znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 137/2015-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 v senátezloženom   z predsedu Rudolfa   Tkáčika,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   ĽubomíraDobríka vo veci sťažnosti spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., Baltická 7, Košice, zastúpenejspoločnosťou Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice, v mene ktorej koná advokáta konateľ JUDr. Leo Vojčík, pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenompod sp. zn. 48 Er/3090/2010 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   IZOLPLAST,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenompod sp. zn. 48 Er/3090/2010 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II p r i k a z u j e   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.48 Er/3090/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške1 300 € (slovom tisíctristo eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o.,trovy konania v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účetspoločnosti   Vojčík &   Partners, s.   r.   o.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohtorozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 137/2015-12 zo 14. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnostiIZOLPLAST, s. r. o., Baltická 7, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietalaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojejzáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er/3090/2010.

Sťažovateľka   ako   účastníčka   konania   v procesnom   postavení   oprávnenéhonamieta nesprávny   postup   a nečinnosť   okresného   súdu   v exekučnom   konanísp. zn. 48 Er/3090/2010. Z jej sťažnosti vyplýva, že posledným úkonom vo veci jej návrhubolo   uznesenie   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)č. k. 13 CoE/323/2011-131 z 26. januára 2012, ktorým odvolací súd vrátil okresnému súduspis   ako   predčasne   predložený.   V tomto   rozhodnutí   krajský   súd   vymedzil ďalší   postupokresného súdu, v zmysle ktorého po vrátení veci „prvostupňový súd (zákonným sudcom) rozhodne   opätovne   o   námietkach   povinného   proti   exekúcii   a   proti   trovám   exekúcie. Po doručení rozhodnutia účastníkom konania (a to aj v prípade, ak proti rozhodnutiam nebude   podané   odvolanie)   vec   bez   zbytočného   odkladu   predloží   odvolaciemu   súdu na rozhodnutie o odvolaní povinného proti výroku napadnutého uznesenia zo dňa 26.9.2011 č.   k.   48Er/3090/2010-105,   ktorým   prvostupňový   súd   návrh   povinného   na   zastavenie exekúcie zamietol.“.

Okresný   súd   napriek   inštrukciám   krajského   súdu   zostal   nečinný.   Sťažovateľkav sťažnosti uvádza jednotlivé úkony, ktoré podnikla pre účely nápravy uvedeného stavu: «12. Vzhľadom na vyššie uvedené a za účelom ukončenia stavu právnej neistoty Sťažovateľa, boli Okresnému súdu Košice II doručené viaceré podania, a to:

- Urgencia súdnej exekútorky zo dňa 04.07.2012,

- Žiadosť o rozhodnutie v konaní právneho zástupcu Sťažovateľa zo dňa 16.07.2012,

- Opakovaná urgencia súdnej exekútorky zo dňa 17.08.2012,

- Opakovaná žiadosť o rozhodnutie v konaní právneho zástupcu Sťažovateľa zo dňa 17.09.2012,

ktorými bol konajúci súd požiadaný o rozhodnutie v danom konaní.

13.   Keďže   Okresný   súd   Košice   II   ostal   napriek   uvedeným   žiadostiam   naďalej nečinný, bola predsedovi predmetného súdu, JUDr. Adriánovi Pažúrovi dňa 15.01.2013 doručená sťažnosť na prieťahy v uvedenom konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. Predseda Okresného súdu Košice II síce v odpovedi na sťažnosť zo dňa 14.02.2013 uviedol, že bol zákonný sudca upozornený na povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov a že bude   „sledovať   do   právoplatnosti   rozhodnutia   o   námietkach   povinného   proti   trovám exekúcie a návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ plynulosť konania, no napriek tomu Okresný súd Košice II v danom exekučnom konaní nevykonal žiaden úkon.

14. Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť Okresného súdu Košice II mu bola dňa 01.08.2013 doručená Opakovaná žiadosť o rozhodnutie v konaní, ktorou bol Okresný súd Košice   II   požiadaný   o   konanie   a   rozhodnutie   v   tomto   exekučnom   konaní,   poukazujúc na vyjadrenie   predsedu   Okresného   súdu   Košice   II   o   dôvodnosti   podania   sťažnosti na prieťahy...

15. Napriek vyššie uvedeným žiadostiam a výzvam, Okresný súd Košice II ostal nečinný   a   v predmetnom   konaní   do   dnešného   dňa   nerozhodol,   a   to   ani   o   námietkach Povinného   proti   ďalším   trovám   exekúcie,   ktoré   boli   predložené   súdnym   exekútorom na rozhodnutie   súdu   pred   takmer   tromi   rokmi,   dňa   19.08.2011.   Sťažovateľ   si   dovoľuje poukázať aj na skutočnosť, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t. j. vo výroku vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, ako aj vo výroku o trovách, bolo vydané dňa 31,03.2011, teda pred takmer tri a pol rokom, a uznesenie Krajského súdu v Košiciach o zrušení opravného uznesenia, ktoré opravilo zrejmé nesprávnosti v rozsudku, bolo vydané dňa 30.06.2011, pričom právoplatným sa stalo dňa 01.08.2011, teda takmer pred tromi rokmi.

16. Napriek tomu, že:

- po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí vo veci samej nedošlo k žiadnej zmene   okolností   a   Povinný   po   začatí   exekúcie   tvrdil   len   to,   že   exekučný   titul   je nevykonateľný, keďže v ňom nie je uvedené, že ide o úrok z omeškania vo výške 14,25 % a 9 % „ročne“, pričom z okolností prípadu, ako aj z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa   30.06.2011   je   zrejmé,   že   v   danom   rozsudku   súdu   prvého   stupňa,   ako   to   bolo vysvetlené vyššie (bod 6. tejto Sťažnosti) ani nebolo potrebné uviesť v exekučnom titule pojem „ročne“,

- Sťažovateľ opakovane žiadal o rozhodnutie v exekučnom konaní a dokonca

- podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na prieťahy v konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná,

- opätovne žiadal o rozhodnutie v konaní, nemôže súdna exekútorka vydať exekučný príkaz, keďže Okresný súd Košice II ešte stále nerozhodol tak, ako mu to uložil Krajský súd v Košiciach pred takmer dva a pol rokom.

17. Z daného je zrejmé, že Sťažovateľ sa dlhodobo a bezdôvodne nemôže domôcť finančných prostriedkov priznaných mu právoplatnými rozhodnutiami súdov spred vyše tri a pol roka.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález: „1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.: 48Er/3090/2010 porušil základné právo Sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) Zákona o organizácii ústavného súdu prikazuje Okresnému súdu Košice II konať v súlade s ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 48Er/3090/2010, bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 ods. 4 Zákona o organizácii ústavného   súdu   priznáva   Sťažovateľovi   -   spoločnosti   IZOLPLAST,   s.r.o.,   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Košice   II   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   Vojčík   &   Partners,   s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný Sťažovateľovi - spoločnosti IZOLPLAST, s.r.o., nahradiť trovy konania vo výške 403,70 €, a to na účet právneho zástupcu Sťažovateľa Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podanímsp. zn. 1 SprV/279/2015 doručeným ústavnému súdu 26. mája 2015. Predseda okresnéhosúdu   v ňom   uviedol   chronologický   prehľad   právnych   úkonov   súdu   a k opodstatnenostisťažnosti sa vyjadril takto:

„S   poukazom   na   vyššie   uvedenú   chronológiu   vykonaných   úkonov   možno konštatovať, že v konaní došlo po 15.03.2012 k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne

- obdobím neprítomnosti vo veci konajúceho sudcu zo zákonných dôvodov v nepravidelných časových úsekoch, ktoré neumožnili (z dôvodu ich trvania) orgánom riadenia a správy súdu prijať opatrenia smerujúce k prerozdeleniu veci v súlade so zákonom a rozvrhom práce na príslušný rok. Posúdenie dôvodnosti nechávam na zváženie ústavnému súdu.

Konanie   v   prejednávanej   veci   podľa   môjho   názoru   vykazuje   znaky   skutkovej náročnosti,   v   konaní   som   nezistil   prekážky   postupu   konania   podľa   §   107   a   nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Vo veci bola podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sťažnosť doručená súdu dňa 15.01.2013 bola vybavená listom zo dňa 14.02.2013 evidovaným pod Spr. 13/2013, sťažnosť bola uznaná za dôvodnú.“

Predseda   okresného   súdu,   ako   aj   sťažovateľka   vyjadrili   súhlas   s upustenímod ústneho   pojednávania   vo   veci   prijatej   sťažnosti.   Ústavný   súd   preto   so   súhlasomúčastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a zo   súdneho   spisu   okresného   súdusp. zn. 48 Er/3090/2010 zisťoval priebeh a stav konania vo veci. Zo súdneho spisu ústavnýsúd zistil tieto skutočnosti:

Na   základe   žiadosti   exekútora   z 22.   novembra   2010   vydal   okresný   súd23. novembra 2010   poverenie   na   výkon   exekúcie.   Exekučným   titulom   bol   rozsudokokresného súdu sp. zn. 32 Cb 28/2009 z 11. mája 2010.

Podaním z 29. novembra 2010 okresný súd vyzval súdnu exekútorku na doplneniežiadosti o udelenie poverenia, pretože vo výrokovej časti predmetného exekučného titulunebolo uvedené, aký úrok vyžaduje oprávnený, a zároveň ju vyzval na vrátenie poverenia. Okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 32 Cb 28/2009-66 z 1. decembra 2010v časti výroku týkajúceho sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokomz omeškania.

Súdna exekútorka listom doručeným okresnému súdu 7. decembra 2010 oznámila, žepoverenie na vykonanie exekúcie nemôže vrátiť, keďže nenastal ani jeden z dôvodov jehovrátenia,   ktoré   sú   taxatívne   uvedené   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Uznesením č. k. 48 Er/3090/2010-23 zo 7. decembra 2010 okresný súd vyhlásilexekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, keďže v exekučnom titule nebol jednoznačnešpecifikovaný úrok z omeškania.

Sťažovateľka   (oprávnená)   doručila   okresnému   súdu   prostredníctvom   svojejadvokátky   stanovisko   k námietkam   povinného   a kópiu   opravného   uznesenia   rozsudkuokresného súdu č. k. 32 Cb 28/2009-66 z 1. decembra 2010.

Súdna   exekútorka   predložila   16.   decembra   2010   okresnému   súdu   návrhna rozhodnutie   o námietkach   proti   exekúcii   a trovám   exekúcie   a návrh   povinnéhona zastavenie   exekúcie.   Zároveň   bolo   súdu   doručené   aj   doplnenie   žiadosti   o udeleniepoverenia na exekúciu a opravné uznesenie okresného súdu č. k. 32 Cb 28/2009-66. Okresnému súdu bolo 21. decembra 2010 doručené odvolanie oprávneného protiuzneseniu o zastavení exekúcie č. k. 48 Er/3090/2010-23. Spis bol predložený odvolaciemusúdu na rozhodnutie o odvolaní 2. februára 2011. Krajský súd ako súd odvolací uznesenímsp. zn. 4 CoE/27/2011 z 31. marca 2011 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňav celom rozsahu. Rozhodnutie krajského súdu o odvolaní bolo okresnému súdu doručené4. mája 2011.

Zo   strany   oprávneného   bola   24.   mája   2011   doručená   okresnému   súdu   žiadosťo opravu uznesenia odvolacieho súdu v názve oprávneného a oznámenie o zmene právnehozastúpenia. Odvolací súd vydal opravné uznesenie č. k. 4 CoE/27/2011-72 z 30. mája 2011.Okresnému súdu bolo predmetné uznesenie doručené 2. júna 2011. Opravné uznesenieč. k. 48 Er/3090/2010-75 týkajúce sa označenia oprávneného vydal okresný súd 6. júla2011. Okresnému   súdu   bola   29.   júla   2011   doručená   žiadosť   o urýchlené   rozhodnutieo námietkach povinného proti exekúcii zo 6. decembra 2010.

Na základe odvolania žalovaného (povinného) proti opravnému uzneseniu okresnéhosúdu   sp.   zn.   32   Cb/28/2009   z 1.   decembra   2010   krajský   súd   uznesenímč. k. 2 Cob/264/2010-104   z 30.   júna   2011   zrušil   opravné   uznesenie   okresného   súdu.Odvolací   súd   považoval   pôvodný   exekučný   titul   za   vykonateľný   v zmysle   ustanovenízákona, na ktoré sa súd v rozhodnutí odvolal.

Okresnému   súdu   bol   19.   augusta   2011   doručený   návrh   súdnej   exekútorkyna rozhodnutie   o   námietkach   proti   ďalším   trovám   exekúcie.   Okresný   súd   uznesenímč. k. 48 Er/3090/2010-102   z 26.   septembra   2011   vyhovel   námietkam   povinného   protitrovám exekúcie a uznesením č. k. 48 Er/3090/2010-105 z 26. septembra 2011 rozhodolo zamietnutí námietok povinného proti exekúcii a jeho návrhu na zastavenie konania. Proti   rozhodnutiu   o námietkach   voči   trovám   exekúcie   podala   súdna   exekútorkaodvolanie,   ktoré   bolo   súdu   doručené   17.   októbra   2011.   Proti   uzneseniu   o zamietnutínámietok   povinného   proti   exekúcii   a jeho   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   sa   odvolalpovinný. Jeho odvolanie bolo súdu doručené 18. októbra 2011. Okresný súd predložil spiss opravnými prostriedkami odvolaciemu súdu na rozhodnutie 22. novembra 2011. Krajský súd uznesením č. k. 13 CoE/323/2011-131 z 31. januára 2012 vrátil vec súduprvého   stupňa   z   dôvodu   jej   predčasnosti.   Uznesenie   bolo   okresnému   súdu   doručené27. marca 2012.

Dňa 14. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie súdnej exekútorkyo odstúpení vo veci čiastočného späťvzatia námietok povinného.

Sťažovateľka   (ako   oprávnený,   pozn.)   podaniami   zo   16.   júla   2012,17. septembra 2012 a 1. augusta 2013, ako aj súdna exekútorka podaním zo 17. júla 2012a 24. augusta 2012 opakovane žiadali okresný súd o rozhodnutie v konaní.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala 15. januára 2013na okresnom   súde   sťažnosť   na   postup   súdu   vo   veci   podľa   §   62   a nasl.   zákonač. 757/2004 Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskoršíchpredpisov. Predseda okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr 13/2013vyhodnotil   sťažnosť   sťažovateľky   na   porušovanie   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov ako dôvodnú.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgánesa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Pretona splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konaniana prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkovSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ichveci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavuprávnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konaniaa spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd   (II.   ÚS   74/97).   Tieto   tri   kritériá   zohľadňujepri namietaní   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   súdom   v primeranej   lehote   podľačl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium hodnotenia, ktorým je právna a faktická zložitosť veci,ústavný   súd   sa   nestotožnil   s názorom   predsedu   okresného   súdu   vyjadreným   v jehostanovisku   k ústavnej   sťažnosti,   podľa   ktorého   konanie „vykazuje   znaky   skutkovej náročnosti“. Ústavný súd tiež konštatuje,   že predmetom konania je exekučné konanie,ktorého   súčasťou   je   aj   rozhodovanie   o námietkach   povinného   v exekučnom   konaní.Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendyvšeobecného   súdnictva. Súdy   sa   tiež   môžu   opierať   o dostatok   stabilizovanej   judikatúryv tejto oblasti.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom,   podľaktorého ústavný súd posudzuje, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočnýmprieťahom. V správaní sťažovateľky, ktorá je v procesnom postavení oprávneného, ústavnýsúd nezaznamenal žiadne okolnosti, ktoré by prispeli k predĺženiu posudzovaného konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenompod   sp.   zn.   48   Er/3090/2010.   Na   základe   prehľadu   úkonov   v   danej   veci   ústavný   súdkonštatuje, že toto konanie je poznačené ako celok neefektívnosťou, nekoncentrovanosťoua prieťahmi v konaní.

V počiatočnej fáze okresný súd síce vykonával úkony vo veci, avšak po vrátení spisuz odvolacieho súdu 27. marca 2012 zostal okresný súd vo veci nečinný a napriek urgenciámsúdnej exekútorky a sťažovateľky nekoná a nerešpektuje ani zákonné lehoty na rozhodnutieo procesných   návrhoch   účastníkov   konania.   Celková   doba   nečinnosti   okresného   súduod vrátenia   spisu   na   okresný   súd   (27.   marca   2012)   po   podanie   ústavnej   sťažnostisťažovateľkou (4. júla 2014) predstavuje dva roky a viac ako tri mesiace.

Ústavný súd konštatuje neefektívny a nesústredení postup okresného súdu a procesnéchyby   v postupe,   ktoré   sa   prejavili   pri   vydávaní   poverenia   na   vykonanie   exekúcie(a vyzývaní exekútorky na jeho vrátenie), pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulurozhodovaní o zastavení exekúcie a pri predčasnom predložení spisu odvolaciemu súdu.Ústavný   súd   v   súvislosti   s   posudzovaním   efektivity   namietaného   konania   upriamujepozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna(nesústredená)   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenieústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosťštátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôliktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).

Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhúa   konštatuje,   že   okresný   súd   neposkytol   sťažovateľke   v   konaní   vedenompod sp. zn. 48 Er/3090/2010 rýchlu a účinnú ochranu jej práv podľa § 6 a § 100 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušilzákladné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bezzbytočných   prieťahov,   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzasťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.   Sťažovateľka   výšku   požadovanej   sumy   odôvodnila   skutočnosťou,   že „žiada rozhodnutie vo veci, na ktorej má eminentný záujem, pretože veľmi podstatným spôsobom ovplyvnila   jeho   podnikanie.   Samotné   rozhodnutie   tiež   podstatne   ovplyvní   jeho   ďalšie rozhodovanie   o ďalšom   podnikaní,   keďže   nečinnosť   a nesprávny   postup   súdov   vyvolal v Sťažovateľovi   značnú   nedôveru   v podnikateľské   prostredie   v Slovenskej   republike   a jej súdny   systém...“. Sťažovateľka   sa   o predĺženie   doby   konania   súdu   žiadnym   spôsobomnepričinila a celkové okolnosti prípadu v nej vyvolávajú pocit neistoty.

Sťažovateľka   žiada   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 4   500 €.Ústavný súd priznal sťažovateľke po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 1 300 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradutrov v sume 403,70 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatiea prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 160,17 € za jeden úkon právnejslužby a režijný paušál 2 x 8,04 €. Keďže je právny zástupca sťažovateľky platiteľom danez pridanej hodnoty, bola požadovaná odmena zvýšená na sumu 403,70 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia podľa§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého je odmena advokáta(základná   tarifa)   v   konaní   pred   ústavným   súdom   za   jeden úkon   právnej   služby 1/6z výpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysle uvedenejvyhlášky sťažovateľke suma 134 € za jeden úkon právnej služby a dvakrát náhrada režijnéhopaušálu v sume 8,04 €, t. j. celkom 284,08 €. Odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods.3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 56,81 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavnýsúd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje teda sumu 340,89 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho   zástupcu   sťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149Občianskeho   súdneho   poriadku)   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohtorozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015