znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 136/2020-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 363/18/1000 z 21. februára 2019 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého upovedomenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sp. zn. IV Pz 363/18/1000 z 21. februára 2019 (ďalej len „upovedomenie generálneho prokurátora“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove ČVS: ORP-203/VYS-BJ-2018 z 21. augusta 2018 bolo vznesené obvinenie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“). Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Bardejov zamietnutá.

3. Sťažovateľ podal podľa § 364 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) návrh na zrušenie oboch právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Dňa 4. marca 2019 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie generálneho prokurátora, v ktorom sa konštatuje, že návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len,,generálna prokuratúra“) doručený „až po uplynutí zákonnej 3- mesačnej lehoty od právoplatnosti návrhom napadnutých uznesení vyšetrovateľa PZ a prokurátora okresnej prokuratúry“ [§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku]. Napriek tomu však generálny prokurátor ex offo (§ 364 ods. 2 Trestného poriadku) dotknutý spisový materiál i sťažovateľom namietané rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní preskúmal a dospel k záveru o ich zákonnosti.

4. Podľa sťažovateľa je upovedomenie generálnej prokuratúry absolútne neodôvodnené, zjavne arbitrárne a svojvoľné, pretože nedáva žiadnu odpoveď na viaceré podstatné sťažnostné námietky, ktoré sťažovateľ uvádza.

5. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ podrobne uvádza skutočnosti, ktoré v podaní na generálnu prokuratúru uvádza a na ktoré generálny prokurátor nereagoval.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na spravodlivé konanie pred iným orgánom SR podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR upovedomením Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Pz 363/18/1000 zo dňa 21. 2. 2019 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Pz 363/18/1000 zo dňa 21. 2. 2019.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre SR pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €, ktoré mu je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

7. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava a právne hodnotenie ústavného súdu

8. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

14. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy upovedomením generálnej prokuratúry, ktorým táto sťažovateľa podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku informovala, že nezistila porušenie zákona v právoplatných uzneseniach vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry týkajúcich sa vznesenia obvinenia sťažovateľovi.

15. Zároveň z popisu rozhodujúcich skutkových a právnych okolností obsiahnutého v ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako obvinenému je vedené trestné stíhanie, ktoré bolo v čase podania ústavnej sťažnosti v štádiu prípravného konania. Sťažovateľova trestná vec obsahovo tvorená jeho obvinením zo spáchania konkretizovaného trestného činu konkretizovaným skutkom teda nie je právoplatne ukončená.

16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, resp. o práva vyplývajúce z relevantných medzinárodných zmlúv, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05). Judikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09).

17. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až do jeho konca je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, II. ÚS 476/2017, II. ÚS 544/2018). Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci [orgánov činných v trestnom konaní a súdov (napr. III. ÚS 120/2011, III. ÚS 521/2017)].

18. Sťažovateľova zásadná námietka voči upovedomeniu generálneho prokurátora spočíva v tvrdení, že sa nevysporiadal s jeho konkretizovanými výhradami voči vzneseniu obvinenia zo spáchania trestného činu. Na strane 4 ústavnej sťažnosti sťažovateľ tieto výhrady rekapituluje. Dominantne sa koncentrujú na nezákonnosť a nepoužiteľnosť „jediného nepriameho usvedčujúceho dôkazu, a to zabezpečeného znaleckého posudku“, ako aj na absenciu subjektívnej stránky trestného činu v kriminalizovanom konaní sťažovateľa.

19. Z rekapitulovaných skutočností popísaných v predchádzajúcom odseku vyplýva, že sa sťažovateľ svojím návrhom adresovaným generálnemu prokurátorovi pokúšal zvrátiť právoplatne existujúci stav proti nemu vedeného trestného stíhania, vyznačujúci sa vzneseným obvinením. Podstata sťažovateľových argumentov pritom smerovala k trestnej veci samej, a to tak v jej hmotnoprávnej rovine (nedostatok subjektívnej stránky trestného činu), ako aj na procesnoprávnej úrovni (nepoužiteľnosť a nezákonnosť dôkazu). Na popísanú argumentáciu sa v procese trestného konania nevzťahuje žiadna koncentrácia, to znamená, sťažovateľ ako obvinený (prípadne neskôr obžalovaný) ju bude môcť použiť aj v neskorších štádiách trestného procesu, ktorý musí byť zavŕšený právoplatným meritórnym rozhodnutím (odsudzujúcim alebo oslobodzujúcim rozsudkom) alebo zákonom aprobovaným procesným rozhodnutím (zastavenie trestného stíhania v rámci prípravného konania, v rámci preskúmania obžaloby alebo na hlavnom pojednávaní). Tieto rozhodnutia nemožno a priori z ústavno-súdneho prieskumu vôbec vylúčiť.

20. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale podľa zásady rationae temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.

21. Nad rámec odôvodnenia výroku tohto uznesenia ústavný súd dodáva, že jeho pozornosti neušla podoba odôvodnenia upovedomenia generálneho prokurátora, ktoré vo vzťahu k sťažovateľovej kritike uznesenia o vznesení obvinenia možno považovať za mimoriadne všeobecné, ba až schematické. Procesné mantinely predpísané ústavou i zákonom o ústavnom súde však z už vysvetlených dôvodov ústavnému súdu nateraz neumožňujú zaujať k signalizovaným nedostatkom meritórne stanovisko.

22. O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie upovedomenia generálnej prokuratúry, zákaz adresovaný generálnej prokuratúre pokračovať v porušovaní sťažovateľových práv, finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

23. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudca Peter Straka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu