znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 14/00

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu dňa 1. júna 2000 predbežne prerokoval podnet bytom ⬛⬛⬛⬛ zastúpenej JUDr. B. N., komerčnou právničkou v K., ktorým namietala porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu P. o zvýšenie výživného na jej maloleté deti. a takto

r o z h o d o l :

Okresný súd v P. v konaní vedenom pod spisovou značkou P 67/91 a Nc 188/94 p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa 14. marca 2000 doručený podnet, bytom ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorom namietala porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred Okresným súdom v P. vo veci určenia výživného na jej maloleté deti. a.

ním žiadala, aby ústavný súd vydal nález tohto znenia: „Slovenská republika v zastúpení Okresného súdu v P. porušila ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48/2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. P 67/91 na Okresnom súde v P.“

(ďalej len „podnecovateľka“) podala 24. februára 1999 Okresnému súdu v P. návrh na zvýšenie výživného, ktoré platí otec maloletých detí a., jej bývalý manžel., zo 400,- Sk na 600,- Sk a zo 600,- Sk na 800,- Sk. Nakoľko súd vo veci nekonal, podala 3. novembra 1999 sťažnosť predsedovi Okresného súdu v P. Dňa 15. 12. 1999 jej listom odpovedala podpredsedníčka Okresného súdu v P., ktorá okrem iného uviedla, ktorej predsedníčke senátu bola vec pridelená a že táto zatiaľ, čiže do 15. 12. 1999, vo veci nekonala a že tento stav je spôsobený množstvom nevybavených vecí, ako i to, že veci P a Nc sa dostávajú na prejednanie s odstupom asi 1 roka. Podľa tvrdenia podpredsedníčky Okresného súdu v P. tento stav spôsobuje nedostatok sudcov okresného súdu už od roku 1997. S poukázaním na túto skutočnosť považuje jej sťažnosť na prieťahy v konaní za neopodstatnenú.

Ústavný súd podnet predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu dňa 30. marca 2000 a prijal ho na ďalšie konanie, lebo spĺňal všetky podmienky na prijatie stanovené zákonom.

Ústavný súd vyzval listom z 30. marca 2000 podnecovateľku, aby poverila svojím zastupovaním pred ústavným súdom advokáta alebo komerčného právnika alebo požiadala ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu. Podnecovateľka predložila ústavnému súdu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej veci a listom doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2000 požiadala o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu dňa 27. apríla 2000 prerokoval žiadosť podnecovateľky o ustanovenie právneho zástupcu a uznesením jej ustanovil za právnu zástupkyňu JUDr. B. N., komerčnú právničku v Košiciach.

Ústavný súd 30. marca 2000 zaslal podnet a uznesenie o jeho prijatí na ďalšie konanie Okresnému súdu v P. a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní. Vyjadrenie Okresného súdu v P. bolo ústavnému súdu doručené 13. apríla 2000. Uvádza sa v ňom: „Dňa 24. 2. 1999 podala podnecovateľka ako matka maloletej., ⬛⬛⬛⬛, a maloletého., ⬛⬛⬛⬛, návrh na zvýšenie výživného proti otcovi Vec bola evidovaná pod č. k. P 67/91 a na prejednanie a rozhodnutie bola pridelená predsedníčke senátu Mgr. D. D. V čase pridelenia, teda k 1. 3. 1999, bolo v senáte Mgr. D. evidovaných 258 nevybavených vecí a z toho 110 nad 6 mesiacov. V súlade so sledovaním zostatkov reštančných vecí vybavovala táto predsedníčka senátu veci podľa poradia, čo v praxi znamenalo, že na prejednanie sa najskôr dostávali veci staršie ako 6 mesiacov, čo bolo aj v súlade s právom poskytnutia súdnej ochrany a právom prerokovania veci bez zbytočných prieťahov u ostatných účastníkov konania. Takýto postup mal zákonite nadväznosť na časové prejednanie ostatných vecí vrátane veci P 67/91, ktoré sa dostali na poradie s odstupom 9 až 12 mesiacov od nápadu. Prácu v oddelení PaNc skomplikovala dlhodobá stáž ďalšej predsedníčky senátu na Krajskom súde v P., v dôsledku čoho museli byť veci prerozdelené aj do senátu Mgr. D. D. Odrazilo sa to v náraste zostatku nevybavených vecí z 258 na 400, ktoré boli vykazované k 31. 12. 1999. Mgr. D. D. bola dňom 1. 1. 2000 preložená na Okresný súd Košice II, čím došlo k opakovanému prerozdeleniu agendy PaNc. Vec P 67/91 bola pridelená na ďalšie konanie v zmysle § 2 Spravovacieho poriadku JUDr. A. I. dňom 3. 1. 2000. Táto referátom z 23. 3. 2000 vytýčila termín pojednávania na 24. 5. 2000.

S poukazom na uvedené konštatujem, že prieťah vo veci P 67/91 bol spôsobený objektívnymi dôvodmi, teda nedostatočným sudcovským obsadením odd. PaNc a opakovaným prerozdelením vecí. Vo veci prijatého podnetu netrváme na ústnom prejednávaní ústavného súdu.“

Ústavný súd vyzval 4. mája 2000 právnu zástupkyňu podnecovateľky, aby oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní. Jej odpoveď bola ústavnému súdu doručená 19. mája 2000. Oznámila v nej, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

II.

Východiskom úvah senátu ústavného súdu bolo zohľadnenie troch skutočností: 1.Okresný súd v P. nekonal o návrhu podnecovateľky na zvýšenie výživného na jej maloleté deti. a. od 24. 2. 1999, kedy podala návrh, do 24. 5. 2000, na kedy bolo vytýčené prvé pojednávanie, čiže 15 mesiacov.2.Ide o vec, ktorá si svojou povahou vyžaduje mimoriadnu starostlivosť o rýchlosť konania.3.Podľa tvrdenia predsedu Okresného súdu v P. boli prieťahy v konaní spôsobené nedostatkom sudcov a organizačnými otázkami v rámci súdu.

Ústavný súd vo veciach týkajúcich sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už v minulosti vyslovil, že:

„Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečovať súdne konanie, nezbavuje zodpovednosti za pomalé konanie“ (II. ÚS 48/96, č. 11/97).

„Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo“ (II. ÚS 26/95, č. 7/95).

Ústavný súd posudzoval otázku, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní podľa správania sa účastníkov, zložitosti prípadu a konania súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a judikatúry ústavného súdu treba konštatovať, že nekonanie súdu počas 15 mesiacov zakladá neodôvodnené prieťahy v konaní, a tým je v príčinnej súvislosti porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy. Súd 15 mesiacov neurobil nič, aby skončil stav právnej neistoty sprevádzajúci každé konanie. Vzhľadom na dlhodobú nečinnosť súdu nie je potrebné skúmať správanie sa účastníkov konania, ktorí do 24. 3. 2000 ničím neprispeli k dĺžke konania. Nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o zložitú vec, ktorej štúdium by ospravedlňovalo 15-mesačnú nečinnosť súdu.

Argumenty predsedu Okresného súdu v P. vysvetľujú, ale neospravedlňujú nečinnosť súdu. Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní, a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri hľadaní príčin prieťahov v konaní v rámci súdu, čo však už neprislúcha ústavnému súdu.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti nálezu.