SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 139/2010-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010 predbežne prerokoval podanie B. J., N., vo veci namietaného porušenia jej práv postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Szo 276/2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť B. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2010 doručené podanie B. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorým namieta porušenie svojich práv postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Szo 276/2008.
Keďže podanie sťažovateľky neobsahovalo náležitosti ustanovené v § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), splnenie ktorých je predpokladom začatia konania pred ústavným súdom, ústavný súd ju 10. februára 2010 vyzval na odstránenie nedostatkov podania. Vo výzve ústavný súd podrobne poučil sťažovateľku o skutočnostiach, ktoré musí obsahovať návrh na začatie konania pred ústavným súdom.
K sťažnosti nebolo najmä pripojené splnomocnenie pre advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sťažovateľku tiež upozornil, že ak podanie nedoplní v určenej lehote, jej sťažnosť môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde alebo odložená podľa § 23a zákona o ústavnom súde.
Na základe tejto výzvy bolo 25. februára 2010 doručené ústavnému súdu podanie sťažovateľky, v ktorom uviedla: „Podávam písomný návrh (odvolanie), proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. 11. 2009, ktorý sa týka reštitučného zákona...“ Týmto podaním neodstránila nedostatky svojho predchádzajúceho podania napriek poučeniu vo výzve ústavného súdu, ktorú prevzala 15. februára 2010, a taktiež nedoručila ani splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľka aj napriek výzve ústavného súdu nedostatky svojho podania do dnešného dňa neodstránila, rovnako nepredložila splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, hoci na odstránenie týchto nedostatkov bola vyzvaná a rovnako bola upozornená na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde a od povinného zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom nie je možné upustiť (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2010