znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 137/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   80/2008, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a jeho uznesením z 21. augusta 2008 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2009 a jeho uznesením z 9. septembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28.   decembra   2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 80/2008, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a jeho uznesením z 21. augusta 2009 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2009 a jeho uznesením z 9. septembra   2009,   ako   aj   práva   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a jeho uznesením z 21. augusta 2009.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 409/08-7 zo 4. decembra 2008, na ktoré sa sťažovateľ v sťažnosti odvoláva, vyplýva, že okresným súdom   je   vedené   konanie   pod   sp.   zn.   10   C   80/2008   na   základe   jeho   žaloby   podanej okresnému   súdu   3.   apríla   2008   o   určenie   neplatnosti   hlasovania   na   domovej   schôdzi a o zaplatenie peňažných súm 50 000 Sk a 300 000 Sk.

Podľa sťažovateľa zákonná sudkyňa okresného súdu, krajský súd a najvyšší súd „sa vôbec   nezaoberajú   meritom   veci,   pričom   dokazovanie   je   dokonalé,   ale   protizákonným vymáhaním súdnych poplatkov – sa usilujú trestný čin Úverový podvod legalizovať. Nie je to-to kriminálny výkon súdnictva?

... Sťažovateľ má nárok na advokáta na dovolacie konanie.... Zákonná sudkyňa JUDr. O. N. mala za povinnosť po preukázaní podľa podnet na trestné stíhanie pre   úverový podvod – túto úradnú povinnosť nevykonala, ale naopak sa pustila do výkonu protizákonnosti vedúcich k zmareniu spravodlivosti.“.

Sťažovateľ   v   petite   sťažnosti   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   okresný   súd a krajský súd v označených konaniach porušujú jeho práva podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru, žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Co/381/2008 z 21. augusta 2009 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 50 000 € a úhrady „úrokov z omeškania“ všeobecnými súdmi.Sťažovateľ   požiadal   aj   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov   pre zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len   o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 80/2008, krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2009.

Ústavný   súd   v   predmetnej   veci   zistil,   že   sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu 28. decembra 2009 podanie, ktoré sa týkalo toho istého predmetu konania, ktoré posudzoval ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti 9. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 385/09 vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 80/2008, krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a najvyššieho súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cdo   135/2009.   Ten   istý   nárok   na   ochranu   ústavnosti   uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní..

Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol vo veci sp. zn. I. ÚS 385/09.

Z   porovnania   obsahu   terajšej   sťažnosti   s   obsahom   sťažnosti   sťažovateľa   vo   veci sp. zn. I. ÚS 385/09 nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nejde o totožné   veci.   Obidve   sťažnosti   sú   založené   na   tých   istých   skutkových   a   právnych skutočnostiach   relevantných   z hľadiska   posudzovaného   prípadu   a   týkajú   sa   tých   istých subjektov (sťažovateľa a všeobecných súdov v označených konaniach) a označených práv podľa   dohovoru.   Právoplatné   rozhodnutie   ústavného   súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   385/09 z 9. decembra 2009 predstavuje v tomto konaní prekážku veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde), a preto vo veci konajúcemu senátu ústavného súdu nezostávalo nič iné, iba sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako neprípustnú [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   bolo   už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010