znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 136/2014-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika v konaní   o   sťažnosti   M.   T.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Milanom   Galandom, Veternicová   12,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 24 C 34/2007 a sp. zn. 28 C 49/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 24 C 34/2007 a sp. zn. 28 C 49/2007   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 24 C 34/2007 a sp. zn. 28 C 49/2007   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. T.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. T. trovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Galandu, Veternicová 12, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 136/2013 z 19. februára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. sp. zn. 24 C 34/2007 a sp. zn. 28 C 49/2007 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 3869/2013 (doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2013), v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Konanie   sp.   zn.   24   C   34/2007   -   navrhovateľ:   M.   T...;   odporca:   Ministerstvo zdravotníctva SR..., predmetom sporu je náhrada mzdy za obdobie od 01. 01. 2004 do 25. 05. 2006. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24 C 34/2007 zo dňa 15. 10. 2013. Zákonnou sudkyňou vo veci je JUDr. Tatiana Buchvaldová. V prílohe zasielam zoznam procesných úkonov v priebehu celého konania...

Navrhovateľ podal návrh na tunajší súd dňa 05. 03. 2007,

-dňa 07. 03. 2007 zaslal súdu doplnenie návrhu

-dňa 12. 03. 2007 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

-dňa 15. 03. 2007 žiadal o oslobodenie súdneho poplatku

-dňa 26. 04. 2007 bol návrh doručovaný na vyjadrenie odporcovi

-dňa 08. 06. 2007 vyjadrenie odporcu...

-dňa 25. 10. 2007 bolo konanie uznesením 24 C/34/07-54 prerušené z dôvodu konania na KS v Bratislave 1 S/385/06

-dňa 19. 11. 2007 navrhovateľ podal odvolanie a 20. 11. 2007 bolo odvolanie doručované PZO

-dňa 15. 01. 2008 bol spis predložený na KS v Bratislave

-uznesením KS v BA – 6 Co/22/08-76 zo dňa 27. 03. 2008 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a spis bol vrátený 02. 04. 2008

-uznesením 24 C/34/07-86 zo dňa 26. 08. 2009 súd v konaní pokračoval a konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil

-odvolanie navrhovateľa podané 05. 10. 2009

-dňa 08. 10. 2009 odvolanie doručované na vyjadrenie PZO

-dňa 24. 11. 2009 spis postúpený na KS v Bratislave

-Krajský   súd   uznesením   7   Co/284/2009-97   zo   dňa   16.   12.   2009   prvostupňové uznesenie potvrdil a spis bol vrátený 18. 01. 2010

-uznesením zo dňa 03. 02. 2010 prvostupňový súd vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok...

-dňa 16. 02. 2010 navrhovateľ podal dovolanie na Najvyšší súd SR

-dňa 16. 02. 2010 doručované dovolanie odporcovi

-spis predložený 14. 04. 2010 na NS SR

-   spis vrátený bez rozhodnutia 05. 05. 2010 a opätovne predložený 04. 06. 2010 na NS SR

- 22. 07. 2010 spis vrátený z NS SR, NS SR uznesením 4 Cdo 128/2010 uznesenie... o zastavení konania v spojení s uznesením KS BA - tieto zrušil...

- dňa 30. 07. 2010 podal navrhovateľ návrh na zmenu petitu

- dňa 26. 08. 2010 súd uznesením 24 C/34/2007 rozhodol v zmysle § 95 O. s. p. a súčasne   bol   vyzvaný   výzvou   zo   dňa   26.   08.   2010   na   upresnenie   žiadostí o oslobodenie od súdnych poplatkov v intenciách uznesenia NS SR a navrhovateľ bol   vyzvaný   na predloženie   dokladov   k   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov   uznesením   z   č.   l.   140   z   26.   10.   2010   nebolo   priznané   oslobodenie od súdnych poplatkov a 23. 11. 2010 podal navrhovateľ odvolanie

- dňa 29. 11. 2010 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

- dňa 06. 12. 2010 bol spis predložený na rozhodnutie KS BA o odvolaní

- dňa 03. 03. 2011 doručené potvrdzujúce uznesenie KS BA,

- dňa 07. 03. 2011 bolo doručené uznesenie KS BA

- uznesením   z   21.   03.   2011   bolo   konanie   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku zastavené

- dňa 25. 03. 2011 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok

- uznesenie z 31. 03. 2011- bolo zrušené uznesenie o zastavení konania

- dňa 21. 06. 2011 bolo nariadené pojednávanie na T: 29/9/2011

- pojednávanie dňa 29/9/2011

- pojednávanie dňa 22/11/2011

- dňa   22.   11.   2011   na   pojednávaní   odporca   žiadal   konanie   prerušiť   z   dôvodu prebiehajúceho konania 28 C /49/2007

- uznesením z 01. 12. 2011 návrh na prerušenie konania zamietnutý

- pojednávanie 01/3/2012

- pojednávanie 17/4/2012

- pojednávanie   dňa   17/4/2012,   kde   prebiehal   výsluch   svedkov   a   navrhovateľ sa nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia

- pojednávanie 31/5/2012

- pojednávanie 11/9/2012

- pojednávanie 11/9/2012 bolo odročené z dôvodu náhleho úmrtia manžela PZO

- dňa 07. 11. 2012 vytýčené pojednávanie na ďalší termín: T: 15/1/2013

- dňa   15.   01.   2013   na   pojednávaní   došlo   k   uznaniu   nároku   čo   do   základu, navrhovateľ sa na pojednávanie bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil

- pojednávanie 12. 02. 2013, na ktorom došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu z dôvodu vznesenej námietky premlčania a pojednávanie bolo odročené z dôvodu zisťovania výšky čistého funkčného platu za uplatnené obdobie, nakoľko odporca navrhoval uzatvorenie súdneho zmieru,

- pojednávanie   05/3/2013   a   dopyt   na   sociálnu   poisťovňu   13.   02.   2013,   pričom navrhovateľ doručil ďalšiu zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol

- dňa   15.   03.   2013   oznámené   súdu,   že   dňa   13.   03.   2013   odporca   poukázal navrhovateľovi čistý funkčný plat, ktorý bol predmetom konania 24 C/34/2007, ale aj v konaní 28 C/49/2007,

- pojednávanie   26.   03.   2013   -   návrh   odporcu   na   uzatvorenie   súdneho   zmieru, navrhovateľ žiadal pojednávanie odročiť za účelom dohody o obsahu súdneho zmieru

- pojednávanie 21. 05. 2013, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil a na č. l. 374 sa telefonicky ospravedlnil, avšak doklad o účasti na pojednávaní 1 T/120/2006 na OS BA IV nepredložil

- pojednávanie 20. 06. 2013 sa navrhovateľ nedostavil, predvolanie mal vykázané uložením na pošte, z pojednávania sa neospravedlnil,

- termín pojednávania dňa 10/9/2013, kde navrhovateľ bol opätovne neprítomný, telefonicky sa ospravedlnil z dôvodu zlého zdravotného stavu, avšak, potvrdenie lekára nedoložil

- termín   pojednávania   15/10/2013   -   navrhovateľ   sa   opätovne   nedostavil, z pojednávania sa neospravedlnil, súd vo veci vyhlásil rozsudok

- dňa 12/11/2013 - rozsudok vypracovaný, dňa 13. 11. 2013 rozsudok expedovaný...

Sp. zn. 28 C 79/2007 - účastníkom konania sú - navrhovateľ: M. T...; odporca: Ministerstvo zdravotníctva SR..., predmetom konania je náhrada mzdy za obdobie od 25. 06. 2006 do 15. 02. 2007. Zákonnou sudkyňou vo veci je JUDr. Beáta Farkašová. Vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 21. 02. 2014...

V právnej veci... pod č. k. 28 C 49/2007 sa realizovali nasledovné procesné úkony:

-návrh podaný na súd dňa 7. 3. 2007

-úpravou   sudcu   zo   dňa   15.   3.   2007   navrhovateľ   bol   vyzývaný   na   zaplatenie súdneho poplatku

-dňa 29. 3. 2007 bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor odporca dňa 12. 4. 2007

-podaním došlým súdu dňa 26. 4. 2007 sa navrhovateľ vyjadril k odporu

-úpravou zo dňa 6. 6. 2007 bol navrhovateľ vyzvaný na úpravu petitu ohľadne špecifikovania príslušenstva pohľadávky, čo bolo doplnené 27. 6. 2007

-úpravou zo dňa 8. 8. 2007 bol návrh doručovaný odporcovi

-dňa   25.   10.   2007   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň   14.   12.   2007, na ktorom   pojednávaní   došlo   k   zmene   návrhu   a   bola   navrhovateľovi   uložená poriadková pokuta, pojednávanie bolo odročené na T: 5. 2. 2008...

-podaním   došlým   súdu   dňa   31.   12.   2008   navrhovateľ   zaslal   opätovnú   zmenu návrhu, ktorá úpravou sudcu zo dňa 14. 1. 2008 bola doručovaná odporcovi

-na pojednávaní dňa 5. 2. 2008 bol vyhlásený rozsudok, voči ktorému navrhovateľ podal podaním došlým súdu dňa 11. 4 2008 odvolanie, ktoré bolo doručované odporcovi...

-podané odvolanie navrhovateľom voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty dňa 16. 4. 2008 spolu s námietkou zaujatosti voči sudcovi

-úpravou zo dňa 12. 6. 2008 bol navrhovateľ vyzývaný na zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti

-dňa 9. 9. 2008 spis predložený na KS BA na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorý bol bez rozhodnutia vrátený tunajšiemu súdu 22. 9. 2008

-dňa 3. 10. 2008 spis predložený KS BA na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa voči rozsudku zo dňa 5. 2. 2008

-dňa 5. 3. 2010 spis vrátený tunajšiemu súdu z KS BA, rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie, zrušené i uznesenia o uložení poriadkovej pokuty...

-podaním došlým dňa 28. 4. 2010 žiadal navrhovateľ rozhodnúť vo veci

- podaním došlým súdu dňa 6. 5. 2010 navrhovateľ zaslal zmenu návrhu

-pojednávanie dňa 3. 6. 2010 odročené s prejednaním veci na T: 25. 6. 2010

-podanie navrhovateľa došlé súdu 10. 6. 2010 so vznesenou námietkou zaujatosti voči konajúcemu sudcovi

-pojednávanie dňa 25. 6. 2010 odročené z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti a na jej zotrvaní z dôvodu procesných úkonov sudcu

-dňa 25. 6. 2010 spis predložený KS BA na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

-spis vrátený tunajšiemu súdu z KS BA dňa 7. 9. 2010

-úpravou zo dňa 16. 9. 2010 bol vytýčený TP: na deň 9. 10. 2010

-na pojednávaní dňa 9. 10. 2010 bola navrhovateľovi dvoma uzneseniami uložená poriadková   pokuta,   pojednávanie   bolo   odročené   s   riadnym   prejednaním   veci na T: 10. 12. 2010

-na pojednávaní dňa 10. 12. 2010 bola pripustená zmena návrhu a vyhlásený rozsudok, voči ktorému podal dňa 28. 1. 2011 navrhovateľ odvolanie dňa 31. 1. 2010 doplnok k odvolaniu, ktoré boli doručované odporcovi dňa 1. 2. 2011, dňa

31.   1.   2011   podal   navrhovateľ   i   odvolanie   proti   uzneseniam   o   uložení poriadkovej pokuty zo dňa 9. 10. 2010

-dňa 3. 2. 2011 bolo vydané tunajším súdom opravné uznesenie

-dňa   8.   3.   2011   bol   spis   predložený   KS   BA   na   rozhodnutie   o   odvolaniach navrhovateľa

-dňa 8. 9. 2011 došlo k zmene zákonného sudcu

-dňa 27. 11. 2012 spis vrátený tunajšiemu súdu z KS BA, úpravou zo dňa 28. 11. 2012 doručované uznesenie účastníkom

-úpravou zo dňa 17. 1. 2013 bol pripojený spis tunajšieho súdu č. k. 24 C 34/07 z dôvodu potreby oboznámenia sa s ním. Z dôvodu zistenia nových skutočností tým, že na pojednávaní v tejto veci 15. 1. 2013 odporca uznal nárok navrhovateľa s potrebou poskytnutia lehoty navrhovateľovi na vyčíslenia pohľadávky; súčasne úpravou   zo   dňa   17.   1.   2013   bol   odporca   vyzvaný   na   oznámenie   týkajúce   sa predpokladu mimosúdnej dohody i v tomto spore

-úpravou zo dňa 17. 4. 2013 bol vyzvaný navrhovateľ, či medzi účastníkmi došlo k dohode, na základe čoho aby špecifikoval požadovanú istinu i s príslušenstvom, nakoľko zo spisu č. k. 24 C /34/2007 súd zistil že dňa 13. 3. 2013 odporca zaplatil navrhovateľovi časť požadovaného nároku týkajúceho sa i tohto konania, pričom účastníci konania v konaní 24 C /34/2007 žiadali na pojednávaní dňa 26. 3. 2013 pojednávanie   odročiť   za   účelom   dohody   obsahu   súdneho   zmieru.   Jedná   sa o totožný nárok účastníkov ako v konaní 28 C /49/2007, avšak za odlišné obdobie.

- úpravou zo dňa 23. 5. 2013 bol urgovaný o oznámenie skutočností ako v úprave zo dňa 17. 4. 2013

-dňa   23.   5.   2013   bol   spis   zapožičaný   KS   BA   ku   konaniam   2 Co   225/2012, 2 Co 226/2012

- opätovne   právny   zástupca   navrhovateľa,   ktorý   podaním   došlým   súdu   dňa

25. 6. 2013 oznámil, že navrhovateľovi už odporca nejaké čiastky uhradil, k čomu sa dokáže vyjadriť navrhovateľ.

-podaním zo dňa 14. 10. 2013 žiadal zástupca navrhovateľa o oznámenie, kedy bude   vo   veci   konané   a   rozhodnuté   s   oznámením   zotrvávania   navrhovateľa na žalobe.   Tunajší   súd   oznámil   dňa   17.   10.   2013   navrhovateľovi   zapožičanie spisu na KS BA

-úpravou zo dňa 8. 11. 2013 tunajší súd žiadal KS BA o vrátenie spisu, ktorý bol fyzicky vrátený dňa 5. 11. 2013

-úpravou zo dňa 22. 11. 2013 bol vo veci vytýčený TP na deň 21. 2. 2014 s výzvou pre   navrhovateľa   o   presnú   špecifikáciu   petitu   návrhu   s   prihliadnutím na uhradenie časti nároku odporcom.“

Obsah súvisiacich spisov okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 2. decembra 2013 a ústavný súd ich považuje za preukázané.

K   vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   podaním   doručeným ústavnému súdu 31. marca 2014, v ktorom uviedol, že trvá na ústnom pojednávaní.

Ústavný   súd   na   základe   žiadosti   sťažovateľa   nariadil   verejné ústne   pojednávanie vo veci   na   13.   máj   2014.   Z   verejného   ústneho   pojednávania,   ktorého   sa   sťažovateľ zúčastnil, nevyplynuli žiadne nové skutočnosti vo vzťahu k prerokúvanej veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010, IV. ÚS 327/2013).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 327/2013).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   bude   konať   nové pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   považuje   ústavný   súd   (obdobne   ako Európsky súd pre ľudské práva – ďalej len „ESĽP“) aj povahu prerokúvanej veci a jej význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť vecí, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu nevyplatených mzdových nárokov tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Uvedený názor sa podľa názoru ústavného súdu v plnom rozsahu vzťahuje aj na napadnuté konania, pričom ústavný súd poznamenáva, že na zložitosť vecí nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. V okolnostiach daných prípadov treba mať navyše na zreteli aj to, že predmetom preskúmavaných konaní je existenčná vec (náhrada mzdy), ktorej povaha vyžaduje osobitnú   pozornosť   venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu   súdu,   aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prerokovaná   a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. II. ÚS 35/07, IV. ÚS 327/2013).

V tejto súvislosti ústavný súd nemohol prehliadnuť ani to, že tieto veci sa pri svojom nápade na okresný súd zapísali do rôznych súdnych oddelení (senátov) a že v dôsledku toho mali   rôznych   zákonných   sudcov   a   okresný   súd   mohol   vhodnou   organizáciou   činnosti na súde (napr. už pri rozvrhu práce) predísť tejto situácii a tiež prípadne využiť zákonný postup vyplývajúci z § 112 ods. 1 OSP, podľa ktorého „v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov“, prípadne zabezpečiť lepšiu súčinnosť konajúcich sudcov pri získavaní potrebných informácií (obdobne IV. ÚS 221/03).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka týchto súdnych konaní je druhým kritériom pri posudzovaní, či v napadnutých konaniach mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Posudzujúc   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   obidvoch   napadnutých   konaní ústavný   súd   v   preskúmavaných   veciach   zistil   isté   predĺženie   konania   v   dôsledku jeho procesných   úkonov   (opakované   zmeny   návrhov,   vznesenie   námietky   zaujatosti 16. apríla 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 49/2007, nezaplatenie súdneho poplatku, podávanie   opravných   prostriedkov   proti   procesným   rozhodnutiam   okresného   súdu o prerušení   konania, zastaveniu   konania, proti   rozsudku   vo   veci   samej   a podobne),   ich dopad   na   priebehy   konaní   však   nemožno   považovať   za   taký,   ktorý   by   podstatnejším spôsobom ovplyvnil ich dĺžku.

Sťažovateľovi   však   možno   pričítať,   že   svojím   správaním   tiež   prispel   k   celkovej doterajšej dĺžke konania vedenej pod sp. zn. 24 C/34/2007, pretože ako účastník konania sa bez ospravedlnenia alebo bez predloženia relevantných dokladov nezúčastnil viacerých pojednávaní   nariadených   okresným   súdom   (15.   januára   2013   sa   ospravedlnil zo zdravotných   dôvodov,   ale   doklad   o   práceneschopnosti   nedoložil,   21.   mája   2013 sa nedostavil, iba sa telefonicky ospravedlnil, avšak doklad o účasti na inom pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV (sp. zn. 1 T/120/2006) nepredložil. Takisto sa nezúčastnil   pojednávania   20.   júna   2013   a   tiež   10.   septembra   2013   sa   telefonicky ospravedlnil   z   dôvodu   zlého   zdravotného   stavu,   avšak   potvrdenie   lekára   nedoložil a 15. októbra   2013   sa   sťažovateľ   opätovne   nedostavil.   Tu   je   potrebné   tiež   uviesť, že sťažovateľ svoj nárok v marci 2007 pôvodne uplatňoval z inej výšky funkčného platu, ktorý   mal v rozhodnom   období, a zmenu svojho návrhu urobil až v júli 2010,   pričom až na pojednávaní konanom 12. februára 2012 zobral aj svoj návrh v časti zaplatenia istiny 8 888, 67 € späť, o ktorom rozhodol okresný súd na pojednávaní konanom 5. marca 2013.

V danom prípade ústavný súd zobral do úvahy tiež to, že sťažovateľovi bola už v priebehu konania vedeného pod   sp.   zn. 28   C 49/2007 žalovaným poukázaná náhrada funkčného platu v sume 54 854,12 € na jeho účet v banke ešte v marci 2013 (od 1. januára 2004   do   14.   februára   2007),   čo   predstavuje   príjem   za   celé   uplatňované obdobie,   ktoré je predmetom sporov vedených pod sp. zn. 24 C/34/2007 a sp. zn. 28 C/49/2007, so sumou ktorého ale nesúhlasil a žiadal pojednávanie 26. marca 2013 odročiť pre účely dohodnutia súdneho zmieru. Na ten účel bolo pojednávanie odročené na 21. máj 2013. Dňa 27. júla 2013 sa konalo stretnutie sťažovateľa so žalovaným pre účely uzavretia vzájomnej dohody, ale pre neúčasť sťažovateľa na ďalších pojednávaniach k dohode a jej schváleniu okresným súdom týkajúcej sa priznania aj úrokov z omeškania ešte nedošlo.

Čo sa týka konania vedeného pod sp. zn. 28 C/49/2007, sťažovateľ nespôsobil svojím konaním podstatné predĺženie tohto konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutých konaniach, bol postup okresného súdu.

Konanie vedené pod sp. zn. 24 C 34/2007

Predmetom   tohto   konania   je   náhrada   mzdy   za   obdobie   od   1.   januára   2004 do 25. mája   2006.   Ústavný   súd   v   priebehu   napadnutého   konania   zistil,   že   okresný   súd spočiatku konal priebežne iba o procesných otázkach, potom konanie bolo aj právoplatne prerušené (od 25. októbra 2007 do 26. augusta 2009) a spis sa niekoľkokrát nachádzal aj na odvolacom,   resp.   dovolacom   súde,   ale   ústavný   súd   nemôže   vzhľadom na charakter sporu   akceptovať,   že   prvé   relevantné   pojednávanie   nariadil   okresný   súd až 29. septembra 2011, teda viac ako po štyroch rokoch od začatia konania.

Je   tiež   pravdou,   že   okresný   súd   odvtedy   riadne   konal   v   merite   veci   (relevantné pojednávania sa konali v novembri 2011, marci, apríli a máji 2012 a februári a októbri 2013),   na   ktorých   okresný   súd   vykonal   dokazovanie   výsluchom   účastníkov   a   svedkov a rozhodol   aj rozsudkom   sp.   zn.   24   C   34/2007   z   15.   októbra   2013,   ktorým   uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi úrok z omeškania od 1. júna 2006 do 13. marca 2013 zo sumy 43 082,87 €, vo zvyšku žalobu zamietol a v časti konanie zastavil, ale na druhej strane nemôže ústavný súd akceptovať tú skutočnosť, že do dnešného dňa nie je konanie ešte právoplatne skončené (7. januára 2014 podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu odvolanie a tiež odvolanie proti opravnému uzneseniu z 9. decembra 2014), a tým ešte stále nie je odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa.

Konanie vedené pod sp. zn. 28 C 49/2007

Predmetom   konania   je   náhrada   mzdy   za   obdobie   od   25.   júna   2006 do 15. februára 2007.   Prvé   relevantné   pojednávanie   sa   konalo   už   14.   decembra   2007 a už na druhom   pojednávaní   konanom   5.   februára   2008   okresný   súd   zamietol   návrh sťažovateľa pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Jeho rozsudok však bol zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. 12 Co/247/2008 z 29. januára 2010 z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Neskôr krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Co   105/2011   zo   17.   októbra   2012)   zrušil   aj   druhé rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 28 C/49/2007 z 10. decembra 2010, ktorým zamietol návrh sťažovateľa ako žalobcu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že štátnozamestnanecký   pomer   sťažovateľa   neexistoval,   hoci   o   neplatnosti   skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 z 26. mája 2006 vydaného na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sž 70/2004-30 z 18. novembra 2005. Činnosť okresného súdu bola teda neefektívna a nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Okresný súd 21. februára 2014 určil termín pojednávania na 2. máj 2014.

V rámci tohto konania boli sťažovateľovi uložené tiež tri poriadkové pokuty, ktoré však boli následne zrušené odvolacím súdom.

S   poukazom   na   uvedené   ústavný   súd   v   súlade   s   predchádzajúcou   judikatúrou považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom konaní (najmä s prihliadnutím na jeho povahu – mzdový nárok) nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 6 rokov od jeho začatia (m. m. napr. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 260/04)

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 24 C 34/2007 a sp. zn. 28 C 49/2007 došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   bolo postupom okresného súdu v napadnutých konaniach porušené, prikázal mu, aby vo veciach konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   393   307   € z dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti,   keď   okrem   iného   poukázal   na pocit   právnej neistoty   vyplývajúci   z   nečinnosti   okresného   súdu.   Sťažovateľ   namietal,   že   v   konaní pred okresným súdom dochádza k spôsobovaniu vážnej ujmy na jeho právach a „k vážnym finančným   dôsledkom,   ktoré   sa   stupňujú   a   zaťažujú   tak   i   rodinu   sťažovateľa   a   tento dlhodobý nepriaznivý stav má vážne dôsledky na jeho zdravotný stav, zdravotný stav jeho manželky a vedie fakticky k likvidácii jeho osoby a jeho rodiny“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Podľa   ústavného   súdu   nemožno   spravodlivo   žiadať   od   sťažovateľa,   aby   čakal na výsledok súdneho sporu, v ktorom sa rieši jeho existenčný problém viac ako 6 rokov a aby   po   takejto   dobe   bol   stav   konania   taký,   ako   bol   zistený   v   prípade   sťažovateľa. Sťažovateľ   oprávnene   z   takého   postupu   okresného   súdu   pociťuje   krivdu   a beznádej. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutých konaní okresného súdu, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadov (ide o závažné statusové veci z hľadiska sociálnych dopadov na   sťažovateľa,   ale   na   druhej   strane   došlo   už   v   priebehu   konania   zo   strany   odporcu k vyplateniu časti nárokovanej mzdy v sume viac ako 54 000 €), ale i správanie sťažovateľa hodnotené v náleze ústavný súd považuje priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli   v   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v   konaní   o   jeho   sťažnosti   advokátom JUDr. Milanom Galandom, Veternicová 12, Bratislava.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3   vyhlášky   a   podľa   zákona   č.   222/2004   Z.   z.   o   dani   z   pridanej   hodnoty   v   znení neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane   započítania   DPH   a   režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 331,13 €.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014