znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 137/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M., bytom K., vo veci porušenia čl. 12 ods. 1, čl.   2   a čl.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   a čl.   11   ods.   1   a   2   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej republiky,   Krajským   súdom   v   Košiciach,   Okresným súdom Košice II, akciovej spoločnosti INPRO Košice, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne v Bratislave   z 15. apríla 1999   a   5.   augusta   1999,   Krajského   súdu   v   Prešove   č.   k.   5   S   111/99-37 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 244/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. M.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta 2002   doručená   sťažnosť   Ing.   I.   M.,   bytom   K.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   s navrhovateľom 26. apríla 1993 jeho zamestnávateľ INPRO Košice, a. s., rozviazal pracovný pomer výpoveďou pre opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny. Obvodný súd Košice 2 (v súčasnosti Okresný súd Košice II) svojím rozsudkom sp. zn. 18 C 1267/93 z 3. marca 1994 zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal, aby   vyslovil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. Krajský súd v Košiciach v rámci odvolacieho konania rozsudkom č. k. 13 Co 277/94-90 z 20. decembra 1994 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Na základe podnetu podaného na Krajskú prokuratúru v Košiciach vyššie uvedené rozsudky preskúmala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky pre podanie dovolania, podnet navrhovateľa bol odložený.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   oprávnený   konať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa (§ 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   –   ďalej   len „zákon   o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   V deň   doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 30. augusta 2002,   táto lehota dávno uplynula. Preto je sťažnosť v celom rozsahu podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2002