znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 137/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Šaľa z 1. decembra 2003 č. k. 8 C 158/03-23 a uznesením Krajského súdu v Nitre z 29. októbra 2004 č. k. 9 Co 217/2004-48, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Š. L., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Okresného súdu Šaľa z 1. decembra 2003 č. k. 8 C 158/03-23 a uznesením Krajského súdu v   Nitre   z 29.   októbra   2004   č.   k.   9   Co   217/2004-48,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára 2005 doručená sťažnosť JUDr. Š. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Šaľa (ďalej len „okresný súd“) z 1. decembra 2003 č. k. 8 C 158/03-23 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) z 29. októbra 2004 č. k. 9 Co 217/2004-48.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 4. novembra 2003 okresnému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - znaleckého posudku č. 4/98. Neplatnosti predmetného znaleckého posudku sa dovolával z toho dôvodu, že podľa jeho názoru nebol určitý a zrozumiteľný. Okrem toho ako dôvod neplatnosti uvádzal to, že uvedený znalecký posudok počas jeho platnosti môže ktokoľvek použiť proti jeho osobe.

Sťažovateľ tvrdí, že súd (neuviedol, ktorý) porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej uvádza, že „súdy porušili“ jeho „ústavné a ľudské práva tým, že vo veci nekonali“, a žiadal, aby ústavný súd rozhodol o zrušení uznesenia okresného súdu č. k. 8 C 158/03-23 z 1. decembra 2003 a uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co 217/2004-48 z 29. októbra 2004 a prikázal vo veci konať. Zároveň žiadal, aby mu bola priznaná „nemajetková ujma“ vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...

Z obsahu   sťažnosti   a z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   158/03 a krajského   súdu   sp.   zn.   9   Co   217/2004   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   žalobou o vyslovenie neplatnosti znaleckého posudku z 24. októbra 2003 žiadal, aby okresný súd rozhodol,   že   znalecký   posudok   č.   4/98   zo   17.   decembra   1998   vypracovaný   znalcom Ing. W. W. nie je právne použiteľný na právne úkony. Znalecký posudok bol vypracovaný v rámci   trestného   konania   vedeného   proti   sťažovateľovi.   O prijatí   znalca   do trestného konania ako znalca z odboru chémie, odvetvia chemická technológia, rozhodol krajský súd a znalecký   posudok   bol   použitý   ako   dôkaz   v trestnom   konaní   vo   veci   vedenej   proti sťažovateľovi krajským súdom pod sp. zn. 1 T 15/99. Krajský súd tento dôkaz prebral na hlavnom   pojednávaní,   prihliadol   naň   a spolu   s ďalšími   dôkazmi   ho   v zmysle   zásady voľného hodnotenia dôkazov zhodnotil.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 158/03-23 z 1. decembra 2003 zastavil konanie a svoje   uznesenie   odôvodnil   tým,   že   v danom   prípade   neboli   splnené   podmienky   na občianske súdne konanie. Krajský súd ako odvolací súd uznesením č. k. 9 Co 217/2004-48 z 29. októbra 2004 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne a postup   okresného   súdu,   ktorým   podľa   § 104   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku konanie zastavil, hodnotil ako správny.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy,   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právo alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

Podľa názoru ústavného súdu zastavenie konania okresným súdom v danom prípade nemožno považovať za porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy. Okresný súd svoje uznesenie okrem iného odôvodnil tým, že preskúmanie dôkazov realizovaných v trestnom konaní, prebratých v trestnom   konaní   a v trestnom   konaní   aj   zhodnotených   (s   následným   meritórnym rozhodnutím) nepatrí do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní. Nie sú splnené podmienky na občianske súdne konanie a súd preto konanie zastavil. Okrem toho okresný súd v odôvodnení uviedol, že preskúmavanie právoplatných rozhodnutí súdov v trestnom konaní sa realizujú formou mimoriadnych opravných prostriedkov a podnet v tomto smere môže   podať   navrhovateľ   generálnemu   prokurátorovi   alebo   ministrovi   spravodlivosti. Odôvodnenie uznesenia č. k. 8 C 158/03-23 z 1. decembra 2003 predstavuje dostatočný základ pre   jeho   výrok,   lebo okresný   súd   vysvetlil,   na   základe   akého skutkového   stavu a právnych úvah rozhodol. Z uznesenia okresného súdu je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že tento nemohol konať, pretože v danom prípade neboli splnené podmienky na občianske súdne konanie. Toto právo sťažovateľa by mohlo byť za určitých podmienok porušené   nečinnosťou   okresného   súdu,   a   to   keby   sa   okresný   súd   jeho   návrhom   na vyslovenie   neplatnosti   znaleckého   posudku   bez   náležitých   dôvodov   vôbec   nezaoberal, ale nie tým, že v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (§ 103 a § 104 ods. 1) konanie zastavil. Ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu nemožno stotožňovať   s úspechom   účastníka   v konaní.   To   znamená,   že   pokiaľ   účastník   konania nedosiahne želaný výsledok, neznamená to porušenie tohto jeho základného práva.

Ústavný súd sa stotožňuje so stanoviskom okresného súdu, že v občianskom súdnom konaní nie je možné preskúmavať dôkazy z trestného konania. Pre podporu tohto stanoviska možno uviesť skutočnosť, že v trestnom konaní sa uplatňuje prísnejšie hodnotenie dôkazov ako v konaní civilnom.

Ústavný súd vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z predložených uznesení   okresného   súdu   a krajského   súdu,   z právnych   východísk   a záverov,   odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu namietaného porušenia jeho základných ústavných práv, t. j. aj v rozsahu tvrdení o porušení práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako okresným súdom, tak aj krajským súdom. Z toho dôvodu ústavný súd už nerozhodoval ani o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal   zrušenia   uvedených   uznesení   okresného   súdu   a krajského   súdu   a prikázania vo veci konať.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005