znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 139/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   S.   a B.   S.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/114/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. a B. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. januára 2014 doručená sťažnosť J. S. a B. S. (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/114/2010.

Z obsahu sťažnosti   vyplýva, že sťažovatelia sú   účastníkmi konania, ktoré začalo 6. júla   2010   podaním   ich   žaloby   o náhradu   ušlého   zisku   a nemajetkovej   ujmy   proti Slovenskej   republike   (v súvislosti „s nezákonnou   dražbou   ich   nehnuteľnosti   zosnovanou exekútorom“).

Predtým Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn. Er 59/96 z 23. októbra 2009 neschválil   udelenie   príklepu   pri   dražbe   nehnuteľnosti   a súdny   exekútor   bol   vylúčený z vykonávania exekúcie.

Keďže okresný súd vo veci nekonal, sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu 21. decembra 2013.

Podľa   názoru   sťažovateľov „porušovateľ   nemá   záujem   v   kompenzačnom   konaní rozhodnúť v primeranej lehote“   a ich neistota «o výsledok kompenzačného konania, stav ich beznádeje a bezmocnosti, psychického strádania ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá už viac ako 3 roky a 6 mesiacov...

Vec má pre nich mimoriadny význam a to všetko aj s akcentom na to, čo je v hre - „at stake“.»

Sťažovatelia   na   základe   uvedeného   navrhujú,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené a prikázal okresnému súdu v tejto veci konať bez zbytočných prieťahov.

Okrem   toho   sa   domáhajú   priznania   finančného   zadosťučinenia   každý   v   sume po 4 500 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 71/05).

Ústavný súd zo sťažnosti a z vyjadrenia okresného súdu zistil, že napadnuté konanie začalo na základe žaloby sťažovateľa doručenej okresnému súdu 7. júla 2010. Okresný súd následne vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe (20. augusta 2010). Žalovaný na jeho výzvu   nereagoval,   preto   ho   opätovne   vyzval   na   vyjadrenie   k žalobe   7.   mája   2013. Dňa 20. novembra 2013 určil okresný súd termín pojednávania na 6. február 2014, neskôr bol   zmenený   na   27.   január   2014.   V súčasnosti   je   termín   pojednávania   určený   na 31. marec 2014.

Na tomto skutkovom základe ústavný súd konštatuje, že aj keď doterajšia činnosť okresného súdu v namietanom konaní naozaj nebola plynulá,   po podaní sťažností podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedníčke okresného súdu došlo k náprave a okresný súd vo veci určil termín pojednávania.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, IV. ÚS 203/03, III. ÚS 359/08)].

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   v súčasnosti   k záveru   o zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   (obdobne m. m. III. ÚS 596/2013).

Ústavný   súd   však   pripomína,   že   prípadné   ďalšie   nekonanie   okresného   súdu   by v súhrne   s doterajšou   nečinnosťou   mohlo   založiť takú   kvalitu   posudzovania   zbytočných prieťahov   okresného   súdu,   ktoré   by   mohli   byť v príčinnej   súvislosti   s porušovaním   ich základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo by v danom prípade nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.Ústavný   súd   k tomu   tiež   zistil,   že   predložená   sťažnosť   neobsahuje ani   zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti podľa § 20 od. 2 zákona o ústavnom súde, pretože splnomocnenie   na   zastupovanie   sťažovateľky   v 2.   rade   je   určené   pre   advokátku   iba „na zastupovanie v dovolacom konaní na Najvyššom súde SR proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave   č.   k.   2   Co/104/2011-183   zo   dňa   28.08.2011“, a nie   v konaní   pred ústavným súdom.

Tento   rozpor   nie   je   ústavný   súd   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti. Splnomocnenie pre advokáta neobsahuje podstatnú podmienku, že sa udeľuje v konaní pred ústavným súdom. Uvedená skutočnosť je podstatnou náležitosťou podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nie je splnená zákonná podmienka, ktorá vyplýva z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a návrh nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti,   ústavný   súd   má   právo   taký   návrh   odmietnuť   bez   toho,   aby   sa   zaoberal námietkami sťažovateľky v 2. rade uvedenými v jej sťažnosti. Uvedený záver vyplýva zo stabilnej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   III. ÚS 357/2010, I. ÚS 162/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014