znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 138/06-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., v ktorej namietal porušenie jeho základných   práv   podľa   čl.   48   ods.   1   a   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 108/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2005 doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 108/2003. Svoju sťažnosť sťažovateľ doplnil podaním zo 16. novembra 2005 a 13. marca 2006.

Sťažovateľ   vo   svojich   podaniach   uviedol,   že   5.   mája   2003   podal   žalobu   proti Slovenskej   republike   v zastúpení   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj   „žalovaní“),   ktorou   žiadal   náhradu   škody,   ktorá   bola   spôsobená „protizákonnými činnosťami   orgánov   štátu   a nesprávnymi   postupmi   –   zbytočnými   prieťahmi   v konaní a umožnením premlčať výkon exekúcie“. Žaloba bola podľa sťažovateľa podaná na miestne príslušnom súde – Okresnom súde Bratislava I, na ktorom bola zaevidovaná pod sp. zn. 16 C 76/2003, a zákonnou sudkyňou v predmetnej veci sa stala JUDr. Z. D. Sťažovateľ na výzvu Okresného súdu Bratislava I doručenú mu 23. mája 2003, aby svoju žalobu doplnil, reagoval   obratom.   Okresný   súd   Bratislava   I následne   sťažovateľa   upovedomil,   že   spis v predmetnej veci bol z dôvodu miestnej príslušnosti postúpený okresnému súdu. Tento úkon Okresného súdu Bratislava I považuje sťažovateľ za chybný. Na okresnom súde je predmetná vec vedená pod sp. zn. 19 C 108/2003 a bola pridelená na jej prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. R. P. Sťažovateľ v predmetnej veci podaniami z 31. mája 2004, 7.   júla   2004   a 1.   októbra   2004 „doplnil   spis   novými   dôkazmi   o protizákonnom   konaní orgánov štátu“. Podaním zo 6. decembra 2004 sťažovateľ okresnému súdu navrhol, aby v predmetnej veci požiadal o vyjadrenie žalovaných.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na žiadosť sťažovateľa o predbežné prerokovanie veci podanú 16. apríla 2004 nereagovalo, čím mu podľa neho vzniklo právo na vymáhanie škody od Slovenskej republiky podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Okresný   súd   v predmetnej   veci   nekonal.   Sťažovateľovi   13.   apríla   2005   okresný súd zaslal oznámenie, že predpokladaný termín konania pojednávania v predmetnej veci je prvý polrok 2006.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd v predmetnej veci taktiež bezdôvodne zmenil zákonného sudcu, keď bez toho, aby v predmetnej veci boli podané námietky zaujatosti zo strany účastníkov konania, sa ďalším zákonným sudcom, ktorému bola táto vec pridelená, stala JUDr. K. F.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavnému   súdu   navrhol,   aby rozhodol, že:

„II.   A.   Okresný   súd   Bratislava   II,   Drieňova   5,   827   02   Bratislava   v konaní 19 C 108/2003   porušil   práva   sťažovateľa   MUDr.   D.   B.,   ktoré   mu   zaručuje   Ústava Slovenskej republiky podľa čl. 48 ods. 2.

II.   B.   Priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10.500.000,-   Sk   za   nekonanie   orgánov   štátu   a za   protizákonné   mnohopočetné   trestné stíhania   osoby   MUDr.   B.   iba   na   základe   konštrukcií   pričom   všetky   boli   v konečnom dôsledku zastavené!“

Sťažovateľ vo svojom podaním zo 16. novembra 2005 nazvanom ako „Rozšírenie ústavnej sťažnosti zo dňa 30. 08. 2005“ namietal aj porušenie jeho práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, pretože z jemu neznámych dôvodov „(vnútrosúdne machinácie)“ bol zákonný sudca v uvedenom konaní vymenený iným sudcom.

Spisový materiál v uvedenej veci bol okresným súdom postúpený späť Okresnému súdu Bratislava I, kde mu bola pridelená spisová značka sp. zn. 9 C 50/05 a tento súd ho následne odstúpil, ako to ako vyplýva z príloh k podaniu sťažovateľa z 13. marca 2003, Okresnému súdu Bratislava IV.

Sťažovateľ   taktiež   vo   svojej   sťažnosti   požiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom v predmetnej veci.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II. A K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že okresný súd porušil jeho základné právo podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   108/2003   tým,   že v predmetnej   veci   bez   toho,   aby   účastníkmi   konania   bola   v   konaní   vznesená   námietka zaujatosti voči zákonnému sudcovi, koná iný sudca ako ten, ktorému bola vec pridelená pôvodne po začatí konania.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že:

„Za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02).“

«Právo osoby „nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi“ nemožno interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel základného práva priznaného podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa splní, keď o práve občana rozhoduje sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný   rozhodnúť,   za   predpokladu,   že   podľa   rozvrhu   práce   ide   o   sudcu,   ktorý   je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy (II. ÚS 15/96, II. ÚS 87/01).»Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov platného do 1. apríla 2005 (ďalej len „zákon o súdoch a sudcoch“):

„(1) Činnosť súdov sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v rozvrhu práce na kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom a vyšším súdnym úradníkom náhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkov   a   programových   prostriedkov schválených   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo spravodlivosti“) tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.“

Podľa § 26 ods. 3 písm e) zákona o súdoch a sudcoch „Rozvrh práce obsahuje: e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa zmení personálne obsadenie súdu, vylúčia sa sudcovia alebo ďalší zamestnanci súdu podľa osobitného predpisu uvedení v rozvrhu   práce; zmena v rozvrhu práce z dôvodu   výrazného zaťaženia len niektorých sudcov v priebehu kalendárneho roka sa nemôže týkať vecí, v ktorých sa už začalo konanie pred súdom“.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľova žaloba o náhradu   škody   vedená pod sp.   zn. 19 C 108/2003   bola   okresnému   súdu   postúpená   z Okresného   súdu Bratislava I 18. septembra 2003. Predmetná vec bola pôvodne pridelená sudcovi okresného súdu JUDr. R. P. a neskôr v nej konala sudkyňa JUDr. K. F.

Okresný   súd   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   žiadosti   oznámil,   že   k zmene zákonného   sudcu   JUDr.   R.   P.   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   108/2003   došlo v dôsledku zmeny rozvrhu práce okresného súdu na rok 2005. V prílohe svojej odpovede okresný   súd   ústavnému   súdu   zaslal   aj   výňatok   z Rozvrhu   práce   Okresného   súdu Bratislava II na rok 2005 č. Spr. 3784/04 z 2. decembra 2004 účinného od 1. januára 2005, z ktorého vyplýva že JUDr. K. F. (bod 19 tohto rozvrhu práce) boli pridelené na vybavenie všetky neskončené veci z oddelenia „19C“, t. j. aj vec vedenú pod sp. zn. 19 C 108/2003.Okresný súd ústavnému súdu zaslal aj uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 476 z 13. septembra 2004, podľa ktorého bola JUDr. K. F. na okresný súd preložená na výkon funkcie sudcu od 1. januára 2005, ktorým súčasne preukázal, že dôvodom vykonania zmeny rozvrhu práce bola zmena personálneho obsadenia okresného súdu.

Ústavný   súd   však   tiež   zistil,   že   krajský   súd   uznesením   č.   k.   9   NcC   27/05-290 z 27. októbra 2005 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci je miestne príslušný   Okresný   súd   Bratislava   I,   ktorému   bol   spisový   materiál   vo   veci   sťažovateľa doručený 2. decembra 2005.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v súčasnosti   už   konanie   v tejto   veci   na   okresnom   súde neprebieha, a preto aj otázka zákonného sudcu na tomto súde (Okresnom súde Bratislava II) už   nie   je   aktuálna.   Sťažovateľ   si   svoje   právo   nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovi   môže primárne chrániť na súde, ktorý je vo veci činný, a preto treba sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde podľa § 25 ods. 2   uvedeného   zákona   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   jej prerokovanie.

II. B K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti taktiež namietal, že okresný súd svojím nekonaním porušil v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 108/2003 jeho právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v   prípadoch   ustanovených zákonom.“

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia jeho základných   práv,   považuje za prostriedok   nápravy   postupu   všeobecného súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“), resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 63 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   prílohy   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako mu to umožňoval § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb., resp. po 1. apríli 2005 § 63 zákona č. 757/2004 Z. z. (a nepreukázal tiež, že by si práva, ktorých   porušenie   namieta   pred   ústavným   súdom,   chránil   prípadne   iným   spôsobom). Ústavný   súd   nepovažuje   za   vyčerpanie   tejto   možnosti   podľa   citovaných   ustanovení sťažnosť z 24. júla 2005 (v konaní, ktoré začalo 5. mája 2003) doručenú okresnému súdu 26. júla 2005. Okresný súd na túto sťažnosť odpovedal listom č. 2123/05 z 19. augusta 2005, v ktorom sa sťažovateľovi za zistené prieťahy ospravedlnil, a súčasne mu oznámil, že zákonná sudkyňa „bola na zistené prieťahy upozornená ako aj na potrebu konať vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov“. Vzápätí po doručení tejto odpovede okresného súdu bola sťažovateľom 19. septembra 2005 podaná sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný   súd   podotýka,   že   podanie   sťažnosti   v tak   krátkom   čase   pred   podaním sťažnosti   ústavnému   súdu,   a navyše   po   doručení   odpovede   okresného   súdu,   v ktorej existenciu prieťahov v uvedenom konaní uznal a urobil opatrenie na ich odstránenie, sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu nielen na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej, ale i na ich realizáciu. (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).

Sťažovateľ   taktiež   nepreukázal   a   ani   netvrdil,   že   podmienku   podľa   §   53   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   nesplnil   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto časti potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

II. C

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006