znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 137/08-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   novembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti J. Ž., D., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. M., Advokátska kancelária, B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 45/94 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 45/94 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   45/94 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Ž. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Dolný   Kubín j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   Ž.   trovy   právneho zastúpenia   v sume   11   908   Sk   (slovom   jedenásťtisícdeväťstoosem   slovenských   korún) na účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   Z.   M.,   Advokátska   kancelária,   B.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 137/08-12   z 29.   apríla   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Ž., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 45/94 o zaplatenie sumy 9 390 Sk s príslušenstvom.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 29. mája 2008 okresný súd, aby sa k sťažnosti vyjadril a oznámil, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, a zároveň aby ústavnému   súdu   zaslal   súdny   spis.   Poverená   zástupkyňa   predsedu   okresného   súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 433/08 zo 16. júna 2008 (doručenom ústavnému súdu 20. júna 2008) uviedla:

Z dostupnej   rekonštrukcie   spisu   tunajšieho   súdu   sp.   zn.   6C   45/1994,   ku   ktorej rekonštrukcii okresný súd pristúpil dňa 28.1.2005, bolo zistené, že návrh v uvedenej veci bol podaný na tunajší súd dňa 14.1.1994. Pojednávanie vo veci sa konalo 12.04.1994 a dňa   16.4.1995   a 18.9.1995   boli   vykonané   samostatné   výsluchy.   Týmto   predchádzalo vyhotovenie uznesenia o ustanovení znalca dňa 6.2.1995 a výzvy na zaplatenie zálohy na znalecké dokazovanie dňa 7.2.1995, proti ktorej sa žalobca odvolal. Krajský súd v Banskej Bystrici   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   dňa   31.3.1995   a dňa   9.5.1995   vrátil   spis. Originál   spisu   bol   dňa   bol   dňa   18.9.1995   zaslaný   MUDr.   V.   M,   Fakultná   nemocnica Martín   za   účelom   vykonania   znaleckého   dokazovania.   Nakoľko   znalec   posudok v stanovenej lehote nevypracoval, spisový materiál bol zo strany súdu urgovaný v dňoch 23.7.1998,   3.2.2000,   11.12.2001,   14.2.2002   a 21.1.2005.   Znalec   na   požiadavky   súdu nereagoval a až dňa 25.4.2005 oznámil, že žiadny spisový materiál zo súdu neobdržal a posudok nevypracovával. Zo zoznamu odoslanej pošty okresného súdu bolo zistené, že spisový materiál bol skutočne zaslaný znalcovi MUDr. V. M. a to pod podacím číslom R 2740. Následnou korešpondenciou s uvedeným znalcom bolo zistené, že spisový materiál okresného   súdu   zrejme   prevzal   jeho   kolega   MUDr.   Š.,   PhD,   z dôvodu,   že   v čase doručovania   bol   znalec   na   dovolenke.   Nebolo   súdu   podané   vysvetlenie   prečo   sa   spis nedostal do rúk znalca. Na základe týchto skutočností súd pristúpil k rekonštrukcii spisu. Vo   veci   však   od   roku   1999   súd   nemôže   vykonávať   žiadne   úkony   a to   z dôvodu,   že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 197/99, 237/99, 260/99 zo dňa 11.10.1999   bol   na   majetok   odporcu   vyhlásený   konkurz,   z ktorého   dôvodu   došlo k prerušeniu   konania   v zmysle   §   14   ods.   1/   písm.   d/   v tom   čase   platného   zákona č.328/1991 o konkurze a vyrovnaní. Za správcu konkurznej podstaty ol ustanovený Mgr. S. M., advokát, so sídlom B. a ako správca konkurznej podstaty úpadcu, prípisom doručeným súdu   27.10.2005,   oznámil,   že   nepodáva   návrh   na   pokračovanie   v konaní   o návrhu navrhovateľa. Zároveň oznámil, že navrhovateľ si pohľadávku proti odporcovi neprihlásil do prieskumného pojednávania v rámci konkurzného konania. Konkurzné konanie nie je ukončené.   Iné   skutočnosti   zo   spisového   materiálu   nevyplývajú,   nakoľko   sa   podarilo vykonať len čiastočnú rekonštrukciu spisového materiálu.

Zároveň oznamujem, že súhlasím s tým, aby v súlade s § 30 ods. 2 z.č. 38/1993 Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania.“

Ústavný súd z rekonštrukcie súdneho spisu sp. zn. 6 C 45/94 zistil v zásade rovnaké skutočnosti. Ďalej zistil, že okresný súd oznámenie o prerušení konania z 13. marca 2008 doručil sťažovateľovi 19. marca 2008.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 26. júna 2008 okrem iného uviedla:

Súdne   konanie   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „súd“)   sa   začalo na základe návrhu sťažovateľa doručeného súdu dňa 14.1.1994. Predmetom návrhu bola škoda   spôsobená   sťažovateľovi   žalovaným   v pracovnoprávnom   vzťahu.   Súdny   spis   bol podľa evidencie odoslanej pošty súdu odoslaný dňa 18.9.1995 súdnemu znalcovi, ktorý mal vypracovať znalecký posudok – alkoholický prepočet. Vypracovanie znaleckého posudku je podľa názoru sťažovateľa znakom určitej skutkovej zložitosti veci, na druhej strane ale predmetom znaleckého posudku nebola tak zložitá otázka, že by jeho vypracovanie malo trvať   niekoľko   rokov.   Skutočnosť,   že   sa   jednalo   o obvyklý   znalecký   posudok   bežne vypracovávaný znalcami vyplýva aj z listu prim. MUDr. V. M. zo dňa 25.4.2005, ktorému mal byť údajne predmetný spis na vypracovanie znaleckého posudku zaslaný.

Z listu   súdu   vyplýva,   že   na   majetok   žalovaného   bol   uznesením   príslušného   súdu zo dňa 11.10.1999 vyhlásený konkurz, t.j. v čase od 11.10.1999 nebol súd oprávnený konať z dôvodu   prerušenia   konania.   Sťažovateľ   sa   o vyhlásení   konkurzu   dozvedel   až na pojednávaná   dňa   13.12.2007,   na   ktorom   bol   vyzvaný   aby   zvážil   späťvzatie   návrhu na začatie konania. Od zaslania súdneho spisu súdnemu znalcovi do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu na žalovaného uplynuli viac ako štyri roky. Sťažovateľ sa domnieva, že obdobie štyroch rokov je obdobím dostatočne dlhým na to, aby súd dospel k rozhodnutiu aj v skutkovo zložitejších veciach ako je predmetom konania vedeného na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 6C/45/1994.

Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 6C/45/1994 došlo nečinnosťou súdu k prieťahom v konaní, v dôsledku ktorých nebol   do   dnešného   dňa   nárok   sťažovateľa   uspokojený.   Sťažovateľ   si   zároveň   dovoľuje poukázať   nielen   na   finančný,   ale   aj   morálny   aspekt   predmetného   súdneho   konania. Sťažovateľ   bol   neoprávnene   žalovaným   obvinený,   že   pred   nástupom   do   práce   požil alkohol.“

Právna   zástupkyňa   vo   vyjadrení   ďalej   oznámila   ústavnému   súdu,   že   sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a upravila požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia na sumu 11 908 Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).  

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o nároku na zaplatenie sumy 9 390 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady spôsobenej škody. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o právnej alebo faktickej zložitosti veci, ktorá by mohla zásadnejším spôsobom ovplyvniť priebeh konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či   v konaní pred okresným súdom   došlo   k zbytočným prieťahom. Ústavný súd pri preskúmaní súvisiaceho spisu   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

3.   Napokon   ústavný   súd   z   hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní.   Pri   skúmaní   skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu namietaných práv, ústavný súd zistil,   že   okresný   súd   bol   v prevažnej   časti   konania   nečinný,   resp.   konal   nesústredene a neefektívne.

Z priebehu sťažovateľom napadnutého konania, tak ako je opísaný v sťažnosti, jej prílohách a vyjadreniach okresného súdu a sťažovateľa, vyplýva, že sťažovateľ 14. januára 1994   podal   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania.   Z rekonštrukcie   súdneho   spisu v predmetnom   konaní   ďalej   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesením   zo   6.   februára   1995 ustanovil   znalca   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   a následne   mu   doručil   spisový materiál.   V nasledujúcom   období   bol   okresný   súd   vo   veci   nečinný   a nevykonal   žiadny procesný   úkon.   Z vyjadrenia   okresného   súdu   vyplýva,   že   vzhľadom   na   skutočnosť,   že ustanovený znalec v stanovenej lehote znalecký posudok nevypracoval, okresný súd vyzval znalca 23. júla 1998, 3. februára 2000, 11. decembra 2001, 14. februára 2002 a 21. januára 2005, pričom znalec na uvedené výzvy nereagoval a až 25. apríla 2005 okresnému súdu oznámil,   že   žiadny   spisový   materiál   zo   súdu   nedostal,   a posudok   preto   nevypracoval. Vzhľadom na uvedené pristúpil okresný súd k rekonštrukcii spisového materiálu, pretože predmetný   spis   sa   stratil.   V rámci   rekonštrukcie   súdneho   spisu   okresný   súd   zistil,   že na majetok odporcu bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24K 197/99, 237/99, 260/99 z 11. októbra 1999 a vzhľadom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. (v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu; ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) bolo konanie o návrhu sťažovateľa zo zákona prerušené.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   všeobecný   súd   vzhľadom   na   jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje, a to aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci   nesie   zodpovednosť   aj   za   zabezpečenie   efektívneho   postupu   ustanoveného znalca. O prieťahoch v súdnom konaní preto podľa názoru ústavného súdu možno hovoriť aj vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie procesné alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež „rýchlej“ ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne   ak   k   ich   použitiu   siahne   vtedy,   keď   je   ich   skutočný   príspevok   (účinok) k dosiahnutiu tohto účelu súdneho konania vylúčený, prípadne je značne minimalizovaný (I. ÚS 57/97).

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   45/94 nepostupoval v zmysle uvedených zásad. Napriek skutočnosti, že uznesením zo 6. februára 1995 ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku a doručil mu spisový materiál a znalec v stanovenej lehote znalecký posudok nevypracoval, okresný súd vyzval znalca až 23. júla 1998 (po viac ako troch rokoch a piatich mesiacoch od jeho ustanovenia). Pretože znalec na výzvu nereagoval, okresný súd ho následne vyzval 3. februára 2000, 11. decembra 2001, 14. februára 2002 a 21. januára 2005, pričom z časového odstupu medzi jednotlivými výzvami   jednoznačne   vyplýva,   že   okresný   súd   vo   veci   konal   nesústredene,   resp. neefektívne.  

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v období od 6. februára 1995, keď uznesením ustanovil znalca, do 11. októbra 1999, keď na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu (ktorého účinky nastali vyhlásením 13. októbra 1999) a v dôsledku toho bolo zo zákona v zmysle   §   14   ods.   1   písm.   d)   zákona   o konkurze   a vyrovnaní   posudzované   konanie prerušené (t. j. po dobu 4 rokov a 8 mesiacov),   postupoval okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 45/94 nesústredene a neefektívne, resp. bol nečinný, čím došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (1. bod výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Napriek tomu, že namietané konanie bolo vyhlásením konkurzu na majetok odporcu zo   zákona   prerušené   a podľa   §   111   ods.   1   prvej   vety   OSP   sa   v takýchto   prípadoch nevykonávajú pojednávania a   neplynú lehoty   podľa   tohto   zákona, ústavný súd prikázal okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6   C   45/94   konal   bez   zbytočných prieťahov, pretože v tomto štádiu konania nemožno vylúčiť, že dôvody prerušenia konania pominú   a okresný   súd   bude   oprávnený   a povinný   ďalej   vo   veci   konať   (2.   bod   výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 180 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V   danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   pri   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zohľadnil predovšetkým   dĺžku   obdobia,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   predmet napadnutého   konania   a   skutočnosť,   že   na   majetok   odporu   bol   vyhlásený   konkurz a sťažovateľ napriek ustanoveniu § 20 ods. 1 prvej vety zákona o konkurze a vyrovnaní svoju pohľadávku proti odporcovi v rámci konkurzného konania neprihlásil.

Vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia nie je náhrada škody, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 30 000 Sk primerané konkrétnym   okolnostiam   prípadu   (3.   bod   výroku   nálezu).   Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti nevyhovel (5. bod výroku nálezu).

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením advokátkou   JUDr.   Z.   M.   v konaní   pred   ústavným   súdom,   ktorá   ich   vyčíslila   v sume 11 908 Sk (za tri úkony právnej služby).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 3 176 Sk, t. j. spolu 9 528 Sk, čo spolu s DPH v sadzbe 19 % (1 810 Sk) a režijným paušálom 3 x 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 11 908 Sk.

Keďže   sťažovateľom   uplatnená   suma   trov   neprevyšuje   sumu   trov   právneho zastúpenia určenú podľa citovaných ustanovení vyhlášky, ústavný súd priznal úhradu trov konania sťažovateľovi v požadovanej sume 11 908 Sk tak, ako to je uvedené vo 4. bode výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2008