znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 14/02-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2002   predbežne prerokoval   ústavnú   sťažnosť   Š. H.,   toho   času   v Ústave   na výkon väzby B., ktorou namieta porušenie základného práva podľa   čl. 17 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky konaním Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 3 T 47/00 a Krajského súdu Bratislava vo veci sp. zn. 4 To 229/01, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť Š. H.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2002 doručená ústavná sťažnosť,   v ktorej Š. H. (ďalej len „navrhovateľ“) namieta porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konaním Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 3 T 47/00 a Krajského súdu Bratislava vo veci sp. zn. 4 To 229/01. Navrhovateľ žiadal ústavný súd „prijať túto sťažnosť a bez meškania navodiť stav ústavnej zákonnosti môjho prípadu“.

Podanie navrhovateľa nespĺňalo náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v ustanoveniach § 20 a 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K podaniu navrhovateľa taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného   právnika   na   jeho zastupovanie   v konaní pred   ústavným   súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   zo   14.   januára   2002   vyzval   navrhovateľa   na   doplnenie náležitostí ústavnej sťažnosti kvalifikovaným spôsobom v lehote 21 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia podania podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade nesplnenia zákonných náležitostí.

Navrhovateľ   listom   zo   4.   februára   2002   podanie   doplnil   tak,   že   označil rozhodnutia   oboch   súdov,   proti   ktorým   smeruje   sťažnosť,   ako   aj   mená predsedov senátov. Uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodnutí a prepustenia z väzby na slobodu. Svoje   trestné   stíhanie   označil   za   protiprávne   a protiústavné   a obžalobu   za vykonštruovanú s tým, že jeho vec patrí do občianskoprávneho sporu. Všetky dôkazy v jeho prospech sa majú nachádzať v spise sp. zn. 3 T 47/00. Vo veci ho zastupuje JUDr. S., ktorý ho bude zastupovať aj na ústavnom súde.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takého nedostatky návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Navrhovateľ ústavnú sťažnosť na výzvu ústavného súdu nedoplnil tak, aby táto obsahovala náležitosti požadované ustanoveniami § 20 a 50 zákona o ústavnom súde a nepredložil   ani   splnomocnenie   na   zastupovanie   advokátom   alebo   komerčným právnikom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo jeho podanie odmietnuté pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2002