znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 139/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 a konaním, ktoré mu predchádzalo, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   J. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2005 doručená sťažnosť Ing. J. J., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresného   súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 a konaním, ktoré mu predchádzalo.

Z obsahu sťažnosti a z prílohy, ktorá bola k tejto sťažnosti priložená, vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom z 30. júna 2004 domáhal na okresnom súde vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcovi Ž. B. (ďalej len „odporca“). Predmetná vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 5 Ro 110/2004.

Sťažovateľ uviedol, že 2. júla 2004 požiadal okresný súd o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v konaní, pretože jeho pomery mu neumožňovali tento poplatok uhradiť, pričom sa domnieval, že v prípade jeho nároku nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Za tým účelom 16. augusta 2004 predložil okresnému súdu pravdivo a v požadovanom   rozsahu   vyplnené   tlačivo   označené   ako   potvrdenie   o osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch   na oslobodenie   od súdnych   poplatkov (ďalej   len „potvrdenie“).

Uznesením   sp.   zn.   5   Ro   110/2004   z   20.   septembra   2004   okresný   súd   nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, čo odôvodnil existujúcimi majetkovými pomermi sťažovateľa.

Podľa   sťažovateľa   uvedené   rozhodnutie   okresného   súdu   nezohľadňovalo   nutné životné náklady jeho rodiny, náklady na štúdium jeho dvoch dcér, ako aj skutočnosť, že v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I ho tento súd oslobodil od súdnych poplatkov pri tých istých majetkových pomeroch. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, ktoré však Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Co 280/04 z 21. decembra 2004 odmietol s poukázaním na   skutočnosť,   že   jeho   majetkové   pomery   sa   zlepšili   príjmom   100   000   Sk   z   titulu primeraného zadosťučinenia priznaného mu ústavným súdom. Zároveň okresný súd určil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť v predmetnom konaní súdny poplatok vo výške 23 155 Sk.

Ako   sťažovateľ   ďalej   uviedol,   keďže   nemal   potrebné   finančné   prostriedky   na zaplatenie súdneho poplatku, nemohol ho z objektívnych dôvodov zaplatiť, a preto zákonite súd v merite jeho veci konanie zastavil (sťažovateľ v prílohe priložil uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 o zastavení konania).

Sťažovateľ považuje tak rozhodnutie okresného súdu z 20. septembra 2004, ako aj rozhodnutie   krajského   súdu   z 21.   decembra   2004   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych poplatkov   z titulu   údajného   zlepšenia   jeho   majetkových   pomerov   oproti   pomerom uvádzaným   v potvrdení   za   nezákonné,   v rozpore   s čl.   2   ods.   2   ústavy   svojvoľne   mu stanovujúce povinnosť nad rámec zákonom uložených povinností, čím mu bolo zabránené domáhať sa svojich práv zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Napriek uvedenému vymedzeniu ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd deklaroval porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ro 110/2004, uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť mu v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy škodu vo výške 463 170   Sk   s   príslušenstvom   podľa   žalobného   návrhu   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 5 Ro 110/2004.   Ďalej   požaduje   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania vo výške 4 534 Sk za každý právny úkon a hodnotu   režijného   paušálu   136   Sk   a   doterajších   trov   súdneho   zastúpenia   vo   výške 18 600 Sk.

Vzhľadom   na   znenie   požadovaného   výroku   sa   ústavný   súd   zaoberal   sťažnosťou vo veci sťažovateľa z hľadiska porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy iba okresným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   a   rozhodnutím   okresného   súdu sp. zn. 5 Ro 110/2004 o nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   základnou   námietkou   sťažovateľa   bolo   to,   že napadnuté   uznesenie   treba   považovať   za   nezákonné   z hľadiska   posudzovania   jeho majetkových pomerov, pretože okresný súd, neoslobodiac ho od tejto povinnosti, požadoval od sťažovateľa zaplatenie súdneho poplatku v predmetnej veci.

Pokiaľ z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd poukazuje na to, že už podľa doterajšej jeho judikatúry je na skúmanie prípustnosti   návrhu   na   začatie   súdneho   konania,   jeho   opodstatnenosti,   dodržiavanie zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci súdu o ňom konať a rozhodnúť, či plnenia iných zákonom ustanovených náležitostí zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. To znamená, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, obsahuje v sebe právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do   výkonu   tejto   právomoci   všeobecným   súdom   je   opodstatnená   len   v prípade   jeho nezlučiteľnosti   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   (I.   ÚS   74/02, I. ÚS 115/02).

Podstatou sťažnosti namietajúcej porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy je pritom nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom okresného súdu, ktorý neoslobodil sťažovateľa vzhľadom na jeho majetkové pomery od súdnych poplatkov, ako aj s právnym názorom krajského súdu, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie poukazujúc pritom na zlepšenie finančnej situácie sťažovateľa (o 100 000 Sk priznaných v konaní pred ústavným súdom).

Podľa názoru ústavného súdu posúdenie otázok podmienok konania prináleží súdu, ktorý rozhoduje o merite veci, čo sa stalo aj v danom prípade.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Sťažovateľ   v rámci   konania   o vydanie   bezdôvodného   obohatenia   voči   odporcovi, vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Ro 110/2004, uplatňoval svoje právo zákonom predpísaným   spôsobom.   Uplatňovanie   jeho   práva   v okolnostiach   prípadu   predpokladalo zaplatenie súdneho poplatku alebo požiadanie súdu o oslobodenie od súdnych poplatkov. To sťažovateľ   aj   urobil   podaním   z 2.   júla   2004   a následne   aj   predložením   potvrdenia o svojich osobných a majetkových pomeroch.

Okresný súd však nerozhodol v súlade so žiadosťou sťažovateľa, keď po zhodnotení jeho   osobných   a majetkových   pomerov   (sťažovateľ   je   samostatne   zárobkovo   činnou osobou,   vlastní   v   bezpodielovom   spoluvlastníctve   rodinný   dom,   príjem   manželky   je cca 23 000   Sk)   dospel   k záveru,   že   sťažovateľ   nespĺňa   podmienky   pre   oslobodenie   od súdnych poplatkov.

V rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľ   z vyššie uvedeného   dôvodu   domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu zaručeného   v čl.   46   ods.   1   ústavy,   ústavný   súd   vychádzajúc   aj   z vyžiadaného   spisu okresného súdu   prihliadol   na to,   že ochranu   uvedenému   základnému právu   už poskytli všeobecné súdy v civilnom procese.

Z pripojeného uznesenia okresného súdu totiž vyplynulo, že voči tomuto rozhodnutiu možno   podať   odvolanie   a   v   spise   sa   nachádzajúce   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn. 3 Co 280/04 z 21. decembra 2004 potvrdzuje, že sťažovateľ túto možnosť aj využil (aj keď odvolací   súd   jeho   odvolaniu   nevyhovel   s poukázaním   na   zlepšenie   jeho   majetkových pomerov).   Sťažovateľ   mal   preto   v systéme   všeobecného   súdnictva   proti   namietanému porušeniu základných práv k dispozícii účinný prostriedok nápravy (odvolanie podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), ktorý využil, hoci neúspešne. O podanom dovolaní sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) tak, že ho uznesením sp. zn. 4 Cdo 47/2005 z 31. marca 2005 odmietol ako neprípustné.

Napokon okresný súd uznesením sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 konanie o zaplatenie peňažnej sumy 463 170,50 Sk s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zastavil.

Úlohou   ústavného   súdu   nie   je   naprávať   prípadné   skutkové   a právne   omyly všeobecných   súdov.   Ak   však   k   rozhodnutiu   súdu   neoslobodiť   sťažovateľa   od   súdnych poplatkov   došlo   z dôvodov   a spôsobom,   ktorý   ustanovuje   a umožňuje Občiansky   súdny poriadok,   nie   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   možné   vstupovať   do   jeho   právomoci preskúmaním   jeho   myšlienkových   úvah   a hodnotení   o existencii   alebo   neexistencii skutkových okolností (majetkových pomerov) odôvodňujúcich rozhodnutie okresného súdu o žiadosti   sťažovateľa   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ   nemá   zaručené právo, aby všeobecný súd akceptoval jeho názor na rozsah, spôsob a postup zisťovania skutkového   stavu   (v   okolnostiach   prípadu   majetkových   pomerov).   Pri   rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd zohľadňuje všetky jemu úradne známe skutočnosti o majetkových   a zvlášť   príjmových   pomeroch.   Potvrdenie   je   len   administratívnou pomôckou a rozsah v ňom uvádzaných údajov nevymedzuje rozsah informácií, ktoré súd môže použiť pri rozhodovaní o oslobodení. Ak súd vedel o ďalšom relatívne novom príjme sťažovateľa, tak toto nielen mohol, ale i musel zohľadniť (čo aj urobil nadriadený krajský súd   v rámci   odvolania   sťažovateľa).   Preto   v okolnostiach   prípadu   ústavný   súd   navyše konštatuje,   že   uvedené   rozhodnutie   prvostupňového   ani   odvolacieho   súdu   o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je zjavne svojvoľné.

Z uvedeného   dôvodu   samotné   rozhodnutie,   ktorým   nebolo   vyhovené   návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (I. ÚS 160/03). Právo na spravodlivý súdny proces totiž neznamená právo na vyhovujúce rozhodnutie o procesnom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Napokon   vo   veci   odvolania   sťažovateľa   voči   uzneseniu   okresného   súdu sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (odvolanie sťažovateľ podal 28. februára 2005) stále rozhoduje všeobecný súd.

Ústavný   súd   na   základe   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa,   v ktorej   sa   len   opakovali dôvody,   ktoré   už   preskúmali   všeobecné   súdy   postupom   podľa   zákona   a vysvetlených ústavných princípov, dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc a sťažnosť odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde. Z tohto dôvodu ústavný súd   už   nerozhodoval   ani   o ďalších   návrhoch   sťažovateľa   predložených   na   rozhodnutie ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005