znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 138/08-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2008 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť O. M., E. G., P. M., Ing. P. Š., V. M., E. M., Mgr. T. Š., PhDr. A. Š., A. S., J. P., L. M. a V. M., všetci bytom Ž., zastúpených advokátom JUDr. M. Ď., N. vo veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 47/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo O. M., E. G., P. M., Ing. P. Š., V. M., E. M., Mgr. T. Š., PhDr. A. Š., A. S., J. P., L. M. a V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 47/05 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 47/05 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. O. M., E. G., P. M., Ing. P. Š., V. M., E. M., Mgr. T. Š., PhDr. A. Š., A. S., J. P., L. M. a V. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť každému jednotlivo do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý uhradiť O. M., E. G., P. M., Ing. P. Š., V. M., E. M., Mgr. T. Š., PhDr. A. Š., A. S., J. P., L. M. a V. M. trovy konania v sume 38 996 Sk (slovom tridsaťosemtisícdeväťstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. Ď., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti O. M., E. G., P. M., Ing. P. Š., V. M., E. M., Mgr. T. Š., PhDr. A. Š., A. S., J. P., L. M. a V. M. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 138/08-27 z 29. apríla 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť O. M., E. G., P. M., Ing. P. Š., V. M., E. M., Mgr. T. Š., PhDr. A. Š., A. S., J. P., L. M. a V. M. (ďalej len „sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 47/05.

Na základe výzvy ústavného súdu z 30. apríla 2008 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. 1 SprS/163/08 z 25. júna 2008 k priebehu konania okrem iného uviedol:

„Z   prehľadu   úkonov   a   vyjadrenia   konajúceho   sudcu   je   zrejmé,   akým   spôsobom Okresný súd Žilina v tejto veci konal. O doterajšom priebehu konania možno konštatovať, že neexistuje obdobie, v ktorom by Okresný súd Žilina vo veci neuskutočňoval úkony. Tieto úkony boli pritom vykonávané bez prieťahov. Na dĺžku konania mal zásadný vplyv fakt, že zo strany navrhovateľov boli podávané neúplné podania, v ktorých často chýbali prílohy, napr. plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Bez doplnenia týchto príloh nebolo možné vo veci konať. Okrem toho vo veci bolo potrebné dvakrát rozhodovať o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. O týchto návrhoch pritom bolo rozhodované v zákonnej 30-dňovej lehote,   ktorú   je   potrebné   počítať   odo   dňa,   kedy   je   návrh   na   nariadenie predbežného   opatrenia   bez   akýchkoľvek   vád   a   doplnený   všetkými   potrebnými   prílohami vrátane plnomocenstva. Nemožno   sa   tak   stotožniť   s   tvrdením   sťažovateľov,   že   súd   o predbežnom opatrení nerozhodoval v zákonnej lehote. Na dĺžku konania okrem návrhov na vydanie predbežného opatrenia mala vplyv aj tá skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene okruhu účastníkov, o ktorej musel Okresný súd Žilina rozhodovať.

Na základe týchto skutočností sa tak naďalej pridržiavam svojho stanoviska, ktoré bolo zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľov pod značkou 1SprS 48/08 zo dňa 14. 2. 2008 a ktoré bolo Vášmu súdu doručené spolu s predchádzajúcim vyjadrením zo dňa 20. 5. 2008. V období od vypracovania tohto vyjadrenia sa- spis nachádzal na Krajskom súde v Žiline, nakoľko   bolo   potrebné   rozhodnúť   o   oprave   uznesenia   Krajského   súdu z dôvodu, že došlo k zmene správcu konkurznej podstaty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Okresný súd Žilina považuje podanú ústavnú sťažnosť za nedôvodnú“

Súčasťou   vyjadrenia   okresného   súdu   bolo   stanovisko   zákonného   sudcu   v tejto veci, ktorý uviedol:

„Uvedená vec mi bola pridelená dňa 18. 01. 2007 po tom, ako som bol dňa 17. 01. 2007 menovaný Prezidentom SR do funkcie sudcu. Ešte pred touto skutočnosťou bolo na súde   dňa 09.   01.   2007   podané   odvolanie   odporcu II. Ing.   Š.   Ž.   proti   nariadenému predbežnému opatreniu uznesením Okresného súdu č. k. 6 C/47/2005-179 zo dňa 12. 12. 2006. Dňa 24. 01. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní odporcu II. Krajský súd v Žiline rozhodol o odvolaní odporcu II. uznesením č. k. 8 C/32/2007-211 zo dňa 27. 04. 2007. ktorým uznesenie Okresného súdu č. k. 6 C/47/2005- 179 zo dňa 12. 12. 2006 potvrdil. Uvedené uznesenie bolo doručené Okresnému súdu dňa 12. 06. 2007 a nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 07. 2007.

Dňa   19.   06.   2007   podal   na   súde   právny   zástupca   navrhovateľov   návrh   na pripustenie pristúpenie ďalších 3 účastníkov do konania.

Spis mi bol tak fyzicky predložený až dňa 09. 07. 2007. Vzápätí dňa 10. 07. 2007 som prípisom poveril   VSU,   aby rozhodla o   návrhu navrhovateľov na   pripustenie pristúpenia ďalších 3 účastníkov do konania.

VSÚ   rozhodla   o   podaní   navrhovateľov   dňa   14.   12.   2007   uznesením   č.   k.   6 C/47/2005-239.

Následne   som   však   z   výpisu   z   obchodného   registra   úpadcu   S.,   a.   s.   zistil,   že Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24 K 310/00-1386 zo dňa 17. 10. 2006,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   08.   03.2007   súd   zbavil   JUDr.   M.   T.   funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a ustanovil za správcu konkurznej podstaty JUDr. M. K. Keďže v uznesení č. k. 6 C/47/2005-239 zo dňa 14. 12. 2007 bola ako odporca 1. označená JUDr. M. T., správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s., ktorá už v zmysle uvedeného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vtom čase bola zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty, a teda následne došlo na základe univerzálnej sukcesie k procesnému nástupníctvu JUDr. M. K., vydal vyšší súdny úradník na môj pokyn opravné uznesenie č. k. 6 C/47/2005-259 zo dňa 09. 04. 2008 a následne uznesenie č. k. 6 C/47/2005- 286 zo dňa 20. 06. 2008, v ktorom uviedol ako odporcu 1. nového správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. M. K. Uznesenie č. k. 6 C/47/2005-239 zo dňa 14. 12. 2007 tak doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Medzitým bol spis dňa 10. 04. 2008 odoslaný na Krajský súd v Žiline, aby tento vydal z vyššie uvedeného dôvodu opravné uznesenie k uzneseniu Krajské súdu zo dňa 27. 04. 2007 č. k. 8 Co/32/2007-211. Krajský súd v Žiline, dňa uvedenú chybu odstránil uznesením č. k. 8 Co/32/2007-269 zo dňa 23. 05. 2008, ktoré bolo spolu so spisom doručené Okresnému súdu Žilina dňa 18. 06. 2008.

Pre predstavu, ako bolo vo veci postupované pripájam zoznam jednotlivých podaní účastníkov a úkonov súdu chronologicky:

- návrh podaný dňa 28. 02. 2005

- 07. 03. 2005 - výzva na PZ navrhovateľov na predloženie originálu plnej moci,

- 17. 03. 2005 - predloženie plnej moci,

- 05. 04. 2005 - uznesenie: zamietnutie predbežného opatrenia,

- 17. 05. 2005 - zaslané poučenie navrhovateľovi a odporcom,

- 22. 11. 2005 - návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania,

- 22. 11. 2005 pojednávanie vo veci - odročené na neurčito z dôvodu rozhodnutia o návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka a doplnenie dokazovania,

- 16. 01. 2006 - návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

- 26. 01. 2006 - uznesenie: zamietnutie predbežného opatrenia,

- 01. 02. 2006 - odchod zákonnej sudkyne na stáž na Krajský súd Žilina,

- 20. 02. 2006 - odvolanie navrhovateľov proti predbežnému opatreniu,

- 02. 03. 2006 - spis pridelený zastupujúcemu sudcovi JUDr. D. M.,

- 20. 03. 2006 - spis predložený KS na rozhodnutie o odvolaní voči predbežnému opatreniu,

- 01. 06. 2006 - návrat spisu zákonnej sudkyni Mgr. B.,

- 05. 09. 2006 - rozhodnutie KS: uznesenie OS zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie,

- 06. 10. 2006 - referát VSÚ v zmysle uznesenie KS,

- 12. 12. 2006 - uznesenie o nariadení predbežného opatrenia,

- 09. 01. 2006 - odvolanie odporcu 2/,

- 18. 01. 2007 - spis pridelený zákonnému sudcovi Mgr. A. K.,

- 22.   01.   2007   -   spis   predložený   na   KS   na   rozhodnutie   o   odvolaní   voči   predbežnému opatreniu,

- 12. 06. 2007 - uznesenie KS: uznesenie OS potvrdzuje,

- 19. 06. 2007 - návrh na pristúpenie účastníkov do konania,

- 10. 07. 2007 - referát sudcu pre VSÚ na rozhodnutie o návrhu navrhovateľov,

-14. 12. 2007 - uznesenie o pristúpení ďalších účastníkov do konania,

- 09. 04. 2008 - opravné uznesenie k uzneseniu zo dňa 14. 12. 2007,

- 25. 03. 2008 - opravné uznesenie KS k uzneseniu KS zo dňa 12. 06. 2007,

- 20. 06. 2008 - opravné uznesenie k uzneseniu zo dňa 09. 04. 2008.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   súd   vo   vecí   priebežne   konal   a   dĺžka   konania   bola zároveň ovplyvnená   neúplnými   podaniami   navrhovateľov   {napr.   k   samotnému   návrhu navrhovateľov I. až IX. bolo predložené udelené plnomocenstvo pre právneho zástupcu navrhovateľov len v kópii a navyše nebolo udelené navrhovateľom VI. a navrhovateľom VIII. množstvom návrhov samotných navrhovateľov na pristúpenie ďalších účastníkov na   strane   navrhovateľov   do   konania,   ako   aj rozhodovaním   súdu   o   dvoch   návrhoch navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia (o týchto súd rozhodol v zákonnej 30- dňovej   lehote   a   teda   nie   je   pravdivé   tvrdenie   navrhovateľov   uvedené   na str.   5 ods.   5 sťažnosti; navrhovatelia mali na mysle zrejme tú skutočnosť, že prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia súdu podali dňa 28. 02. 2005 a súd o ňom rozhodol až dňa 05. 04. 2005,   avšak   tento   návrh   nebol   úplný   vzhľadom   k   tomu,   že   neobsahoval   originál plnomocenstva ako už bolo vyššie uvedené, pričom k doplneniu návrhu predložením tohto došlo až dňa 17. 03. 2005, teda v lehote kratšej ako 30 dní pre rozhodnutím súdu.“

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. 6 C 47/2005.

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 47/2005 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia   sa   podanou   sťažnosťou   domáhali   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II.   ÚS   66/03),   v súlade   s ktorou   možno   za konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K vytvoreniu   právnej   istoty   preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 6 C 47/05 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   konania   (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 6 C 47/05 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, konanie vedené okresným súdom (o určenie neplatnosti právneho úkonu) tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov. Nároky sťažovateľov vychádzali z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Výklad   a používanie   tejto   právnej   úpravy   sú   stabilizované   a na   tento   spor   sa   vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov. V danom prípade okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Sťažovatelia boli počas konania aktívni a súčinnostní a v januári 2008 podali aj sťažnosť na zbytočné prieťahy. Aj keď okresný súd vo svojom vyjadrení tvrdil, že sťažovatelia podali neúplné návrhy, v ktorých chýbali prílohy (splnomocnenia), a bez toho nemohol rozhodnúť o vydaní   predbežného   opatrenia,   a   že   v   priebehu   konania „došlo   k zmene   okruhu účastníkov, o ktorej musel... rozhodovať“, ústavný súd to vzhľadom na zistené okolnosti danej veci nemohol akceptovať aj preto, že v prvom prípade ide o odstrániteľný nedostatok podmienok konania a v prípade podania návrhu na pristúpenie účastníkov do konania podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ide o procesné oprávnenie sťažovateľov, o ktorom je okresný súd povinný rozhodnúť čo najskôr.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 47/05. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal na ustanovenie § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   práv   bola   rýchla   a účinná,   a ďalej   na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu od podania žaloby nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri   hodnotení   tohto   kritéria   ústavný   súd z predloženého   spisu   zistil,   že   v rámci konania   okresný   súd   rozhodol   o dvoch   návrhoch   na   vydanie   predbežných   opatrení a o návrhu   na   pristúpenie   ďalšieho   účastníka   do   konania.   Také   procesné   návrhy   sú procesným právom účastníkov konania, ale nemôžu byť dôvodom na nekonanie v merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06). Doterajší postup okresného súdu teda ústavný súd hodnotí ako neefektívny a nesústredený, o čom svedčí aj ďalšie jeho vyjadrenie k sťažnosti z 20. mája 2008, keď sám priznal, že „sa celý čas zaoberal len posudzovaním predbežného opatrenia a nerozhodol vo veci samej. Rozhodnutie o predbežnom opatrení pritom   nie   je   konaním   o návrhu   vo   veci   samej.   Súd   vo   veci   nekonal   minimálne   od pojednávania   dňa   22.   11.   2005   do   14.   12.   2007,   kedy   do   konania   pripustil   nových účastníkov...“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.6 C 47/05 porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ústavný   súd   rozhodol,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 47/05 konal bez zbytočných prieťahov, pretože vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume od 50 000 Sk do 100 000 Sk z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu,   ako   aj   skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 20 000 Sk každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie   podľa   § 56 ods.   4   zákona   o ústavnom   súde.   Preto   vo   zvyšnej   časti   ich žiadosti nevyhovel.

Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali o priznanie úhrady trov   konania pred ústavným súdom   v celkovej   sume 77 991,60 Sk,   a to za dva   úkony právnej   služby   uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   podanie sťažnosti ústavnému súdu) po 3 176 Sk (krátenú o 20 %) a 24 x režijný paušál po 190 Sk + 19 % DPH.

Ústavný   súd   rozhodol   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. Ď. Podľa § 36 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v   odôvodnených   prípadoch   podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Vzhľadom   na   to,   že   právny   zástupca   zastupoval   v konaní pred   ústavným   súdom dvanástich sťažovateľov v jednej sťažnosti, čo v podstatnej miere znížilo nároky na prípravu zastupovania a spísanie sťažnosti, ústavný súd znížil odmenu za poskytovanie právnych služieb o jednu polovicu, t. j. na sumu 38 996 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2008