znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 137/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   bytom   M.,   pre   namietané   porušenie   jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 289/01 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14 Nc 46/02-40 z 5. apríla 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2003 doručená   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 289/01 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14 Nc 46/02-40 z 5. apríla 2002 (ďalej len „krajský súd“). Následne sťažovateľ ďalším podaním z 30. apríla 2003 doručeným ústavnému súdu 7. mája 2003 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom v tejto veci.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   právnym   zástupcom navrhovateľov: J. a M. B., bytom H. (ďalej len „klienti“) v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 289/01 proti odporcovi: D. G., bytom H., vo veci náhrady škody s príslušenstvom. Podľa názoru sťažovateľa z dôvodu ním podanej ústavnej sťažnosti proti Slovenskej   republike,   reprezentovanej   okresným   súdom,   v inej   veci   tak   zákonný   sudca v tomto   konaní,   ako   aj   ostatní   sudcovia   okresného   súdu   požiadali,   aby   boli   vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 11 C 289/01. Krajský súd uznesením č. k. 14 Nc   46/02-40   z 5.   apríla   2002   rozhodol   o vylúčení   sudcov   okresného   súdu z prejednávania   a rozhodovania   v tejto   veci   a súčasne   prikázal   vec   na   prejednanie Okresnému súdu v Rožňave. V sťažnosti sťažovateľ vyjadril svoju nespokojnosť s týmto rozhodnutím krajského súdu, pretože sa nemal možnosť k námietke včas písomne ani ústne vyjadriť, a teda mu nebolo umožnené dokázať, že neexistuje zákonný dôvod na vylúčenie sudcov   okresného   súdu   z prejednávania a rozhodovania   v predmetnej   veci.   Neexistenciu takéhoto dôvodu potvrdzuje podľa neho aj skutočnosť, že ani jemu, ani jeho klientom v tejto veci   nebola   uložená   pokuta,   ako   ani   poriadkové   opatrenie   v zmysle   §   53   Občianskeho súdneho   poriadku.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   odmieta   cestovať   na   pojednávania   na Okresný   súd   Rožňava   a v dôsledku   spomínaného   rozhodnutia   krajského   súdu   stratil   aj dôveru   klientov,   ktorým   bolo   doručené   uznesenie   o uvádzaných   námietkach   sudcov okresného súdu.

V predmetnej   sťažnosti   sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu   vydať   rozhodnutie nasledujúceho znenia: „1. Zrušiť uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn.: 14 Nc 46/02 zo dňa : 5. 04. 2002 ako nezákonné, odporujúce Ústave SR.

2. Prikázať Okresnému súdu Michalovce vo veci, číslo konania: 11 C 289/01 konať bez ďalších prieťahov.

3.   Priznať   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   100   000,-   Sk   za   nečinnosť, za porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za stratu klienta/podnikateľskej aktivity, ako aj zaviazať súd v Michalovciach nahradiť sťažovateľovi vzniklé trovy konania.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom je namietané porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy fyzických osôb – J. a M. B., bytom H., ktoré sťažovateľ zastupoval iba ako ich právny zástupca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 289/01. V rámci spomínaného konania krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti sudcov okresného súdu uznesením č. k. 14 Nc 46/02-40 z 5. apríla 2002. Sťažovateľ nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vynesené spomínané uznesenie napadnuté ústavnou sťažnosťou a v rámci ktorého namietal aj zbytočné prieťahy v konaní. Nositeľmi základných práv, ktorých porušenie v sťažnosti namieta, sú teda iné fyzické osoby (J. a M. B., bytom H.), a nie sťažovateľ. Ako už ústavný súd v rámci svojej judikatúry konštatoval, podľa § 49 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že namietaným rozhodnutím orgánu podľa čl. 127 ústavy boli porušené jej základné práva a slobody. Ústavnú sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažovateľ v prerokovanej ústavnej sťažnosti namietal porušenie základných práv iných osôb a   vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom   na   zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   sťažovateľa   bolo   teda bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o stanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 11. júna 2003