súčasne v ňom priznal notárke odmenu. Nečinnosť okresného súdu v označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie okrem uvedených období nečinnosti   poznačené   aj   neefektívnym   postupom   okresného   súdu.   V dôsledku   takéhoto postupu okresného súdu bol spisový materiál v predmetnej veci 17. apríla 1998 predčasne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach a okresnému súdu bol vrátený až po viac ako siedmich mesiacoch za účelom doplnenia znaleckého dokazovania 7. decembra 1998. V tejto súvislosti ústavný súd prihliadol taktiež na skutočnosť, že krajský súd uznesením č. k. 6 CoD 5/04-109 z 29. júna 2004 uznesenie okresného súdu z 9. februára 2004   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie,   pretože   jeho   právne   odôvodnenie   bolo „v rozpore   s hmotnoprávnymi   ustanoveniami   Občianskeho   zákonníka   a Občianskeho súdneho poriadku“.

Vzhľadom na skutočnosť, že jurisdikcia ústavného súdu sa vzťahuje na obdobie po 15. februári 1993, ako aj vzhľadom na to, že až do 22. júla 1997 okresný súd nemal dôvod pochybovať o riadnom doručení rozhodnutia Štátneho notárstva Prešov sp. zn. D 319/77 z 26. apríla 1977 všetkým účastníkom konania, ústavný súd v rámci posúdenia základnej otázky – či sa vec sťažovateľa prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy bez   zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   okresného   súdu   v   uvedenom   konaní   iba v období po 22. júli 1997. Aj od tohto dátumu však konanie v predmetnej veci trvá viac ako šesť rokov a sedem mesiacov.

Z uvedenej doby takmer dvadsaťosem mesiacov (t. j. dva roky a dva mesiace) tvoria obdobia,   v ktorých   v dôsledku   nečinnosti   okresného   súdu   dochádzalo   k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

Vzhľadom na uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho neefektívny postup v predmetnom konaní nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2   ústavy,   preto   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   uvedené   právo   sťažovateľa   bolo porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 Sk, ktoré odôvodnil tak, že „(...) porušenie môjho   základného   práva a slobody už   nie je možné napraviť,   ako aj v spôsobení ujmy spočívajúcej   v dlhoročných   pocitoch   neistoty   a úzkosti   spojených   s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty. Takýto stav právnej neistoty zapríčinil aj to,   že jeden zo zákonných dedičov, najstaršia sestra, sa prejednania dedičstva nedožila, zomrela...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 30 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v tomto   konaní (dvadsaťosem   mesiacov),   ako   aj   neefektívny   postup   okresného   súdu   v predmetnej   veci a s tým spojenú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom   na už uvedené skutočnosti   ústavný súd vo zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 12 000 Sk, ktoré bližšie špecifikoval ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, spísanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2004 vrátane režijného paušálu (2 x 4 534 Sk + 2 x 136 Sk) a odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie právneho zástupcu zo 17. februára 2005 k stanovisku okresného súdu) vrátane režijného paušálu (2 501 Sk + 150 Sk).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal v súlade s § 1, § 15 a § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   účinnej od 1. januára 2005 a z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený   v období   od   1.   januára   2004   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje 4 534 Sk (v období od 1. januára 2005 predstavuje 2 501 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk (v období od 1. januára 2005 hodnota režijného paušálu 150 Sk).

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 12 000 Sk neodporuje platným právnym predpisom, a preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celej výške uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2005