znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 138/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Sabínou Hodoňovou, Makovického 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008 a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 31/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2014 doručená sťažnosť   A. M.,   (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008 a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 31/2013 (ďalej aj „namietané konania“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplynulo,   že „bývalá   manželka   sťažovateľa... podala na   Okresnom   súde   Čadca   dňa   6.10.2008   návrh   na   úplné   vylúčenie   sťažovateľa z práva užívať byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   opisuje   chronológiu   procesných   úkonov   okresného   súdu, z ktorej vyplýva, že okresný súd rozsudkom z 19. októbra 2012 vo veci samej vyhovel žalobe navrhovateľky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie a krajský súd o jeho odvolaní rozhodol   rozsudkom   sp.   zn.   6   Co   31/2013   z   25.   septembra   2013   tak,   že   predmetné rozhodnutie   okresného   súdu   potvrdil   a rozhodnutie „vo   veci   samej   nadobudlo právoplatnosť“ 8. novembra 2013.

Sťažovateľ namietal, že „bol v dôsledku prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: 10 C/109/2008 a na Krajskom súde v Žiline vedenom pod sp. zn.: 6Co 31/2013 vylúčený z užívania svojho bytu už od októbra 2008, teda viac ako 5 rokov“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi okresného súdu a krajského súdu v namietaných konaniach porušené bolo.

Okrem   toho   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   7 000   € a úhrady trov konania.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   v   petite   svojej   sťažnosti   najprv   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 31/2013.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,   že porušenie   uvedeného   práva   sa   namieta   v   takom   konaní pred   všeobecným súdom, v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011, III. ÚS 432/2013).

Zo   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v namietanej   veci rozhodol rozsudkom ešte 19. októbra 2012. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie sťažovateľ,   preto   bol   spisový   materiál   predložený   krajskému   súdu,   ktorý   následne rozsudkom z 25. septembra 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 31/2013 rozhodol tak, že   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   10   C   109/2008   z 19.   októbra   2012   potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2013, ako to uvádza vo svojej sťažnosti aj sám sťažovateľ.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 432/2013) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušenie   práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom) trvalo alebo ešte pretrváva. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd a tiež krajský súd v čase doručenia sťažnosti (3. január 2014) už nemohli   žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Tento stav veci viedol preto ústavný súd   k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu a krajskému súdu je zjavne neopodstatnená.

Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014