znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 136/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   zmenkovým   platobným   rozkazom   Okresného   súdu Košice I č. k. 32Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. O. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2011 doručená sťažnosť Ľ. O., B. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 32 Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«Sťažovateľ sa nahliadnutím do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32 Zm/16/2010 dňa 17. februára 2011 oboznámil so zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Košice I č. k. 32 Zm/16/2010-58 zo dňa 18. novembra 2010 (ďalej   len   „zmenkový   platobný   rozkaz"),   pričom   zistil,   že   tento   mal   nadobudnúť právoplatnosť 31. decembra 2010.

Do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32 Zm/16/2010 sťažovateľ nahliadol z dôvodu, že mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 30 Cb/178/2010-21, ktorým súd rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, a proti ktorému   podal   sťažovateľ   odvolanie.   Z   dôvodu,   že   predbežné   opatrenie   v   konaní sp. zn. 30 Cb/178/2010 je vydané do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na tom istom súde pod sp. zn. 32 Zm/16/2010, nechal si sťažovateľ nachystať na nahliadnutie na informačnom oddelení Okresného súdu Košice I ako spis sp. zn. 30 Cb/178/2010, tak aj spis sp. zn. 32 Zm/16/2010...

Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 32 Zm/16/2010 sťažovateľ ďalej zistil, že zmenkový platobný rozkaz bol odoslaný z pošty z K. dňa 01. 12. 2010 (podľa poštovej pečiatky na líci poštovej obálky) a doručený mal byť do obce B., kde mám trvalý pobyt, zrejme dňa 02. 12. 2010, pretože v tento deň mi podľa doručenky mala byť poštová zásielka doručovaná 1. krát, dňa 03. 12. 2010 2. krát a v ten istý deň (03. 12. 2010) mala byť aj uložená na pošte, pričom 22. 12. 2010 mala byť odoslaná naspäť odosielateľovi.

Pošta   mi   však   nebola   adresovaná   prioritne,   ale   ako   vyplýva   z   obálky,   len doporučene, teda s označením „RU“. Takáto pošta však nie je doručovaná na druhý deň. Navyše v poštovej schránke som nemal uložené dve oznámenia.

Sťažovateľ sa ďalej v týchto dňoch ani nenachádzal v mieste trvalého bydliska, preto nie je možné na doručovanie v tomto prípade aplikovať fikciu doručenia...

Sťažovateľovi   sa   uprelo   právo   konať   pred   súdom,   a   to   z   dôvodu,   že   zmenkový platobný rozkaz mu nebol riadne doručený a preto proti nemu nemohol podať námietky.»

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   zmenkovým   platobným   rozkazom   okresného   súdu č. k. 32 Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   zmenkovým   platobným   rozkazom   okresného   súdu č. k. 32 Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010. Ústavný súd posúdil sťažovateľom uvádzané základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj základné právo nebyť odňatý   svojmu   zákonnému sudcovi   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   a základné právo vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Podstata námietok   sťažovateľa   spočívala   v tom,   že   mu   bola   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom „z dôvodu, že zmenkový platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, a preto proti nemu nemohol podať námietky“.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V súvislosti s doručovaním zmenkového platobného rozkazu ústavný súd poukazuje na   judikatúru   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   ktorý   v   rozsudku sp. zn. 4 Obo 114/99   z 31.   mája   1999   vyslovil,   že   zmenkový   platobný   rozkaz   sa   môže účinne doručiť do vlastných rúk aj náhradným doručením podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že: „Zmenkový alebo šekový platobný   rozkaz   je...   iným   druhom   rozhodnutia.   Podmienky   pre   jeho   vydanie,   obsah i spôsob doručovania stanovuje ustanovenie § 175 O. s. p. Toto ustanovenie, rovnako ako pri   platobnom   rozkaze,   predpisuje   jeho   doručenie   do   vlastných   rúk.   Na   rozdiel   od ustanovenia § 173 ods. 1 O. s. p. však nevylučuje, aby zmenkový a šekový platobný rozkaz bol doručený i náhradným spôsobom. Znamená to, že zmenkový a šekový platobný rozkaz môže byť účinne doručený do vlastných rúk aj spôsobom predpokladaným v ustanovení § 47 ods. 2 O. s. p.... Pri doručovaní zásielky bol dodržaný postup stanovený v § 47 ods. 2 O. s. p. Za doručenie zásielky sa považuje tretí deň po jej uložení... Od uvedeného dňa začala plynúť trojdňová lehota na podanie námietok podľa § 175 ods. 1 O. s. p. Jej márnym uplynutím   zmenkový   platobný   rozkaz   nadobudol...   účinky   právoplatného   rozsudku.“ (Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, r. 2000, s. 39, č. 70/2000)Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   hodnotí   uvedenú   námietku   sťažovateľa   ako zjavne neopodstatnenú, ktorá nemôže viesť k porušeniu jeho označených základných práv a slobôd.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy   prichádzajúcich   orgánov verejnej   moci.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že   povinnosť   vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, vyžaduje, aby sťažovateľ nielen konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia, ale logicky zahrňuje tiež povinnosť, aby vyčerpal aj všetky iné bežne dostupné možnosti, ktoré sa mu v okolnostiach daného prípadu na dosiahnutie nápravy porušenia alebo   ohrozenia   jeho   práv   alebo   slobôd   zásahom   orgánu   verejnej   moci   ponúkajú.   To znamená, že sťažovateľ musí vyvinúť aspoň minimálnu aktivitu, ktorej výsledkom môže byť odstránenie nepriaznivého stavu, v ktorom vidí porušenie svojich práv, a až v prípade, že by ani takýto postup neviedol k pozitívnemu obratu v danej veci, môže podať sťažnosť ústavnému súdu. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok   nesplnenie   sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať   dostupný   prostriedok   ochrany svojich práv alebo slobôd a vedie k odmietnutiu sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 41 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa   §   50   ods.   1   Exekučného   poriadku   povinný   môže   vzniesť   u   exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú   právnymi   nástupcami   osoby   uvedenej   v   exekučnom   titule.   Námietky   musia   byť odôvodnené   a   na   dodatočne   uvedené   dôvody   sa   neprihliadne.   Ak   po   podaní   námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   v danom   prípade   námietka   proti   exekúcii   predstavuje účinný   a   dostupný   prostriedok   nápravy,   ktorý   môže   sťažovateľ   na   ochranu   svojich základných práv a slobôd, porušenie ktorých namieta, využiť v prípade, že bude proti nemu ako   povinnému   začaté   exekučné   konanie.   Tento   právny   prostriedok   (námietky   proti exekúcii) je sťažovateľovi priamo (bezprostredne) dostupný a ponúka mu v okolnostiach daného prípadu možnosť na dosiahnutie nápravy vo vzťahu k ním namietanému postupu okresného súdu. V rámci námietok proti exekúcii, ktoré sa podávajú v lehote 14 dní od doručenia   upovedomenia   o začatí   exekúcie,   je možné namietať u   exekútora   povereného vykonaním exekúcie aj to, že zmenkový platobný rozkaz nebol sťažovateľovi doručený.Na   základe   uvedeného   a   konštantnej   judikatúry   (napr.   m.   m.   IV.   ÚS   44/03, IV. ÚS 153/03, III. ÚS 155/07, IV. ÚS 175/08, III. ÚS 121/09, III. ÚS 187/09) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, a preto rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť,   bolo   bez   ďalšieho   právneho   významu zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa, ktoré sa viažu na úspech v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011