znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 137/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť F. U., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 123/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. U.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2007 doručená   sťažnosť   F.   U. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 123/04.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   zo   4.   mája   2004 domáhal na okresnom súde náhrady škody z dôvodu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný súd 7. júna 2004 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa. Na základe žiadosti sťažovateľa z februára 2005 sa prvé pojednávanie konalo až 10. mája 2005 a následne bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Dňa 6. júla 2005 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalecký posudok bol na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľa doručený až 7. augusta 2006.   Okresný súd súčasne vydal uznesenie, ktorým uložil sťažovateľovi a odporcovi, aby zložili preddavok na trovy spojené   s podaním znaleckého posudku, ktoré bolo v časti týkajúcej sa sťažovateľa zrušené odvolacím súdom 31. októbra 2005, pretože sťažovateľ bol zo zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v tejto veci oslobodený od platenia súdneho poplatku.

Keďže   okresný   súd   bol   vo   veci   ďalej   nečinný,   sťažovateľ   podal   predsedovi okresného súdu v novembri 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní.

V odpovedi z 13. februára 2007 predseda okresného súdu uviedol, že jeho sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že postupom   okresného   súdu   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu   konať   v jeho   právnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ podaním z 9. novembra 2006   doručil   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   mu odpovedal   vyjadrením   sp.   zn.   Spr. 2158/06   z   13. februára   2007.   V tomto   podaní okrem iného uviedol:

„Za   účelom   zistenia   stavu   veci   týkajúcej   sa   Vami   označeného   prieťahu v predmetnom konaní som prešetril namietané skutočnosti, oboznámil som sa so súdnym spisom   sp.   zn.   12 C   123/2004   a dospel   som   k záveru,   že   Vaša   sťažnosť   na   prieťahy   je dôvodná (...).

Vo veci musím konštatovať prieťah v konaní Okresného súdu Bratislava I od 24. 08. 2006 (kedy bolo doručené vyjadrenie k znaleckému posudku) (...).

Vybavenie veci budem priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní nedochádzalo (...)“.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal pred tým,   než   sa   obrátil   na   ústavný   súd   (28. marca 2007),   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní (v novembri 2006), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť bola doručená jeho právnej zástupkyni iba vo februári 2007, nepredstavuje dostatočný časový priestor   na   poskytnutie   možnosti   napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám   odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   jeho   nečinnosťou.   Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu by mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   čo   ústavný   súd   v   súčasnom   období nemôže posúdiť.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo svojej   rozhodovacej   činnosti,   ústavný   súd zastáva   stanovisko,   že   podanie   predmetnej   sťažnosti   bolo   v danom   prípade   zo   strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (m.   m.   IV.   ÚS   278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2007