SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 137/03-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 289/01 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14 Nc 46/02-40 z 5. apríla 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2003 doručená sťažnosť JUDr. V. H., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 289/01 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14 Nc 46/02-40 z 5. apríla 2002 (ďalej len „krajský súd“). Následne sťažovateľ ďalším podaním z 30. apríla 2003 doručeným ústavnému súdu 7. mája 2003 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom v tejto veci.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právnym zástupcom navrhovateľov: J. a M. B., bytom H. (ďalej len „klienti“) v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 289/01 proti odporcovi: D. G., bytom H., vo veci náhrady škody s príslušenstvom. Podľa názoru sťažovateľa z dôvodu ním podanej ústavnej sťažnosti proti Slovenskej republike, reprezentovanej okresným súdom, v inej veci tak zákonný sudca v tomto konaní, ako aj ostatní sudcovia okresného súdu požiadali, aby boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 11 C 289/01. Krajský súd uznesením č. k. 14 Nc 46/02-40 z 5. apríla 2002 rozhodol o vylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a súčasne prikázal vec na prejednanie Okresnému súdu v Rožňave. V sťažnosti sťažovateľ vyjadril svoju nespokojnosť s týmto rozhodnutím krajského súdu, pretože sa nemal možnosť k námietke včas písomne ani ústne vyjadriť, a teda mu nebolo umožnené dokázať, že neexistuje zákonný dôvod na vylúčenie sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Neexistenciu takéhoto dôvodu potvrdzuje podľa neho aj skutočnosť, že ani jemu, ani jeho klientom v tejto veci nebola uložená pokuta, ako ani poriadkové opatrenie v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ ďalej uviedol, že odmieta cestovať na pojednávania na Okresný súd Rožňava a v dôsledku spomínaného rozhodnutia krajského súdu stratil aj dôveru klientov, ktorým bolo doručené uznesenie o uvádzaných námietkach sudcov okresného súdu.
V predmetnej sťažnosti sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vydať rozhodnutie nasledujúceho znenia: „1. Zrušiť uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn.: 14 Nc 46/02 zo dňa : 5. 04. 2002 ako nezákonné, odporujúce Ústave SR.
2. Prikázať Okresnému súdu Michalovce vo veci, číslo konania: 11 C 289/01 konať bez ďalších prieťahov.
3. Priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 100 000,- Sk za nečinnosť, za porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za stratu klienta/podnikateľskej aktivity, ako aj zaviazať súd v Michalovciach nahradiť sťažovateľovi vzniklé trovy konania.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je namietané porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy fyzických osôb – J. a M. B., bytom H., ktoré sťažovateľ zastupoval iba ako ich právny zástupca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 289/01. V rámci spomínaného konania krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti sudcov okresného súdu uznesením č. k. 14 Nc 46/02-40 z 5. apríla 2002. Sťažovateľ nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vynesené spomínané uznesenie napadnuté ústavnou sťažnosťou a v rámci ktorého namietal aj zbytočné prieťahy v konaní. Nositeľmi základných práv, ktorých porušenie v sťažnosti namieta, sú teda iné fyzické osoby (J. a M. B., bytom H.), a nie sťažovateľ. Ako už ústavný súd v rámci svojej judikatúry konštatoval, podľa § 49 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že namietaným rozhodnutím orgánu podľa čl. 127 ústavy boli porušené jej základné práva a slobody. Ústavnú sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažovateľ v prerokovanej ústavnej sťažnosti namietal porušenie základných práv iných osôb a vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa bolo teda bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o stanovenie právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 11. júna 2003