SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 136/2019-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, práva na obhajobu „podľa čl. 6 v spojení s čl. 5 ods. 3 a 4“ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-377/1-VYS-SN-2018 a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2 Tp 26/2019 z 21. marca 2019 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na obhajobu „podľa čl. 6 v spojení s čl. 5 ods. 3 a 4“ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-377/1-VYS-SN-2018 a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Tp 26/2019 z 21. marca 2019.
2. Sťažovateľ bol 18. marca 2019 zadržaný a vyšetrovateľom mu bolo v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-377/1-VYS-SN-2018 vznesené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. b), c) a d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 2 Tp 26/2019 z 21. marca 2019 vzal sťažovateľa do väzby.
4. Sťažovateľ namieta, že pred vznesením obvinenia ani počas rozhodovania okresného súdu o väzbe mu nebol ustanovený obhajca. Obhajcu mu okresný súd ustanovil až po rozhodnutí o vzatí do väzby, teda 21. marca 2019.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy a „čl. 6 v spojení s čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru“.
6. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období od 17. februára 2019 do 16. augusta 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná v III. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka a Martin Vernarský.
II.
Relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
11. Podľa § 37 ods. 1 zákon o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
12. Podľa § 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa...
14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
17. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
III.
Právne hodnotenie ústavného súdu
18. Predbežne prerokúvaný návrh na začatie konania ústavný súd podľa jeho obsahu (§ 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde) vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
19. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť nespĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti.
20. Sťažovateľ nie je právne zastúpený tak, ako to vyžaduje § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd ani nepožiadal.
21. Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti nepriložil kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, tak ako to vyžaduje § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
22. Napriek uvedenému ústavný súd k výzve adresovanej sťažovateľovi na účel odstránenia rekapitulovaných nedostatkov jeho ústavnej sťažnosti nepristúpil, pretože po preštudovaní jej obsahu dospel k záveru, že sťažovateľ dostatočne konkrétne identifikoval referenčné základné práva a slobody i práva podľa dohovoru, ako aj zásahy orgánov verejnej moci, ktorými k porušeniu jeho práv malo dôjsť. Požiadavka hospodárnosti konania pred ústavným súdom v predmetnej veci zároveň nevyžadovala výzvu na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti z dôvodu právneho záveru o nespochybniteľnej neprípustnosti ústavnej sťažnosti, ku ktorému ústavný súd v rámci jej predbežného prerokovania dospel, a ktorá je vysvetlená v ďalšej časti odôvodnenia tohto uznesenia.
23. Vychádzajúc z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, má sťažovateľ právo domáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
24. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.
25. Sťažovateľ mal v jeho prípade možnosť domáhať sa nápravy tvrdeného porušenia svojho práva na obhajobu sťažnosťou proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa § 185 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), o ktorej má právomoc rozhodnúť prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. Rovnako mohol sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa práva na obhajobu i základného práva na osobnú slobodu uplatniť sťažnosťou proti rozhodnutiu okresného súdu o jeho vzatí do väzbe, o ktorej má právomoc rozhodovať príslušný krajský súd.
26. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ netvrdil, že by niektorý z uvedených prostriedkov nápravy proti označeným zásahom do jeho základných práv a práv zaručených dohovorom využil, ani nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy na ten účel. Ústavný súd preto považoval za preukázané, že sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyužil. To vedie k aktivácii § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, v dôsledku čoho ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) toho istého zákona ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2019
Mojmír Mamojka
predseda senátu